Ako sa zaľúbiť. Do kohokoľvek.


Pred viac ako dvadsiatimi rokmi, psychológ Dr. Arthur Aron uspel s veľmi nevšedným experimentom. Podarilo sa mu totiž spôsobiť, alebo skôr vyvolať, zaľúbenie u dvoch úplne cudzích ľudí. Išlo o “laboratórnu” lásku, ale bola to láska ako každá iná.

Minulé leto som sa rozhodla, že aplikujem jeho metódy do môjho vlastného života. Nakoniec som sa pristihla ako uprostred noci zíram do očí oproti stojaceho muža po celé štyri minúty.

Ale pekne po poriadku. Ešte pred tým, ako to celé začalo, spomínaný muž povedal: “Myslím si, že za predpokladu, že máte aspoň niekoľko vecí spoločných, môžeš sa zamilovať do kohokoľvek. Ak to je pravda, ako si ho máš vybrať? ”

Bol to známy z univerzity, ktorého som občas stretávala na lezeckej stene a hovorila som si “Čo ak?”. Čo ak to skutočne funguje? Jeho život som mala letmo odsledovaný vďaka instagramu, ale toto bolo prvý krát, kedy sme sa vybrali von len my dvaja.

Spomenula som si na štúdiu Dr. Arona. “Ale psychológovia už túto tému skúmali a pokúšali sa dať dvoch ľudí dohromady.”, povedala som. “Je to fascinujúce, vždy som to chcela vyskúšať”.

Tú štúdiu som si prvýkrát čítala, keď sa mi rúcal predošlý vzťah. Každý krát, keď som rozmýšľala, že zo vzťahu vycúvam, srdce prehlasovalo rozum. Cítila som sa uviaznutá a kedže som z akademického prostredia, obrátila som sa na vedu dúfajúc, že existuje cesta ako milovať aj rozumom.

V skratke som vysvetlila podstatu tohoto experimentu môjmu univerzitnému známemu.

“Heterosexuálny muž a žena vstúpia do laboratória, každý inými dverami. Sadnú si oproti sebe a tvárou-tvár si navzájom odpovedajú na série stále osobnejších otázok. Následne si v tichosti pozerajú štyri minúty do očí. To je už skoro celý experiment. Ešte je potrebné doplniť, že o 6 mesiacov boli testované osoby zosobášené a na obrad pozvali všetkých z labáku.”

“Skúsme to!”, povedal.

V našom prípade sa nejednalo o úplnú kópiu experimentu. Mali sme trochu odlišné podmienky. Po prvé, sedeli sme v bare, nie v labáku. Po druhé, neboli sme si úplne cudzí. A navyše, už samotným pristúpením na tento experiment sme prijali možnosť, že by to naozaj vyšlo a teda, boli sme touto skutočnosťou už spočiatku trochu ovplyvnení.

Vygooglila som si otázky Dr. Arona. Je ich 36. Nasledujúce dve hodiny sme strávili podávaním si môjho iPhonu čítajúc si otázky.

Začali veľmi nevinne. “Chceli by ste byť slávny? V akom zmysle?” a “Kedy ste si naposledy spievali sami pre seba? A pre niekoho iného?”

Ale rýchlo sa otázky začali uberať intímnejším smerom.

Pri dotaze “Vymenujte tri veci, o ktorých si myslíte, že máte s partnerom spoločné”, sa na mňa pozrel a povedal mi, “Myslím si, že obidvaja máme o seba navzájom záujem.”

Kým vymenoval ďalšie dve veci, na ktoré si mimochodom vôbec nepamätám, som sa uškrnula a rýchlo si odpila z piva. Vymenili sme si navzájom intímne zážitky, pri ktorých sme naposledy plakali a zverili s otázkou, ktorú by sme sa spýtali veštice. Zdôverili sme sa o vzťahoch, ktoré máme s našimi matkami.

