Island – krása prírody a nepoškvrnenosti


„What  part of “Eyjafjallajökull“ don´t you understand ?“ sa píše na tričku, aké si môžete kúpiť v obchode so suvenírmi v Reykjavíku. ”Eyjafjallajökull”, pre toľkých nevysloviteľné slovo a zdroj vtipných narážok je názov dotyčnej sopky, ktorá zapríčinila toľké nepríjemnosti v leteckej premávke v roku 2010. Na celom Islande sú desiatky a desiatky sopiek, z toho minimálne 30 je aktívnych. Z veľkej časti je to práve sopečná činnosť, ktorá formovala vzhľad ostrova.  Ale aj keď v hlavách ľudí ešte z dávnych hodín zemepisu a toho, čo sa kde tu popíše, rezonuje ako krajina ohňa a ľadu, nedá sa povedať, že práve s ohňom alebo ľadom by ste sa stretávali na každom kroku.

Z môjho pohľadu je to predovšetkým krajina nekonečných neobývaných plôch, fariem vzdialených od seba niekedy aj dlhé kilometre, množstva vodopádov a ovcí, krajina zelene, lávových polí i farebných hôr, milých ľudí a veľkých vzdialeností.

Ostrov obmýva Golfský prúd, ktorý zem zahrieva a spôsobuje, že na niektorých miestach na pobreží v zime  nemrzne. Zato druhov počasia tu poznajú skutočne veľa. Úslovie „nepáči sa ti počasie, počkaj si 5 minút“ tiež nie je prehnané. Keď má počasie svoje nálady, behom pár minút zmoknete, zahreje vás slniečko, ofúka vás a následne ohromí bezvetrie a potom sa to zopakuje, v inom poradí. Ale i zlú náladu z takýchto podmienok vie človeku vylepšiť čo môže vidieť a zažiť. Najsilnejší vodopád v Európe vás pri bližšom kontakte zmočí na kosť, strávite istú dobu obchádzaním najväčšieho ľadovca Európy a domov tu má Geysir, podľa ktorého sú nazývané všetky gejzíry sveta. Ale na Islande sú pekné aj malé, menej do očí bijúce veci ako ľudoprázdne kopce s ovečkami či malé dedinky po ceste. Čo človeka poteší je, že prírodu si tu chránia, ale z nej i ťažia (teplé pramene, vodná energia, turistický ruch).

Island, to sú miesta zahltené turistami, ale hlavne ľudoprázdne oázy pokoja.

 

Galéria …


Autor: Renáta

Zdielať tento príspevok