Inferno
sep19

Inferno

Dan Brown je síce geniálny spisovateľ, ale umom, vynaliezavosťou a nápaditosťou sa zrejme málokto na svete vyrovná jeho najobľúbenejšej literárnej postave, harvardskému profesorovi Robertovi Langdonovi. Po tom, ako v predchádzajúcich slávnych románoch tento brilantný vedec zachránil Svätý grál, Vatikán, Rím a Washington, sa tentokrát v novej knihe Inferno – Peklo, objavuje ako spasiteľ niečoho omnoho väčšieho a dôležitejšieho – samotnej ľudskej populácie na celom svete. Hovoríte si, že už vopred viete, ako to skončí? Vedzte, že by ste mali prehodnotiť svoju mienku… Odkedy mladý americký spisovateľ Brown napísal cirvou toľko zatracované dielo Da Vinciho kód, každá z jeho šiestich kníh vrátane „kódu“ sa okamžite stala bestsellerom. Kresťania, samozrejme, odsúdili aj jeho ďalšie diela Anjeli a Démoni a Stratený symbol, o to sa však medzi širokou verejnosťou stali populárnejšími… A čo Inferno? To sa zaiste cirkevnej vrchnosti, tak usilovne obmietajúcej antikoncepciu a kontrolu pôrodnosti, taktiež nebude páčiť, hovorí totiž o jednej z najobávanejších katastrof, ktorá, zdá sa, skôr či neskôr náš svet očakáva. Matematika je nevyvrátiteľná a Dan Brown vo svojej knihe predostiera dôkazy, proti ktorým niet protiargumentov: „Obyvateľstvu trvalo tisíc rokov – od dávnych prvopočiatkov do začiatku devätnásteho storočia -, kým narástlo na jednu miliardu. A potom len šokujúcich sto rokov, aby sa počet obyvateľov zdvojnásobil na dve miliardy v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Potom trvalo už len päťdesiat rokov, aby sa počet obyvateľstva opäť zdvojnásobil na štyri miliardy v sedemdesiatych rokoch. Zaiste si viete prestaviť, že zanedlho dosiahneme osem miliárd. Len za dnešný deň pribudlo na planéte Zem ďalších štvrť milióna ľudí. A to sa deje každý deň – či svieti slnko, alebo prší. Momentálne pribúda každý rok toľko ľudí, čo má celý štát Nemecko.“ Znepokojivé fakty, ale ešte znepokojivejšie je, že ak rýchlo nezačneme niečo robiť, napríklad kolonizovať Mars, ako druh neprežijeme viac ako 100 rokov. Ak sa niečo nestane. Napríklad pandémia… Bertnard Zobrist, geniálny vedec, no zároveň negatívna postava literárneho diela Inferno tvrdí, že najlepšou vecou, ktorá sa v histórii Európy mohla stať, bola čierna smrť – mor, ktorý neľútostne zabil tretinu jej obyvateľstva. A ako sa hovorí, „história sa opakuje“. Počas celej dejovej línie knihy visí vo vzduchu záhadná otázka položená Zobristom, ktorej odpoveď musí hľadať v sebe každý z nás: „Ak by ste mali pred sebou vypínač, ktorý by v momente zabil náhodným výberom polovicu ľudí na tejto planéte jediným šťuknutím – napríklad vašu rodinu, priateľov, dokonca možno aj vás, stlačili by ste ho? Keby ste to však neurobili, o 100 rokov by nebolo na Zemi ani stopy po živom človeku…“ Opäť sa potvrdzuje stará známa pravda – konflikty medzi rozumom a srdcom sú tie najzložitejšie, rozhodnutia o nich najbolestnejšie. Dej literárneho diela sa odohráva v Európe,...