Otázky mi pripomínali neslávne slávny experiment o variacej sa žabe. Tým, že sa voda ohrievala postupne, si to žaba jednoducho nevšimla až kým nebolo príliš pozde. Kedže otázky naberali na intimite postupne, nevšimla som si, že sme vkročili hlboko do môjho ja, až kým sme sa tam neocitli. Dostali sme sa do pozície, kde sa dvojica ľudí dostane po týždňoch, či mesiacoch, postupného spoznávania.

Páčilo sa mi spoznávanie samej seba cez moje odpovede. Ale zisťovať veci o ňom bolo ešte vzrušujúcejšie. Bar, ktorý bol pri našom príchode prázdny, sa medzičasom naplnil a dali sme si pauzu na toaletu.

Chvíľu som sedela pri stole sama. Prvýkrát za poslednú hodinu som sa porozhliadla naokolo a zisťovala či niekto z ľudí v bare počúval našu konverzáciu. Ak áno, vôbec som si toho nevšimla.

Každý z vás už určite niečo o sebe rozprával známemu alebo kamarátovi. Ale s otázkami Dr. Arona nemáte nič pod kontrolou. Je to ako instantné zblíženie. Na niečo podobné si spomínam z detských letných táborov. Celé noci prebdené s novými kamarátmi, rozprávajúc sa o detailoch našich krátkych životov. 13 rokov, prvý krát ďaleko od domova, cítila som potrebu niekoho rýchlo spoznať a prišlo to úplne prirodzene. Vekom sa jednoduché spoznávanie vytratilo.

Momenty, pri ktorých som sa cítila najmenej komfortne boli, keď som musela vyjsť navonok s mojimi názormi na partnera. Napríklad: “Striedavo sa podeľte s pozitívnymi charakteristikami, ktoré vidíte na svojom partnerovi. Opakujte päť krát.” alebo “Povedzte vášmu partnerovi čo sa vám na ňom páči; buďte veľmi úprimný a povedzte aj veci, ktoré bežne nehovoríte ľuďom, ktorých ste práve stretli.”

Väčšina otázok Dr. Arona sa zameriava práve na vytváranie osobnostnej, tzv. interpersonálnej, blízkosti. Týmto “fenoménom” sa zaoberalo viacero štúdii. Skúmali ako sa ľudia vyrovnávajú so svojimi vlastnými kvalitami. Ľahko odhalíte otázky, ktoré sa venujú práve tzv. “seba-rozširovaniu”. Hovoriť veci ako “Páči sa mi tvoj hlas, tvoj výber nápojov, to ako si ťa tvoji priatelia vážia a obdivujú ťa” znamená vyjadrovať pozitívne kvality partnera, ktoré oceňuje jeho okolie.

Je úžasné počuť, čo na tebe niekto oceňuje. A navyše od niekoho, koho sotva poznáte. Nechápem prečo si so svojimi blízkymi nevymieňame takéto uvážené komplimenty stále. 

Skončili sme o polnoci. Trvalo to podstatne dlhšie ako predpísaných 90 minút. Rozhliadajúc sa po bare som sa cítila ako keby som sa práve prebudila. Medzičasom som si ani nestihla všimnúť, že sa podnik takmer kompletne vyprázdnil.

“Nebolo to také zlé”, povedala som. “Určite menej nepríjemné, než by bola tá časť experimentu s čumením si navzájom do očí.”

Odvážil sa a spýtal sa. “Nemyslíš, že by sme to mohli tiež skúsiť?”

“Tu?”, pozrela som sa po okolí. Zdalo sa mi to príliš čudácke takto verejne.

“Mohli by sme sa postaviť na most”, povedal pozerajúc sa z okna.

Bola teplá noc, prešli sme do stredu mostu a obrátili sa proti sebe. Chvíľu som zápolila s moji mobilom a nastavila som časovač. 4 minúty.

“OK”, povedala som a nadýchla som sa.

“OK”, s úsmevom odvetil.

