Aký bol 18. ročník Festivalu Bažant Pohoda?


Prinášame Vám reportáž našeho redaktora Krištofa Budkeho z 18. ročníka najvätšieho slovenského festivalu Bažant Pohoda. Okrem iného sa dozviete, aká bola 3D show nemeckých Kraftwerk, ako hrali austrálčania Tame Impala, čo predviedla Aezalia Banks a pozrieme sa aj na koncerty mnohých ďalších.

 kraftwerk

ŠTVRTOK

O 16:30 sme vystúpili z vlaku na Trenčianskej stanici. Autobusový spoj z kyvadlovky išiel práve včas. Autobus plný batohov, karimatiek a hudobných fanúšikov dorazil konečne k areálu letiska. Ešte krátke vybavenie press lístka, potvrdenie názvu našeho magazínu a konečne na Pohode! Keď sme šli zo Žiliny bolo zamračené, veterno a zima. No v Trenčíne sme boli príjemne prekvapení lebo bolo krásne, slnečno a teplo. Prešli sme si areál, press centrum, kde bolo počuť len ťukanie do notebookových klávesníc a hurá na Deap Vally, ktoré uviedol Braňo Jobus aj s Mišom Kaščákom ako prvý koncert tohtoročnej Pohody.

deap ally

Kapela sa skladá z dvoch divošiek z Los Angeles: Lindsey – spev, gitara a July – bicie, bočné vokály v tipickom imidži rockeriek z 80tych rokov. Dievčatá to svojími ostrými riffmi a výbušnými bicími poriadne roztočili. Svieži a energický koncert plný sexappealu. Takto má začať festival!

O 19:40 sa začala tlačovka jedných z headlinerov Tame Impala. Sympatický mladíci so smiechom prezradili, že jedným z hlavných rozdielov medzi Austráliou a Európou sú hlavne zámky; že by si radi vyskúšali aj iné štýly, že im veľmi záleží na zvuku ich hudby a že sa určite pôjdu pozrieť na 3D show Kraftwerku. Kapela na otázku, či nepoužijú 3D okuliare pre fanúšikov aj na ich vlastných koncertoch, zavtipkovala že to určite zváži.

Sun Ra bol jazzový skladateľ, kapelník, hráč na piáno a syntetizér, básnik a filozof. Free jazzový orchester Sun Ra Centennial Dream Arkestra sa skladal prevažne s černošských „dedkov“ a „babiek,“ odetých v trblietajúcich hábitoch a s bizarnými klobúkmi tvorili fascinujúci súbor hravých muzikantov. Zaujímavú a netradičnú zmes nástrojov dopĺňali o éterícke divadelné tance, prípadne výbornym spevom. Netradičný, ale o to zaujímavejší koncert akoby z iného sveta.

Oficiálnym otvorením festivalu sa pokladal koncert Ukrajinskej národnej filhármonie, považovanej za jeden z najlepších symfonických orchestrov vo východnej Európe. Koncert bol akýmsi krátkym zmierením vzťahov s Ruskom, keďže na Pohode odohrali pod vedením Mykolu Ďaďuru Obrázky z výstavy od ruského skladateľa Modesta Petroviča Musorgského a dielo autora Myroslava Skoryka Huculský triptych.

Desiata hodina večera patrila najmä už spomínaným Tame Impala, žiaľ v tento čas hral aj Theo Parrish Lucy Rose, na ktorých sa takisto oplatilo prísť pozrieť. My sme si vybrali práve Tame Impala, no koncert bol mierným sklamaním. Začiatok sa vliekol úvodnými psychedelickými skladbami a mal nás poriadne vtiahnuť do atmosféry tejto snovej hudby, no nestalo sa tak. Po nevydarenom úvode sa kapela rozbehla a miernu letargiu rozbila svojimi veľkými hitmy Feels like we only go backwards, Mind Mischief alebo Alter ego.

tame

No a o jedenástej sa už všetci tešili na nemeckých elektronických mágov Kraftwerk. Na rozdiel od Tame Impala, kapela z Kling Klang štúdia začala hneď s hitmi ako We are the robots, Computerweld a Man Machine. Okrem výborného zvuku si fanúšikovia koncert vychutnali dvojnásobne práve kvôli perfektným 3D efektom. Dve hodiny elektronického vesmírneho zážitku. Úžasné!

