Výstavu ROBERT WILSON: VIDEOPORTRÉTY máme už aj na Slovensku
dec15

Výstavu ROBERT WILSON: VIDEOPORTRÉTY máme už aj na Slovensku

Žijúca legenda a celebrita americkej divadelnej avantgardy Robert Wilson uplynulých 10 rokov pracoval na nezvyčajnom projekte. Výsledkom dlhoročnej práce je výstava videoportrétov významných osobností a vznešených zvierat. Vďaka tomuto projektu bude mať slovenské publikum prvý krát možnosť prísť do kontaktu s Wilsonovou tvorbou. Slovenská národná galéria v spolupráci s kreatívnou agentúrou Pavleye Art and Culture a s finančnou podporou J&T banky slávnostne otvorila multimediálnu výstavu, ktorá potrvá do 23. marca 2014. 29 videoportrétov osobností známych z kultúrno-spoločenského prostredia (Brad Pitt, Dita von Teese, Johny Depp či Salma Hayek) a krásnych zvierat (polárna sova, puma, dikobraz) je inštalovaných v priestoroch átria a celej plochy druhého poschodia národnej galérie. Každý portrét pôsobí inak – zo žmurkajúceho vesmírneho dikobraza sála pokoj, polonahá Dita uchvacuje svojou ženskosťou, podobne pôsobí na nežné pohlavie sporo odetý Brad a séria ‘‘živých obrazov’’ hĺbavej Salmy Hayek vzbudzuje pocity zvedavosti, no pri jej kráse sa nemožno vyhnúť ani obdivu. Všetky portréty majú spoločné jedno – nádheru, ktorú nechávajú vyznieť starostlivo dokomponované akustické stopy. Divadelný režisér, tanečník a choreograf Robert Wilson sa preslávil svojimi originálnymi inscenáciami, ktoré nemajú príbeh, sú neštandardne dlhé, no divákov ohurujú svojou čisto vizuálno-svetelnou kompozíciou. Niektorí odborníci jeho štýl prirovnávajú k minimalizmu, iní k surrealizmu. Jeho najvýznamnejšími dielami aj naďalej ostávajú divadelné inscenácie, ale videoportréty sa stali zaujímavou upútavkou na maestrovu tvorbu. Maestro, ako mu hovoria herci, je v umeleckých kruhoch vnímaný ako veľká autorita. Skúšky predstavení prebiehajú dvojfázovo – počas prvej generálky na ich chod dohliadajú iba pomocní režiséri, naostro sa ide až druhý krát. V minulosti Wilson pracoval aj s nepočujúcimi či autistickými hercami, pokúšal sa preniknúť do ich odlišného sveta a čosi z týchto skúseností sa prenieslo aj do videoportrétov. Jeho život nie je verejnosti veľmi známy, no netají sa tým, prečo inklinuje k spomalenosti a tichu. Ako malý chlapec mal problém s koktaním, ktorý vďaka arteterapii prekonal. Terapeut mu totiž vysvetlil, že uvažuje a koná prirýchlo a jeho rečové ústrojenstvo, no ani zmysly mu nestíhajú. Zážitok so spomalením sa stal pre jeho tvorbu východzím a odvtedy sa túto ideu snaží šíriť ďalej prostredníctvom umenia.   Zdroj foto: dissidentusa.com...

