Armáda pod pódiom


            Že umenie nie je zločin, to už dávno vieme, je to prirodzená súčasť existencie ľudstva, ktorú chápu všetci okrem tých, čo by naozaj mali. Už ako deti sme vedení ku kreativite, presadeniu svojho ja aj vo svete umenia. No naozaj sme všetci takýto? Prečo je potom takýto nedostatok udalostí, kde sa dá vyžiť? Prečo sú isté štýly propagované a o iné sa spoločnosť snaží, aby zanikli? Je to naozaj tým, že sú nezaujímavé a nemajú čo ponúknuť? Neverím tomu.

            Tento týždeň som zažil niečo neuveriteľné, bol som svedkom toho, čo som nevidel už dávno, myslel som, že tie roky sú už dávno za nami, že zlatá horúčka rapu na Slovensku je už dávno preč, ľudia už tak necenia to, čo sa tak dlho stavalo. Áno, zapnem rádio a počujem, že rapu propagácia nechýba, no počkať, rapu? Myslím, že som práve urazil množstvo ľudí, ktorí pre tento štýl položili svoje životy. Nie, to, čo počujeme z rádia je len odpad publikovaný dnešnou dobou, kde ak máš počítač, nahráš si svoj kúsok neba a vyhlásiš sa za kráľa. No tento krát som mal pod pódiom pocit úplne iný, zabudnutý, pocit, ktorý sa vo mne neukázal najmenej 5 rokov. To, čo som videl na povianočnej akcii Umenie nie je zločin, to ma zaskočilo viac ako to, že som pod stromčekom nevyhrabal ani jeden pár ponožiek, dokonca aj trenky si musím kúpiť sám. Atmosféra koncertu bola neuveriteľná, nedokázal som pochopiť, ako sa do tak malého priestoru dokázalo zmestiť tak veľa ľudí. Boy Wonder stojací na pódiu prebudil v dave ľudí to, čo tu chýba, prebudil starú hip-hopovú komunitu, ľudí, ktorých to tu už prestávalo baviť, ukázal nám svetlo na konci tunela, ktorý som mal pocit, je už dávno zacyklený a cesta von už nevedie. Tak veľmi by som si prial vidieť na Slovenských pódiách ľudí ako je Bene, Lyrik alebo Hypo Kyrie, vypočuť si Prago Union a Moju reč so živou kapelou, cítiť znova tú súdržnosť, ktorá tu dávno chýba, súdržnosť, ktorá otvorila dvere tejto kultúre. Počuť pod pódiom pár  stoviek ľudí skandovať: Je to len tráva. Každý sa s ňu rád hráva, od prezidenta až po smecára.

            Áno, táto kultúra má stále čo poskytnúť, tým, že držíme spolu sa dá veľa vecí zmeniť, preto prosím ľudí, kupujte albumy, choďte na koncerty, podporte ľudí, ktorí majú čo ponúknuť, nie osvietených rebelov, ktorí sa obliekajú podľa toho, ako im to nadiktuje súčasná móda. Ceňte ľudí, ktorí si svoje povedia a stoja si za tým, staňte sa aj vy tými vojakmi, čo hrdo stoja pod pódiom!

Autor: Dominik FNT Rudý

Prezentačný obrázok: themanifesto.ca


Autor: Bord

Zdielať tento príspevok