Čítajte viac
Konšpiračné teórie, časť 2.: Vražda (?) princeznej Diany
sep16

Konšpiračné teórie, časť 2.: Vražda (?) princeznej Diany

31. augusta 1997 otriasla svetom smutná správa: „Kráľovná ľudských sŕdc“, vlastným menom Diana Frances Mountbattenová-Windsorová, rodená Spencerová, zomrela. Stala sa obeťou dopravnej autonehody a započítala sa tak medzi tisícky ďalších zosnulých v smutnej štatistike úmrtí na cestách. Británia, ktorá Lady Di milovala ako svoju najväčšiu hrdinku, sa ponorila do ticha, a spolu s ňou celý svet. Jediný, kto nesmútil, bola kráľovská rodina. A ani sa nepokúšala to predstierať… Na prvý pohľad to vyzerá tak, že išlo o úplne bežnú autonehodu, ktorá si vyžiadala tri obete a jedného ťažko zraneného. V policajnej praxi nič neobvyklého… Princezná Diana, jej priateľ Dodi Al-Fayed a ich osobný strážca Trevor Rees-Jones nastúpia do čierneho Mercedesu, ktorý šoféruje už mierne podgurážený Henri Paul, zástupca vedúceho bezpečnosti hotela Ritz v Paríži. Ten, idúci vysokou rýchlosťou a pod stresom z paparazzov, ktorí ich naháňajú na motorkách kvôli fotkám princeznej, vchádza do tunela, blíži sa k pravej stene, od ktorej sa auto odrazí a čelom končí v trinástom piliéry podopierajúcom strop tunela. Dodi Al-Fayed a Henri Paul sú na mieste mŕtvi, Diana sa ocitá pod troskami auta a osobný strážca sediaci na „mieste smrti“, teda sedadle spolujazdca, utrpí vážne zranenie hlavy. To, čo sa následne deje, je však viac ako podivné. Na miesto prichádza sanitka a odváža Dianu do nemocnice. Nie však do tej najbližšej, čo by bolo v tej chvíli logické. Princezná, ktorá je podľa privolaného lekára v tej chvíli mimo ohrozenia života a so zdravotníkmi komunikuje, teda musí absolvovať dlhú cestu trvajúcu viac ako hodinu, ktorej súčasťou je aj zastávka na desať minút. Podľa neskorších vysvetlení mala táto pomalá jazda zabezpečiť Diane pokojný presun do nemocnice a prestávka slúžila na podanie adrenalínovej injekcie. V tom čase už bol osudný tunel takmer taký čistý, ako pred nehodou. Namiesto toho, aby ho uzavreti a preskúmali, čo sa skutočne stalo, dostali policajné jednotky rozkaz okamžite miesto vydezinfikovať a čím skôr spojazdniť, čo sa o pár krátkych hodín aj stalo. Ráno ním už prúdili autá ako za bežného dňa… Čudne sa však nezachovali iba vyšetrujúce orgány, ale aj kráľovská rodina. Okamžite potom, ako princezná Diana umrela v nemocnici na „rozsiahle vnútorné poranenia a zástavu srdca“ bol do Paríža vyslaný emisár s cieľom odobrať jej všetky cenné rodinné šperky. Hneď nato bolo jej telo zabalzamované, neuskutočnila sa teda žiadna pitva, ktorá by mohla zodpovedať mnohé otázky. Napríklad či bola princezná tehotná, s čím sa údajne krátko pred nehodou zverila svojmu doktorovi… Avšak presne tak, ako členom kráľovskej rodine záležalo na šperkoch a zabalzamovaní, im nezáležalo pamiatke a úcte k matke budúceho následníka trónu. Odmietli vydať oficiálne vyhlásenie a posledné, čo im napadlo, bolo stiahnúť palácové vlajky na pol žrde, ako by sa v takomto...

Čítajte viac
Máte zlý deň?
sep14

Máte zlý deň?