Čítajte viac
Čo sa stalo s obrazmi, ktoré skonfiškoval Hitler
dec09

Čo sa stalo s obrazmi, ktoré skonfiškoval Hitler

Už pred dvomi rokmi sa podarilo nemeckej polícii vypátrať miliardovú zbierku obrazov Picassa, Matisseho, Beckmanna a ďalších, ktorých umenie zhabali nacisti v tridsiatomôsmom roku. Ministra propagandy Josepha Goebbelsa vtedy Hitler poveril zozbierať všetko umenie, ktoré bolo v rozpore s nacistickou ideológiou a zorganizovať výstavu s názvom ‘‘Zvrhlé umenie’’. Diela boli neskôr nahromadené v berlínskom múzeu a do skončenia vojny čakali na svojho princa. Tým sa stal v súčasnosti často spomínaný, avšak už dávno nebohý Hildebrand Gurlitt, korému vďačíme sa zachovanie zbierky vyše 1500 obrazov z obdobia prelomu 19. a 20. storočia. Dva roky po tom, čo vyšetrovatelia v mníchovskom byte Hildebrandovho syna Cornelia objavili stratený poklad, kauza vyplávala na povrch. Doteraz sa im to darilo držať v tajnosti. Obrovské rodinné bohatstvo Hildebrand ml. prezradil roku 2010 na ceste z Zürichu do Mníchova, keď mu polícia pri kontrole v kupé objavila v taške 9000 Eur. V tom čase bol Cornelius osemdesiatnik a nevie sa, odkiaľ cestoval. Bolo to však veľmi zvláštne, keďže sa zo svojho bytu pohol jedine v nevyhnutných prípadoch a aj to vždy len taxíkom. Starček žil sám v tmavom zatuchnutom byte so zamrežovanými oknami, kde sa medzi taškami plnými smetí váľal poklad v podobe 1500 malieb. Policajti čakali všeličo, ale takýto šok nie. Od toho momentu sa začala exekúcia, ktorá prebehla bez väčšieho odporu krehkého starčeka, zrejme aj preto, že nemal na výber. Svoj odpor prejavoval hlbokým vzlykaním a nariekaním nad stratou rodinného dedičstva. V krátkom čase sa zistilo, že Cornelius nielenže nevychádzal z domu, ale ani neplatil dane, neevidovala ho žiadna poisťovňa a teda bol pre štát neviditeľný. Živil sa občasným predajom diel a ešte sa nevie, koľko ich predal, ale vyšetrovatelia na tom neustále pracujú. Nájdené maľby sa v súčasnosti nachádzajú v procese reštavrácie v rukách odborníkov na okraji Mníchova. 1500 obrazov je však iba malým zlomkom umenia, ktoré zničila druhá svetová vojna. Goebbels vtedy nahromadil približne 20 000 malieb a nebyť Corneliovho otca a jeho lásky k umeniu, zanikli by všetky. Napriek tomu polícia i médiá na úbohého osemdesiatnika hľadia ako na kriminálnika a ešte stále je otázne, aký trest okrem straty zmysla života ho ešte čaká.   Ríšsky minister Goebbels na otvorení výstavy “Die entartete Kunst“ (“Zvrhlé umenie“). Zdroj foto:...

Čítajte viac
Hriešnik František robí svet lepším
nov28

Hriešnik František robí svet lepším

Pápež František tento týždeň opäť dokázal, že nielen jeho srdce, ale aj on samotný, sú na správnom mieste. Pravidelnú kázeň tentokrát viedol na tému – Aj cirkevní hodnostári sa musia spovedať. Talianske noviny od utorka zaplavili titulky nesúce sa v duchu: ‘‘Pápež priznal, že je hriešnik!’’ alebo v podobe citácií: ‘‘Aj ja robím chyby a každých 15 dní sa spovedám.’’ Vo svojom prejave sa snažil veriacim vysvetliť dôležitosť pravidelnej spovede na príklade seba a svojej duše. Hovoril, že je nesmierne uľahčujúce vyrozprávať sa cudziemu človeku, ktorý vás počúva s úmyslom pomôcť vám a odpustiť a vy dostanete možnosť sa kajať. Odhliadnuc od spojitosti s Bohom, presviedčal ľudí, že to je najlepšia psychická očista. A ak si niekto myslí, že odpustiť nám môže aj sám pán Boh, vraj to funguje tak, že on nás síce vždy počúva, ale ako istotu odpustenia našich hriechov nám zosiela svojich poslov. Rehoľník, akým je novodobý František z Assissi, cirkvi chýbal od polovice 19. storočia. Po období panovania škandalózneho Benedikta, ktorý urážal moslimov, neriešil problém sexuálneho násilia kňazov a dokonca zrušil exkomunikáciu biskupa popierajúceho holokaust, je argentínsky pápež pre kresťanstvo doslova vykúpením. Za polroka pontifikátu sa stihol presláviť jednak svojim rehoľným a teda chudobným a čistým spôsobom života a jednak aj úprimným záujmom o človeka ako takého. Médiá síce s obľubou zvyknú Františkove dobré skutky prehnane velebiť a často aj prikrášľovať, napriek tomu však nemožno poprieť, že dobro, ktoré koná, má reálny dopad na celý svet. Zlepšujú sa vzťahy moslimov s kresťanmi, mnohí kňazi a biskupi nasledujú svojho vodcu a vzdávajú sa svojho majetku v prospech chudobných, homosexuáli sa prestávajú báť chodiť do kostola a ľudia pomaly začínajú strácať o Vatikáne nelichotivé predsudky. Na jeho vrchol sa totiž dostal človek, ktorý sa ním aj cíti byť a to je, žiaľ, vo svete moci či už politickej alebo akejkoľvek inej, rarita. František nekáže, ale koná. Radí, učí, pomáha a je úplne jedno, na čele akého náboženstva sa nachádza. Je veľkým prínosom pre celý náš svet. Zdroj:...