 

PIATOK

Druhý deň festivalu odštartovalo okrem iného aj vystúpenie Divadla L+S Spomínam na Paríž v Optimistane Nadície Orange. Jedným z prekvapením v stane .týždňa bol prezident Andrej Kiska. My sme sa boli pozrieť na bratov Jobusovcov. Braňo Jobus je známy mnohými svojimi projektmi a Vŕbovskí víťazi, ktorí vystúpili na festivale, spievajú o bezpečnosti pri práci a to na vlastnoručne vyrobených nástrojoch. VV predviedli už tradične dobrú show plnú skvelých hitov ako naprílad Radosť z dobre vykonanej. Pri každej pesničke pán Brat vždy vysvetlil, na aký podomácky vyrobený nástroj práve hrá a z čoho sa skladá, napríklad ZMSSNSHPHP - dvojmotorový samostatne stojaci nesamostatne sa horizontálne pohybujúci hromotĺk priemyselný. Klasika, ktorá nikdy neomrzí.

seasicksteve

O 16:00 ožilo aj press centrum. Prišiel totiž vysmiaty Seasick Steve s ničím iným, len s fľašou vína v ruke, pripravený na otázky novinárov. Od tohto sympatického „farmára“ so starou John Deere šiltovkou a riflovými trakmi sme sa dozvedeli napríklad, že jeho obľúbená značka vína je červené; hovoril o tom, ako mu syn urobil web stránku, kde bola návštevnosť cez deň 75 ľudí a po noci, kde vysupoval u Jool´s Hollanda to bolo cez milión. Aj napriek náhlemu nárastu popularity si však Steven Wold zachoval ľudskú tvár a zostal skromným a poctivým mužom. Viac v rozhovore, korý prinesieme neskôr.

Vec a Valihora to v SLSP Aréne naozaj roztočili. Aj keď podľa Veca, koncert nedali na 100%, bol to výborný zážitok a nie len pre fanúšikov hip-hopu. Vec je síce v prvom rade DJ a rapper, no s bubeníkom svetovej triedy Martinom Valihorom, ktorý spolupracuje napríklad aj s Collegium Musicum, vytvárajú veľmi pestrú a multižánrovú hudbu. Viac sa dozviete v našom rozhovore s dvojicou na – link.

Ďalej sme sa išli pozrieť na dánskych bradáčov Analogik, ktorý predviedli veľmi čudnú, ale výbornú kombináciu klezmeru, gypsy swingu, džezu, elektronických beatov, krčomvých námorníckych pesničiek a filmovej hudby. Zveličene povedané, z jedného stage-u ste tak mohli počuť ako sa stretáva pôvodná židovská hudba s Djangom Reinhardtom, Artom Blakeym, či elektro hudba s Hansom Zimmerom.

O desiatej hodine večer už na Orange stage začínala jedna z head-lineriek Aezalia Banks, ktorú preslávil najmä hit 212. Vo videoklipe na túto pesničku tancuje rappperka pred stenou s Mickey Mouse svetrom, milo sa usmieva a rappuje napríklad: „I´m rude bitch nigga, what are you made up of.“ Okrem nadupaného a tanečného koncertu prekvapila aj s pekným a vkusným vizuálom.

No a ja osobne som sa najviac tešil na Johna Parisha, významného producenta a hudobníka, ktorého meno sa najviac spája s tým, že objavil PJ Harvey, učil ju hrať, produkoval jej viacero zásadných albumov a doteraz vystupuje v jej koncertnej kapele. Je považovaný za jedného z najžiadanejších producentov a sám má na konte skvelé albumy. Na Pohode zahral pesničky z jeho najnovšieho počinu Screenplay, ktorý tvorí najmä skvelá filmová hudba. Snovú a krásnu atmosféru dopĺňali aj zábery filmov, pre ktoré Parish robil soundtracky. Vynikajúci koncert, ktorý mi atmosférou pripomínal trochu trip-hopovú kapelu Portishead.

johnpr

Pre vätšinu návštevníkov festivalu, asi znamenal skvelý koniec piatku britská skupina Travis, ktorá hrala dvojhodinový koncert. Ako píše Pohoda: „Travis je skvelá festivalová kapela s množstvom melodických pesničiek a silných hitov, ktoré vám jednoducho spravia dobre.“ Proti gustu žiaden dišputát.

 

Aj napriek, nie možno najsilnejšiemu zastúpeniu umelcov (čo vytvára najmä pocit z minulého a asi najsilnejšieho ročníka), 18. ročník Festivalu Bažant Pohoda bol aj tak mimoriadne dobrý, s tradične výbornou organizáciou, skvelým vybavením a aj nehudobným programom. Či už je to veľká gastro zóna, kde je čoraz viac kvalitnejšieho jedla, obrovské množstvo sprievodných aktivít, najlepšie divadlá zo Slovenska, diskusie .týždňa, ktorý oslavoval svoje 10. výročie, maľby, fotky a aj sochy umiestnené po celom festivale, alebo aj tie toi-toiky, ktoré sa pravidelne umývali a na rozdiel od iných festivalov boli fakt čisté. Skrátka, ľudia, ktorí organizujú a tvoria Pohodu urobili čosi, na čo sa počas celého roka oplatí tešiť.

Foto: Pohoda festival


Autor: Kristof Budke

Zdielať tento príspevok