Každý z nás to pozná… Dni, keď vás skoro ráno zobudí budík, pri vstávaní si natiahnete sval na nohe, zakopnete malíčkom o posteľ, oblečiete si nohavice naopak a napokon si ich ešte aj polejete kávou. So zamračenou tvárou, pocitom „toto sa môže stať iba mne“ a poriadnym meškaním sa potom poberiete do práce alebo školy, kde sa, samozrejme, takisto všetko kazí. Najlepším liekom na takéto situácie je nevšímať si ich. Vôbec. A zasmiať sa sám na sebe. A keď už hovoríme o úsmeve… Ak máte pocit, že naozaj nemáte prečo napínať tvárové svaly do tejto „grimasy šťastia“, pozrite si naše video a my vám garantujeme, že deň bude zrazu krajší! A pamätajte si: Pri mračení napíname 40 tvárových svalov, kým na úsmev ich stačí 17. Byť rozladený je teda omnoho namáhavejšie, než byť šťastný! 🙂 Pekný deň! 🙂 Zdroje: youtube.com |...

Čítajte viac
Vražedná antikoncepcia, 2. časť
sep12

Vražedná antikoncepcia, 2. časť

V gynekologických ambulanciách to už tak chodí: Prídete, poviete, že chcete antikoncepciu a doktor či doktorka vám ju predpíše, nehľadiac na to, že máte vysoký tlak, krvné zrazeniny alebo rakovinu prsníka v rodinnej anamnéze. Koniec koncov, prečo nie? Je na vás, aby ste zvážili všetky riziká a je to tiež len a len vaše rozhodnutie, či si zradnú tabletku vezmete alebo nevezmete každých 24 hodín do úst. Doktor vám nemôže nič zakazovať. Nie každý z nich vám však hormonálnu antikoncepciu predpíše tak ľahko… Ak by ste prišli napríklad k českej gynekologičke Helene Máslovej, zrejme by vás na túto formu ochrany pred neželaním počatím prešla chuť. „Antikoncepcia pre mladé dievčatá je zverstvo!“ netají svojský názor matka troch detí, ktorá bežne celkom vytŕča z radu obyčajných gynekológov. Odmieta nastrihávanie hrádze matiek, riadené pôrody, no najmä vyjadruje veľký nesúhlas s masívnym predpisovaním hormonálnej antikoncepcie. Pre magazín OnaDnes.cz vyrozprávala, kde to všetko začalo. V deň, keď hľadala vhodnú antikoncepciu sama pre seba: „Zistila som, že webová stránka antikoncepce.cz je vlastne reklamná plocha výrobcu, že piliérom farmaceutického priemyslu sú antidepresíva a tiež hormonálna antikoncepcia. O HAK sa hovorilo len v superlatívoch, no jej negatíva sa ignorovali. Odborníci však o tom vedeli svoje. Napríklad mi jeden skúsený chirurg, ktorému som asistovala pri operácii čriev, povedal: „Dobre sa pozrite, kolegyňa, aká je táto maternica presiaknutá. Presne tak vyzerajú maternice žien, ktoré užívajú hormonálnu antikoncepciu“.“ Čo môže odradiť ženu viac než vidieť na vlastné oči, ako v prípade užívania antikoncepcie skončí jej telo? Mnohé dnešné ženy si myslia, že môžu tieto tabletky užívať kým im to bude vyhovovať, teda pokojne aj 10 rokov, a potom ich jednoducho vysadia a otehotnejú. Obrovský omyl! „Ženy hormonálnou antikoncepciou oslabujú svoju prirodzenú schopnosť otehotnieť. A tak sa neraz stáva, že vo veku okolo tridsiatky, keď chcú počať, musia svoje telo zaťažovať ďalšou dávkou hormónov, aby sa im to vôbec podarilo,“ zhodujú sa odborníci na serveri diva.sk a doktorka Máslová dodáva: „Najväčším zločinom je podávanie HAK mladistvým. Slečna mala niekoľkokrát nepravidelnú menštruáciu, má akné, tak jej predpíšeme pilulky. Podávané hormóny vyradia z činnosti jej vlastný systém a nahradia ho cyklom s pseudokrvácaním. Presne tieto dievčatá sú typickými kandidátkami na neplodnosť a stretávam sa s nimi vo svojej ordinácii. V pätnástke začne s antikoncepciou, v dvadsaťosmičke ju vysadí, v tridsiatke sa lieči na neplodnosť a o ďalšie dva roky ide na umelé oplodnenie.“ S takýmito prípadmi sa gynekológovia stretávajú denne. Paradoxom je, že napriek tomu bez problémov predpisujú antikoncepciu aj mladým dievčatám, ktoré už vo veku jedenásť či dvanásť rokov začínajú s pohlavným životom. „Prednášam sexualitu na gymnáziu a snažím sa tým sedemnásťročným slečnám vysvetliť, že nie je sa kam náhliť, že tá panenská fáza má niečo do...