Čítajte viac
Prežite Život Adéle
nov27

Prežite Život Adéle

Víťazný film tohtoročného filmového festivalu v Cannes prišiel koncom októbra aj do našich kín. Premiéru mal v Bratislave na Festivale inakosti a odvtedy ho do svojho programu zaradila väčšina klubových kín na Slovensku. V zostrihanej podobe však prichádza aj do tých komerčných. Filmovým nadšencom je meno tunisko-francúzskeho režiséra Abdellatifa Kechicha už určite veľmi dobre známe vďaka snímkam Kuskus, či Čierna venuša. Jeho genialita údajne hraničí so šialenstvom, vyjadrili sa herečky Adéle Exarchopoulus a Léa Seydoux, ktorým sa od májového získania Zlatej palmy novinári hádžu k nohám. Odkedy sa po chvíľkovom šťastí z ocenenia trojica verejne pohádala, so vzájomným osočovaním sa v médiách nevie prestať dodnes. Kechichove režijné praktiky vraj neboli úplne s kostolným poriadkom a mladé ženy sa vyjadrili, že s ním už nikdy nič nakrúcať nebudú. La vie d’Adéle, alebo Blue is a warm color, ako názov preložili Angličania, je veľmi silný príbeh obyčajného dievčaťa, ktoré si počas strednej školy uvedomí svoju náklonnosť k rovnakému pohlaviu. Stretne modrovlasú umelkyňu Emmu, ktorá jej ukáže, čo je to láska. Vášeň medzi intelektuálnou a voľnomyšlienkárskou maliarkou a konzervatívne vychovanou Adéle však, ako to už býva, po čase ochladne. Pocity hlavnej hrdinky nám počas celého filmu prúdia v žilách, jej radosť či slzy ovládajú naše vnútro, a to všetko len vďaka vskutku geniálne autentickému filmovému spracovaniu. Režisér stavia diváka do pozície voyera, ktorý vie do detailov, ako Adéle spí, večeria, ako sa smeje, či trápi. Človeku, ktorý už mal zlomené srdce, film s chuťou rýpe do dávnych rán a to pekne hlboko. Nemožno opomenúť ani početné erotické scény, keďže práve tie sa stali najčastejším predmetom filmových kritík, či už lajkov alebo študovaných analytikov. Napriek tomu, že Kechichov zámer je jasne čitateľný, mnohým divákom prekážali práve dlhé milostné scény, ktoré im prišli nevkusné, zbytočné, až poburujúce. Ak sa na Život Adéle vyberiete, odporúčam vám sledovať plátno s čistou hlavou a otvoreným srdcom. To však musí byť zahojené, inak radšej vydržte a pozrite si film v pravý čas.     Zdroj:...

