Aká je vlastne práca herca?


 

Ak ste niekedy boli v divadle, viete, ako to tam vyzerá. Množstvo zošikma naukladaných sedadiel, veľké pódium, niektoré so zdobenými portálmi, iné nie. Veľké závesy lemujúce javisko, svetlá, hudba, či už živá, alebo z podkladov. A napokon herci. Herci, ktorí stvárňujú svoje postavy najlepšie, ako vedia.

 Veľa z vás si možno povie, že predsa nie je ťažké napodobniť niekoho, alebo niečo. Možno si myslíte, že to dokáže každý.Ale zamýšľali ste sa niekedy nad tým, aká ťažká je práca herca? Čo všetko patrí k príprave kvalitného herca? S pojmami ako je tempo-rytmus, praktikáble, či rekvizity sa bežný človek nestretá.

Skúsme si premietnuť priebeh hereckých skúšok:

1.Herci dostanú texty
2.Prebieha čítačka, čo znamená že niekoľko hodín/dní sa texty len čítajú.
3.Skúška v priestore

A tu nastáva bod zlomu. Dobrému hercovi nestačí dobre hrať. Dôležitá je reč, hovorí sa jej javisková reč. Reč musí mať každý herec dokonalú , aby mohol vôbec uvažovať o kariére. Patria sem sykavky, tempo reči (rýchlosť), intenzita (sila – nasadenie).

Ďalej nie je jednoduché diváka presvedčiť. Niekedy môžete jednu a tú istú vec skúšať stokrát a nemusíte vyzerať prirodzene. No paradoxne, ak vás prevalcujú emócie, vaša kariéra končí.Práve preto významný muž menom Konstantin Sergejevič Stanislavskij vymyslel tzv. „umenie prežívania“ .Prvou osobou, ktorá ho prevzala za veľkou mlákou bola Marilyn Monroe.  Tento systém si zakladá  na emočnej pamäti, kam si herec ukladá prežité emócie „očistené“ od nežiaducich sprievodných javov. Tak podľa tejto teórie dnes hrajú naši herci.

Povedzme si narovinu, je to zložité a nebudeme sa tým ďalej trápiť. Radšej zostaňme v pohodlných červených kreslách hľadiska a kochajme sa prácou tých „vyvolených“.
 

Zdroje: divadlomiriam.cz | mskchc.sk | mbelinson.dk


Autor: Chantal Calcagni

Zdielať tento príspevok