Čítajte viac
Konšpiračné teórie, časť 1.: 11. september 2001
sep11

Konšpiračné teórie, časť 1.: 11. september 2001

12 rokov. Presne toľko uplynolo od smutnej katastrofy, ktorá zmenila tvár nielen New Yorku či USA, ale celého sveta. Tento deň totiž začal niečo, čo nazývame „vojnou s terorizmom“. A taktiež odštartoval zlatú éru konšpiračných teórií. Prečo? Lebo nie všetko je také, ako sa na prvý pohľad zdá. A rozhodne úplne iné, ako nám predostrierajú médiá! Celé to znie tak jednoducho: Arabskí teroristi unesú štyri lietadlá. Dve z nich skončia ako zbraň, ktorá vo veľkej rýchlosti narazí do budov Svetového obchodného centra, ďalšie zaútočí na Pentagon, posledné sa zrúti v poli kdesi v Pensylvánii. Za útoky je zodpovedná Al-Kájda, ktorá sa k nej aj hrdo hlási. Dáva to logiku – Al Kájda je charakteristická hlbokou nenávisťou k USA, v minulosti už spáchala jeden atentát na WTC a teraz sa o to pokúsila znova – úspešne. Prípad uzavretý. Alebo nie? Hneď prvú nezrovnalosť vidíme v samotnom páde „dvojičiek“. Boli to budovy s pevnými oceľovými konštrukciami, mohli padnúť po náraze lietadiel a následnom požiari? V troskách síce bola nájdená roztavená oceľ, to však rozhodne nebola „práca“ ohňa. Odborníci sa zhodujú v tom, že roztaviť ju mohla jedine explózia. Taktiež jednohlasne tvrdia, že spôsob, akým WTC padlo, vykazuje známky „odbornej demolácie“. Veže boli teda údajne podmínované, aby sa zvýšil dramatický efekt celého útoku. Bodkou za celým pádom bola budova č. 7, úplne oddelená od veží. Nenarazilo do nej žiadne lietadlo, nehorela, a predsa sa zosypala ako domček z karát. A čo útok na Pentagon? Unesené lietadlo, ktoré sa odklonilo od dráhy svojho letu a smerovalo naň, si 40 minút nikto nevšimol. Nezachytil ho žiaden radar a ani jedna z protiraketových jednotiek, čo je prinajmenšom zvláštne, keďže budova Pentagonu je v tesnej blízkosti leteckej základne Andrew Air Force. Keď lietadlo napokon zasiahlo svoj cieľ, narazilo do západného krídla, ktoré bolo pre stavebné práce takmer vyľudnené. Je tu však aj mnoho ďalších aspektov, ktoré prívrženci konšpirácií pokladajú za „dôkazy“, že útok je dielom USA. Napr. podivnú reakciu Georga Busha, ktorý čítal deťom v škôlke knižku, a po zdrvujúcej informácií o náraze prvého lietadla ani okom nemihol, a čítal ďalej. Alebo fakt, že vláda nepredložila verejnosti hlasové nahrávky ani palubné záznamy (teda „čierne skrinky“) z osudného lietadla. Nebolo ani oznámené, či sa vôbec našli. Taktiež je podozrivé samotné vyšetrovanie udalostí, ktoré sa začalo až po viac ako roku. Dôveru nevzbudzuje ani pas jedného z únoscov, ktorý sa našiel úplne nepoškodený neďaleko zdevastovaných veží. Klincom celého prípadu je Valíd al-Šehrim, ktorý bol vyhlasovaný za únoscu. Vyšlo najavo, že žije, a vyhlasuje sa za nevinného. Na hlavu Georga Busha padlo veľké obvinenie, keď sa ukázalo, že rozkázal zostreliť unesené lietadlá s cieľom „za každú cenu ochrániť Biely dom“. Ten...