Čítajte viac
Kam ísť, keď nie je kam
máj15

Kam ísť, keď nie je kam

Nie vždy sa človek na ulici obzerá okolo seba. Niekedy sme zamyslení a iba periférne vnímame okolie a registrujeme prekážky pri chôdzi. Náš mozog je príliš zaneprázdnený inými myšlienkami ako dekódovaním blížiacich sa objektov. Ak sa nám však občas podarí zaostriť, nevyhneme sa smutnému pohľadu na bezdomovcov. Rok čo rok mám pocit, že ich značne pribúda. Príčiny, prečo skončili na ulici, sú rôzne. Na oficiálnej webovej stránke mesačníka Notabene je k nahliadnutiu niekoľko zasahujúcich príbehov ľudí z ulice. Suma sumárum, jedných oklamali a dostali na ulicu iní, druhá skupina si za to môže sama. Je to však len uhol pohľadu. Ťažko súdiť človeka neznajúc jeho kompletnú situáciu, vrátane jeho minulosti a duševného stavu. Pred pár dňami v stredu, v deň víťazstva nad fašizmom, som spoznala Betku. Pôvodným plánom však nebolo zoznámenie, ale len ľútosť nad nedojedeným rizotom z reštaurácie. Pri romantickej prechádzke Medickou záhradou som hľadala vhodného adepta pre túto malú pozornosť a do oka mi padla práve Betka. Rizoto s úsmevom prijala a vzápätí sa rozrozprávala a vtedy sa pre mňa okolitý svet na chvíľu zastavil. “Posteľ som nevidela dobrých desať rokov,“ zaznelo v zhluku  jej tisícich chaotických súvetí. Po tom, čo mi rozpovedala svoj príbeh, z ktorého vyplynulo, že jediná šanca na nový život tkvie v získaní dlhodobého lôžka v jednom z bratislavských útulkov, rozhodla som sa, že jej pomôžem. V Bratislave funguje dohromady 6 zariadení, ktoré ponúkajú ľuďom bez domova nocľah. Avšak dva z nich ubytujú len ťažko chorých bezdomovcov a jedno je nízkoprahová nocľaháreň s kapacitou 150 ľudí v jednej miestnosti, navyše bez akéhokoľvek obmedzenia požitia omamných látok. Betka nie je ani chorá, ani nepije alkohol (možno práve vďaka tomu) a nechala sa počuť, že: “Radšej budem spať na ulici ako v jednej miestnosti s desiatkami ožratých bezďákov!“ Pokračujem vo vylučovacej metóde. Ostali nám teda ďalšie 3 útulky. Pre neznalcov sociologicko-patologickej teórie, rozdiel medzi útulkom a nocľahárňou spočíva v dĺžke času stráveného v zariadení. Ako sa aj v samotnom názve ukrýva, nocľaháren treba opustiť hneď na svitaní, útulok však možno obývať ako je deň dlhý. Väčšina útulkov má v cene aj stravu, hygienu a provizórne ošatenie. Útulky, ktoré by teoreticky pani Betku mohli zachrániť, sú za poplatok. Nocľah v útulku Mea Culpa vo Vrakuni stojí na noc 1 Euro. Čo by nebol veľký problém, neprijíma klientov pod vplyvom alkoholu, čo v Betkinom prípade nehrá žiadnu rolu, ale predsa len je tu zádrheľ. Kapacita. Maximálne 8 žien v celom zariadení. V Bratislave žijú asi 3 tisícky bezdomovcov, ženy tvoria odhadom šestinu. Na rovnakej adrese ako spomínaná nocľaháreň sv. Vincenta de Paul sídli zároveň aj útulok de Paul, ktorý nielenže disponuje kapacitou 5 ženských lôžok, no navyše ubytováva len pracujúcich...