Lyžovala som na naozaj strmých zjazdovkách a visela zo skaly nad hlbokým útesom, ale pozerať sa niekomu v tichosti štyri minúty do očí bola jedna z najvzrušujúcejších a zároveň najdesivejších skúseností môjho života. Prvých pár momentov som sa pokúšala aspoň pravidelne dýchať. Bolo tam niekoľko nervóznych úsmevov, kým sme sa ukľudnili.

Viem, že oči sú oknom do duše a tak, ale v skutočnosti je v tom momente oveľa väčšie kúzlo to, že sa niekto skutočne pozerá na vás ako to, že sa vy pozeráte na partnera. Keď som si to s hrôzou uvedomila a dala som tomu čas, zrazu som si uvedomila niečo pre mňa neočakávané.

Ocitla som sa v stave istého úžasu. Zamýšľala som sa nad svojou vlastnou zraniteľnosťou. Poznáte to, keď hovoríte to isté slovo stále dookola až stratí význam a zrazu sa z toho celého stane len zhluk zvukov.

Tak to bolo s jeho očami, ktoré nie sú oknom k ničomu. Je to zhluk veľmi užitočných buniek. Celý sentiment pohľadu opadol a zamýšľala som sa nad biologickou realitou. Guľový tvar bulvy, viditeľné svalstvo dúhovky a hladká vlhká sklovina rohovky. Bolo to zvláštne ale úžasné.

Keď zazvonil časovač, bola som prekvapená a trochu mi odľahlo. Ale tiež som cítila stratu. Začínala som vidieť náš večer už len cez surrealistické a nespoľahlivé spomienky.

Väčšina z nás rozmýšľa o láske ako o niečom, čo nás jednoducho postretne.  Zamilujeme sa. Zabuchneme sa.

Na tejto štúdii sa mi ale páči, že predpokladá, že láska je konanie. Domnieva sa, že to čo je dôležité pre môjho partnera je dôležité aj pre mňa, pretože máme spoločné minimálne tri veci, pretože máme blízke vzťahy s našimi mamami, a pretože mi dovolil sa na neho pozerať.

Rozmýšľala som čo vyplynie z našej “interakcie”. Ak už nič iné, tak to bude aspoň dobrá historka. Každopádne je to ale príbeh o tom, koľko námahy nám zaberie niekoho spoznať, a o tom čo vlastne znamená byť poznaný.

Je pravda, že si nemôžete vybrať, kto vás bude milovať, aj keď som roky dúfala v opak. A tiež nemôžete vyvolať romantické cítenie pri niekom s kým ste len a iba v pohode. Veda nám hovorí, že na biológií závisí, že naše feromóny a hormóny robia veľa ťažkej práce za oponou.

Po tom všetkom som si začala myslieť, že láska je vec tvárnejšia. Štúdia Arthura Arona ma naučila, že je jednoduché budovať dôveru a intimitu , teda pocity potrebné aby láska kvitla. Stačí sa odkryť a zdieľať svoju zraniteľnosť.

Pravdepodobne sa pýtate, či sme sa do seba napokon zamilovali. Áno, má to happyend. Každopádne, je ťažké zhodnotiť či by sa tak nestalo aj bez tohoto experimentu. Štúdia nám dala príležitosť vstúpiť do vzťahu. V intímnom stave, ktorý sme tú noc vytvorili sme zostali týždne a čakali sme čo to prinesie.

“Láska sa nám neprihodila. Zamilovaní sme preto, že sme sa tak rozhodli.”

*Ak sa vám článok zapáčil, budeme radi keď ho budete zdieľať so svojimi priateľmi.

36 otázok Dr. Arona:

1. sada

1. Ak by ste si mohli vybrať kohokoľvek na svete, koho by ste chceli ako hosťa na večeri?

2. Chceli by ste byť slávny/a? V akom zmysle?

3. Skúšate si, to čo chcete povedať, predtým než niekomu voláte? Prečo?

4. Akú máte predstavu dokonalého dňa?

5. Kedy ste si spievali sami pre seba? Alebo niekomu inému.

6. Ak by ste mohli žiť do 90 rokov a mohli by ste si vybrať či si chcete posledných 60 rokov svojho života uchovať myseľ alebo telo 30-ročného. Čo by ste si vybrali?