Čítajte viac
Vražedná antikoncepcia, 1. časť
sep09

Vražedná antikoncepcia, 1. časť

Na svete existuje čím ďalej, tým viac vecí obsiahnutých v našej strave či v ovzduší, ktoré dýchame, dobre o nich vieme, no i tak sa nimi nechávame pomaly, ale isto zabíjať. Napríklad „éčka“ v potravinách, ktorých je toľko, že už ani nedbáme o to, ktoré z nich sú neškodné a ktoré rakovinotvorné. V niektorých krajinách dokonca určité typy týchto prísad už zakázali, kým my ich „veselo“ nakupujeme a konzumujeme ďalej. Alebo cigarety. Obrovské upozornenia na krabičkách už dávno stratili svoje opodstatnenie. No možno ani nikdy nijaké nemali – kto chce žiť zdravo si ich nekúpi, a kto bez nich nevie vydržať, tomu je jedno, že sú škodlivé. O všetkých veciach, ktoré nás dennodenne pomaly zabíjajú, by sme mohli napísať desať článkov, a stále by sme nedokázali vymenovať všetky. Ale čo antikoncepcia? To je, zdá sa, samostatná kategória. Mnoho žien, ktoré si ju nechali predpísať, si vo vidine jednoduchšieho a pohodlnejšieho života ani neprečítali príbalový leták s vedľajšími účinkami. A že je to poriadny leták! Zrejme ku žiadnym iným liekom nemusia farmaceutické spoločnosti použiť taký veľký formát papiera… Obsahuje informácie o tabletkách, zloženie a vymedzenie typov žien, ktoré by konkrétnu antikoncepciu nemali brať – ťažko nájdete vo svojom okolí ženu, ktorá by nespadala aspoň pod jeden z týchto bodov, nakoľko zvýšený krvný tlak, cholesterol, migréna, depresia, ochorenie obličiek, anémia či pigmentové škrvny sú najmä u žien mimoriadne rozšírené. Ak by sa aj našla nejaká naozaj zdravá žena, ktorá by si neprešla ani jedným z týchto ochorení, určite by sa u nej vyskytla aspoň nejaká rodinná anamnéza, napr. rakovina prsníka, žilová trombóza alebo pľúcna embólia kdesi u starých rodičov. Je vôbec niekto, kto by podľa letáčiku mohol tieto tabletky brať? A prečo je teda užívateliek tak veľa? Poslednou, ale snáď najdlhšou časťou veľkej príbalovej informácie, sú vedľajšie účinky. Vymenúvajú možné dôsledky užívania hormonálnej antikoncepcie od tých „miernejších“ ako sú akné, plesne, kŕčové žily či zápal žalúdka, cez „závažnejšie“ typu porucha štítnej žľazy a zápal žíl, až po najhoršie možné, ako je slepota, cysty v maternici a rakovina. Samozrejme, pri posledných farmaceutické spoločnosti nezabudli napísať, že sa s nimi stretne iba jedna z „x“ žien. Čo však „zabudli“ dodať je fakt, ktorý vlastne kričí z celého príbalového letáčiku: „Antikoncepcia môže spôsobiť smrť.“ A to by malo byť napísané nie malými písmenkami pri hviezdičke na spodku letáčiku, ale podobne ako na cigaretách palcovým písmom cez polku krabičky. Často však prehliadame to, čo máme priamo pod nosom, niekedy aj zámerne, preto je otázne, či by tieto nápisy nezostali aj rovnako ignorované ako na spomínaných cigaretách. Keď už nie je odstrašujúcim prípadom pre užívateľky antikoncepcie nedávna smrť mladých Francúzok, tak zrejme asi nič. A kým tabletky Diane-35...