Čítajte viac
Prečo blogovať
máj06

Prečo blogovať

Aj vás už neraz napadlo, že by ste chceli mať vlastný blog? Vlastnú stránku, kde sa budete môcť podeliť o svoje zážitky a nápady? Nuž, ale ako začať? O čom vlastne písať? Radou nad zlato je sústrediť sa na vlastné skúsenosti a záujmy. Začnite písať o niečom, čo by bavilo čítať aj vás. Nie je ľahké vytvoriť zdroj informácií a inšpirácie, kam by ste sa sami chceli vracať každý deň a kontrolovať, či pribudol nový článok alebo fotka. Vezmime si napríklad fashion blogy alebo vlogy (video blogy). Sú čistým dôkazom snahy o vyjadrenie vlastného názoru, vypočutie, povšimnutie. Nikto netúži byť ignorovaný. Ale pokiaľ vo svojom okolí nemá ľudí, s ktorými by sa mohol o to všetko podeliť, obracia sa na internet, ktorý ponúka nespočetné publikum. Tu sa môže z nenápadného dievčaťa stať módna návrhárka sršiaca nápadami. Skúsená poradkyňa v oblasti štýlu, pripravená poradiť, ak ju o to niekto požiada. Jediné, čo potrebuje, je odozva. Ak vie, že jej námaha je ocenená, je to pre ňu viac, ako by si len mohla predstaviť. Niektorí, sa na stránky tohoto typu dívaju príliš skepticky. Príspevky plné autoportrétov, fotiek toho, čo má kto na sebe oblečené a kde si to kúpil. Prípadne ako si to vyrobil, či ušil. Nie každý má hlavu plnú nápadov, ale je úžasné, že ak niekto má, nebojí sa odmietnutia alebo kritiky a odváži sa to vštko zverejniť. Ja sama rada sledujem blogy. Páči sa mi, že sú ľudia, ktorí nežijú iba televíziou a prácou, ale majú skutočne záľuby a koníčky. Nehanbia sa podeliť o svoje výtvory a vyjadriť názor na dianie okolo seba. Aj takýmto nepatrným spôsobom rozosievajú malé semienka inšpirácie a kreativity do tejto, niekedy spiacej a šedej, spoločnosti.  ...

Čítajte viac
O chudákovi Slovákovi
apr29

O chudákovi Slovákovi

Urobila som si malý prieskum verejnej mienky. Zaujímalo ma, či aj ostatným ľuďom stúpne adrenalín aspoň 3x denne-podľa toho, koľko vecí treba vybaviť. Niekoľko hodín som strávila čítaním rubriky Sťažnosti na blog.sme.sk a neskôr som na sociálnej sieti vyhlásila pátranie po najhorších skúsenostiach so slovenskými službami. Zhrňme si početných respondentov do jedného a nazvime ho Chudák Slovák. Predstavme si, že Chudák Slovák mal dnes veľmi dlhý a blbý deň plný vybavovačiek. Zanadával hneď, ako ráno vyšiel z vchodových dvier paneláku. Mínové pole v podobe psích výkalov sa mu ani dnes úspešne prejsť nepodarilo. Šúchajúcimi nohami sa doplichtil na zastávku. Pred príchodom autobusu si kúpil jednorazový lístok, pretože platnosť trojmesačného mu práve včera vypršala. Vystúpil pred Dopravným podnikom Bratislava, aby si platnosť obnovil. Tešil sa, pretože bol držiteľom karty nového projektu Bratislavská mestská karta. Investoval do nej desiatky eur, aby následne mohol využívať všelijaké zľavy po celom meste, vrátane DPB. Vystál si rad, zaplatil za električenku, pozdravil tetu za okienkom a utekal k ďalšej méte. Po ceste z vrecka náhodou vylovil účet z DPB a nechápavo sa naň zahľadel. Sľúbená 10% zľava odpočítaná nebola. Stihol sa k priehradke vrátiť, no odbili ho so slovami: Prepáčte, pane, ale platnosť vašej Bratislavskej karty onedlho vyprší a trojmesačná platnosť cestovného lístka túto dobu presahuje. Keby ste si nechali pred kúpou lístka kartu znova aktivovať, zľava by bola uplatnená. Aby článok nebol príliš dlhý, dohodnime sa, že pán Slovák je zmierený flegmatik. S úžasom v tvári sa odtackal z pobočky Dopravného podniku. Teraz už so síce bez zľavy, no predsa nabitou električenkou nasadol do autobusu, smerujúceho na poštu. Pred dvoma mesiacmi si Chudák objednal skateboard z USA, aby mu ho doručili ešte pred tým, ako príde jar. Mávajúc žltým lístočkom zastal pred priehradkou. Počkajte, pozriem sa… Balík ešte nedorazil. Včera Chudák telefonoval s Američanmi, ktorí ho ubezpečili, že tovar bol na Slovensko expedovaný pred šiestimi týždňami. Po tom, čo ho tučná strapatá zakomplexovaná a vrcholne nepríjemná pani za okienkom poslala kade ľahšie, vybral sa Chudák na obed. Kúsok od pošty sa nachádza slovenská reštaurácia Slovak Pub. Ešte tam nebol, no vraj tam majú lacný vyprážaný syr. Pri vstupe, či skôr výstupe po dlhých schodoch ich bral po dvoch, tak sa už na syr tešil. To sa dalo čakať, pomyslel si Chudák, keď mu ho po dvadsiatich minútach čakania priniesli studený. Počas čakania na účet za obed sa však rozhodol byť asertívny. Nech mi dajú aspoň zľavu! Rozhodnutý konečne sa postaviť nepsravodlivosti otvoril ústa, no do reči mu skočila mladá čašníčka. Bude to päť eur aj osemdesiat centov. – Prepáčte? Kamarát mi hovoril, že on tu za syr minule platil o polovicu menej! Vysúkal zo...

