50 vecí, ktoré nám naše deti neuveria


Časy sa menia, a to, čo bolo včera, dnes už byť nemusí. Nehovoriac o tom, čo bude zajtra. Sme ľudia, ktorí žijú skôr v minulosti a budúcnosti, než v prítomnosti, preto je veľmi ľahké vidieť, aké sú tie dve odlišné. Keď nám naši rodičia rozprávajú o tom, ako v ich detských časoch museli stáť celé hodiny v rade na toaletný papier či prášok na pranie, my deti, si to už ani nevieme predstaviť. Doba však nečaká, stále sa mení. Jedného dňa budeme možno aj my rodičmi a pod nohami sa nám budú pliesť drobci, ktorí nám vo svojom vypytovacom období budú klásť tisíce otázok. Na základe pokroku vieme odhadnúť, aký bude život o 20 rokov. Ak sa teda nič podstatné nezmení, tento zoznam 50 vecí, ktoré nám naše deti určite neuveria, bude jedného dňa aktuálny:

1. Nepoznali sme Nike, Adidas, D&G. Mali sme jednoducho “oblečenie”, a to často po starších súrodencoch.

2. Kopček zmrzliny stál 5 korún. Ďalšou otázkou asi bude, čo je to tá “koruna”.

3. Naše detské problémy sme konzultovali s rodičmi, nie s Google.

4. Mohli sme jesť aj tie najkalorickejšie a najnezdravšie veci a stále sme vyzerali rovnako. Spálili sme to totiž naháňaním sa za loptou.

5. Nemali sme mobilné telefóny, a predsa sme sa dokázali vždy dohodnúť, kde a kedy sa uvidíme.

6. Vleky boli pre nás neznámy pojem. Dokázali sme ťahať sánky hore kopcom 10 minút, aby sme sa v priebehu pár sekúnd spustili dole.

7. Po ceste prešlo jedno auto za hodinu, pokojne sme sa tam mohli korčuľovať.

8. V prvej triede základnej školy sme sa bavili podľa toho, ako bol kto komu sympatický, nie podľa toho, aký má mobil.

9. Keď sme si kreslili, míňali sme papier a ceruzky, nie elektrinu do počítača.

10. Ak v jeden deň snežilo, druhý deň sme si neobliekli plavky. Poznali sme jar a jeseň v praxi.

11. Netušili sme, čo je to Counter Strike, Minecraft, Angry birds. Zato sme veľmi dobre vedeli, čo sú to preliezky, lopta a naháňačky.

12. Jedli sme lízanky, žuvali poľské žuvačky, ktoré boli sladké pár sekúnd a potom sme ich odhodili. Za pár drobných sme si v obchode kupovali sladkosti, v ktorých sú samé éčka. A čuduj sa svete, žijeme!

13. Nepoznali sme X-box, iPad, iPod, iPhone a podobné vymoženosti a aj tak sme sa dokázali zabaviť.

14. V prvom stupni základnej školy nikomu nevadilo, ak mal niekto pár kíl navyše. Nikto sa mu nesmial a nebol šikanovaný.

15. Kto išiel spať o desiatej večer, bol absolútny frajer!

16. Vedeli sme sa od rána do večera naháňať po uliciach s kamarátmi a rodičia vedeli, že sa o nás nemusia báť.

17. Nemuseli sme sa obávať, že rozbijeme loptou susedovo auto. Žiadne tam totiž nestálo.

18. Učili sme sa z kníh a zošitov, žiadne tablety a počítače.

19. Mali sme žuvačky v tvare cigarety a hrali sme sa, že fajčíme.

20. Nevedeli sme, čo je to Gangnam style.

21. Vrcholom exotiky bolo Chorvátsko.

22. Rodičia nám občas dovolili namočiť si prst do vína, a sem-tam sme ich uprosili na malý glg piva. Tam naše skúsenosti s alkoholom skončili.

23. Mali sme Toma a Jerryho, Dextra a Didi, Mik-mik. Žiadnu Hannu Montanu!

24. Naše školské tašky boli s obrázkami medvedíkov, maximálne v štýle Mickey Mouse. Nikto na nich nemal Gormitov ani Klub Winx.

25. Počúvali sme staré magnetofónové pásky našich rodičov, ktoré sme pretáčali na prstoch. Vrcholom novosti bola Barbie Girl od Aqua. Žiaden Justin Bieber!

26. Filmy sme mali na kazetách, nie na blue-ray.

27. Televízory boli 3D. To znamená, že boli v tvare kocky, nie tenké ako papier.

28. Nemali sme tušenie, čo je to marihuana, nehovoriac o skúsenostiach s ňou.

29. V showbiznise bolo pár talentovaných ľudí, žiadne bezduché blondínky, ktoré žijú s peňazí rodičov, neboli považované za hviezdy.

30. My dievčatká sme v obchodoch s veľkými očami obdivovali vysoké topánky. V detských veľkostiach neexistovali.

31. Vždy sme sčasti s obdivom a sčasti so závisťou sledovali ľudí v rade na “centrifugu”.

32. Keď boli v meste kolotoče, najviac sme sa tešili na cukrovú vatu.

33. Sliepky, husi a kačice boli u starkej na dvore, nie zabalené v mraziacich pultoch v supermarkete.

34. Slová ako depresia či anorexia sme ani nepoznali, už vôbec nie z vlastnej skúsenosti!

35. S kamarátmi v ulici sme si naťahovali cez okná šnúry a posielali si tak lístočky. Žiadny Skype.

36. Opekali sme si s rodinou v lese a nikto nezavolal policajtov.

37. Často sme sa pobili, a potom sme sa normálne bavili ďalej, akoby sa nič nestalo.

38. Najhoršia nadávka, ktorá pre nás existovala, bola “debil”.

39. Pri bicyklovaní sme nemali prilby a chrániče. Keď sa maľovala škola, dýchali sme vôňu farby. Obsahovala azbest. A všetci sme tu.

40. Keď sme spadli  zo stromu, poškriabali sa alebo porezali, radšej sme to rodičom ani nepovedali, pretože by to bola len a len naša chyba. A ešte by sme za to aj dostali výprask.

41. Sedeli sme v piesku, zahrabávali sme sa do lístia. Keď bol sneh, robili sme anjelov. Nikto sa necítil byť špinavý.

42. S obľubou sme chrobákov a pavúkov chytali do rúk, neúnavne sme sa snažili chytiť a pohladkať nejakého vtáčika.

43. Nepili sme kávu, nepoznali sme energeťáky. A aj tak sme mali dosť energie chodiť do školy, robiť si úlohy, naháňať sa po vonku.

44. Báli sme sa zubára, lebo mal vŕtačku. Žiadne laserové ošetrovanie.

45. Dievčatá (no i chlapci) mali buď rovné alebo kučeravé vlasy. Nie každý deň iné. A celý čas sme mali aj tú istú farbu vlasov.

46. Písali sme si denníčky, ktoré sme zamykali na zámok. Nie blogy.

47. Keď sme potrebovali niečo zapísať, museli sme použiť pero a papier, nie notebook a tlačiareň.

48. Ak sa nám roztrhlo oblečenie, mamina zobrala ihlu a niť, zašila to alebo zaplátala, a znova sme to nosili ako nové.

49. Mimochodom, väčšina z nás mala oboch rodičov, ktorí žili v tej istej domácnosti spolu s nami.

50. Život bol krásny, veselý a optimistický. Nebáli sme sa o budúcnosť, pretože sme boli šťastní.

Čo ďalšie by ste povedali svojim deťom?


Autor: Martina Píšová

Zdielať tento príspevok