Čítajte viac
10 vecí, ktoré nenávidíme na WOT
sep07

10 vecí, ktoré nenávidíme na WOT

World of tanks, alebo skrátene „WOT“, je momentálne jedna z najpopulárnejších online hier najmä v Európe, ktorú denne hrávajú desiatky tisíc hráčov a je nositeľom mnohých prestížnych ocenení. Avšak ako každá vec na tomto svete, aj ona má svoje „muchy“. Reč však nie je o chybách v systéme alebo tzv. „bugoch“, ktoré spôsobujú v hre veľmi čudné úkazy od rôznych drobných grafických nezrovnalostí až po lietajúce tanky. Keďže na tých sa hráči skôr pobavia, nedá sa povedať, že by ich vyslovene nenávideli. Existuje však 10 celkom iných vecí, ktoré dvíhajú „tankistom“ krvný tlak. V rebríčku sú zoradené od tých pomerne neškodných až po dôvody k rozbitiu hráčškej klávesnice 🙂 10. VYVÁŽENIE – Tak s týmto problémom sa už určite stretol každý, kto sa tešil, ako si na svoj nový tank namontuje nové, perfektné delo. Zohnať prostriedky dalo zabrať, už ho len kúpiť a nainštalovať. A zrazu po minutí danej sumy systém so všetkou svojou škodoradosťou oznámi, že kým nie sú namontované pásy, tank by nemal s ťažším delom správne vyváženie. Delo je stále rovnaké a prostriedky preč… „Hurá“ zháňať ďalšie na kúpenie pásov! Pozitívne je, že obvykle sa na tomto bode „popáli“ každý iba raz. Ako sa hovorí: „Dvakrát do tej istej rieky nestúpiš.“ 🙂 9. UPDATY – Alebo iným slovom aktualizácie dokážu síce priniesť do hry veľa nových vecí, ale mnohé staré dokážu úplne „zabiť“. Nie všetko, čo je staré, je totiž zlé. Vlasy si trhajú najmä hráči, ktorí si obľúbili určitý druh tanku, a po novej aktualizácií z neho zrazu má zmiznúť všetko to, čo na ňom mali radi – vynikajúce delo či dobrý pancier. Posledný update, teda World of Tanks 8.7, nahneval najmä milovníkov delostrelectva. „Artyny“ totiž prišli o presnosť v streľbe. Aktualizácie však často nemajú v láske ani hráči, ktorí sú otvorení novým zmenám. Keď už pre nič iné, tak niekoľko desiatok minútové čakanie pred spustením hry nie je ničím príjemným. 8. „MM“ – Matchmaking, po slovensky niečo ako tvorba zápasov, vie byť niekedy pekne zákerný. Obvykle nahnevá najmä posledných v tabuľke, ktorí by si možno aj radi zastrieľali, ale priamy súboj medzi nimi a väčšinou momentálnych súperov by bol ako prestrelka medzi dieťaťom so vzduchovkou a profesionálnym vojakom s pancierovou päsťou. Niekto však musí byť aj posledný. V najhoršom prípade proti sebe systém postaví 15 hráčov s najlepšími tankami vo svojej skupine, a 15 s tými najslabšími. Skúste hádať, kto to má vopred vyhraté. Nikdy však netreba zabúdať, že taktika a spolupráca tímu dokážu veľa. 7. DELOSTRELECTVO – Kategória sama o sebe. Dobrá „arty“ v tíme dokáže vyhrať celý zápas, jej hráči sa však často zapotia. Nabíjanie obvykle trvá viac ako pol minúty, zameriavanie...