Čítajte viac
Prednášali, teda boli
apr29

Prednášali, teda boli

Si amatérsky herec, skúsený recitátor, alebo len v tebe drieme neobjavený talent? Tento rok si ho nechal spať pridlho, no ten budúci určite neváhaj a zobuď medveďa hneď po zime-poslaním prihlášky na jediný divadelný festival svojho druhu v Európe, ktorý sa každoročne koná začiatkom jari v Kremnici. Prednášam, teda som…   Počas dní 12.-14. apríla sa v kremnickom Mestskom kultúrnom dome zišli divadelní nadšenci z celého Slovenska, ba aj Česka, Poľska a Ukrajiny. Medzinárodná súťaž organizovaná pedagógom Základnej umeleckej školy J.L.Bellu v Kremnici, Petrom Luptovským, tento rok zaznamenala zhruba 150 účastníkov a inak to nebolo ani po minulé ročníky. Avšak medzinárodným prvenstvom v oblasti umeleckého prednesu v slovanských jazykoch sa môže popýšiť až od minulého roku. Dovtedy bola Prednášam, teda som… len celoštátnou exhibíciou prednesov a monológov žiakov slovenských základných umeleckých škôl. Prvé ročníky však mali účastníci možnosť súťažiť len v kategóriách poézia a próza, no postupne sa pripojili vnútorný monológ a experimentálny prednes. Tieto kategórie nemajú zastúpenie nikde inde v Európe. Dokonca ani tradičná, slovenským recitátorom dobre známa ‘‘olympiáda’’ s vyše 60-ročnou tradíciou, Hviezdoslavov Kubín, nie je pre Kremnicu v tomto prípade konkurenciou.   Kvalitný prednes, či dramatický výstup si vyžaduje mesiace svedomitej prípravy, tak neváhaj a s výberom textu začni čo najskôr. Ak však tvoje ambície nesiahajú až na javisko,    môžeš sa prehliadky zúčastniť aj ako divák a to bezplatne. ZUŠ J.L.Bellu na čele s pánom Luptovským sa tento rok postarali o skvelé tri dni plné kultúrnych zážitkov, okrem iného aj spoločnej návštevy wellnessu, či výbornej stravy. Viac informácii a fotografie z festivalu nájdeš na oficiálnej webovej stránky ZUŠ J.L.Bellu www.zuskremnica.estranky.sk.   Zdroj: asse-01.webglobe.sk,...

Čítajte viac