7. Máte nejaké tajné tušenie o tom ako zomriete?

8. Menujte tri veci, ktoré si myslíte, že máte s partnerom spoločné.

9. Za čo ste vo svojom živote najviac vďačný?

10. Ak by ste mohli zmeniť hocičo ohľadom vášho dospievania, čo by to bolo?

11. Máte 4 minúty. Povedzte vášmu partnerovi váš životný príbeh. Buďte čo najdetailnejší.

12. Ak by ste sa zajtra mohli zobudiť s nejakou zvláštnou schopnosťou. Akú by ste si vybrali?

 

2.sada

13. Ak by vám mohla kúzelná guľa ukázať pravdu o vás, vašom živote a vašej budúcnosti alebo hocičo iné, chceli by ste to vedieť?

14. Je niečo čo by ste chceli robiť, o čom snívate už dlho? Prečo ste s tým ešte nezačali?

15. Aký je váš najväčší dosavadný životný úspech?

16. Čo si na priateľstve najviac ceníte?

17. Aká spomienka je pre vás najhodnotnejšia?

18. Aká je vaša najhoršia spomienka?

19. Ak by ste mali možnosť vedieť, že do roka zomriete, zmenili by ste niečo na svojom spôsobe života? Prečo?

20. Čo pre vás znamená priateľstvo?

21. Akú úlohu vo vašom živote hrajú láska a zaľúbenie?

22. Striedavo sa podeľte s pozitívnymi charakteristikami, ktoré vidíte na svojom partnerovi. Opakujte päť krát.

23. Ako veľmi si je vaša rodina blízka? Máte pocit, že bolo vaše detstvo štastnejšie ako u iných ľudí?

24. Čo si myslíte o vzťahu s vašou matkou?

 

3. sada

25. Každý z vás povedzte 3 vety začínajúce s “My”. Napríklad, “My obidvaja v tejto miestnosti cítime…”

26. Doplnte vetu: “Prajem si aby som mal s kým zdieľať… ”

27. Ak by ste sa s vašim partnerom stali blízkymi priateľmi, čo by bolo pre vás dôležité ,aby o vás vedel/a?

28. Povedzte vášmu partnerovi čo sa vám na ňom páči; buďte veľmi úprimný a povedzte aj veci, ktoré bežne nehovoríte ľuďom, ktorých ste práve stretli.

29. Podeľte sa s vašim partnerom o najtrápnejšie momenty vášho života.

30. Kedy ste naposledy plakali pred inou osobou? Kedy osamote?

31. Zdôverte sa partnerovi s niečim, čo sa vám na ňom páči už teraz.

32. Čo, ak niečo, je pre vás téma za hranicou humoru?

33. Ak by ste mali dnes večer umrieť bez možnosti s niekym komunikovať, čo by ste najviac ľutovali, že zostalo nevyslovené? Komu by to bolo adresované a prečo ste mu to doteraz nepovedali?

34. Váš dom, v ktorom máte všetok váš majetok, zachváti požiar. Po zachránení všetkých osôb a zvierat zostáva posledná možnosť vrátiť sa do horiaceho domu a vziať jednu akúkoľvek vec. Čo by to bolo? Prečo?

35. Koho smrť, zo všetkých členov vašej rodiny, by vás najviac zasiahla? Prečo?

36. Podeľte sa o váš osobný problém a požiadajte partnera o radu, ako by sa s tým vysporiadal/a. Tiež požiadajte partnera aby sa zamyslel, čo si o probléme, ktorý ste spomenuli, myslíte vy sami/a.

 

 

*Tento článok je voľným prekladom originálneho článku “To Fall in Love With Anyone, Do This” publikovanom v NYT. Autorkou článku je americká žurnalistka Mandy Len Carton.

Z anglického originálu preložil Dávid Gál


Autor: Bord

Zdielať tento príspevok