Čítajte viac
Vždy, keď si na Facebooku…
aug30

Vždy, keď si na Facebooku…

Aj vy sa často pozeráte na knihy smutne ležiace v poličkách, ktorých sa nikdy nikto nedotkol? Vravíte si, že by ste si ich možno „jedného dňa“ chceli prečítať, no teraz na to práve nie je čas? Ak existuje deň, počas ktorého by si mal každý z nás vyhradiť aspoň hodinu svojho času pre jednu z týchto kníh, je to práve 31. august. Na ten totiž tento rok pripadol celkom nový „sviatok“, ktorý dostal názov Deň neprečítaných kníh. Spoločnosť Martinus.sk verí, že knihy by sa nemali len kupovať, ale v prvom rade čítať. Podľa štatistík má totiž každý z nás v policiach až 28 % neprečítaných kníh! Je to vysoké číslo, ktoré sa nám možno spoločne počas soboty podarí znížiť. Ku dňu neprečítaných kníh je tiež priradený veľmi pôsobivý a dojemný slogan: „Vždy, keď si na Facebooku, jedna neprečítaná kniha plače.“ Ruku na srdce, komu teraz aspoň trochu neprišlo ľúto kníhy, ktorej príbeh zostáva doteraz nevyslovený? Dajme šancu príležitosti spoznať nové veci! Viac informácií o udalosti nájdete na: http://www.facebook.com/events/567250669997768/ alebo na www.denneprecitanychknih.sk PS: Ak by ste sa nevedeli rozhodnúť, ktorej knihe dáte počas tohto dňa priestor, prinášame vám niekoľko tipov na príjemné strávenie sobotňajšieho popoludnia. 1. Pre milovníkov histórie Ak sú romány o dávnych dobách vašou šálkou kávy, rozhodne by ste si nemali nechať ujsť úžasné dielo slovenského spisovateľa Joža Nižnánskeho Čachtická pani, a tiež jeho voľné pokračovanie Žena dvoch mužov, ktoré hovorí o živote mladej manželky šľachtica, zamilovanej do jeho vlastného bratranca v období krátko po vynesení rozsudku nad krvavou grófkou Alžbetou Bathory. Ak máte chuť „ochutnať“ skôr z príchute iných kultúr, skúste siahnúť napr. po diele Arthura Goldena Pamäti Gejše alebo po Upálenej zaživa od ženy, ktorá sa pre svoju ochranu podpisuje iba ako „Souad“ a v knihe opisuje vlastný skutočný príbeh dievčaťa odsúdeného na smrť v islamskej krajine. Čitateľov fascinovaných vojnovou históriou by mohli zaujať napríklad Hitlerove ženy a Marlene od Guida Knoppa alebo Svedkovia z továrne na smrť spisovateľa E. Friedlera a kolektívu. 2. Pre nepolepšiteľných romantikov … je rozhodne určená séria kníh od Virginie Andrewsovej, ktorá začína fascinujúcimi Kvetmi v podkroví. 5 kníh rozpráva o osude štvorice súrodencov, ktorí boli oddelení od sveta a zatvorení v obrovskom podkroví, aby sa na nich postupne zabudlo… Nikto však netušil, že v tomto strašnom prostredí skrsne iskra toho, čomu hovoríme „zakázaná láska“. Že nič pre vás? V tom prípade to nepochybne zachráni stará dobrá klasika – Tolstého Anna Kareninová, Shakespearov Rómeo a Júlia, Montgomeryovej Anna zo Zeleného domu alebo Brontëovej Búrlivé výšiny. 3. Pre fanúšikov zábavy Chcete sa pri čítaní aj zasmiať? Tak to by ste rozhodne mali vyskúšať mimoriadne vydarené dielo Problém na každé riešenie od Kerstin Gierovej. Ak však...

Čítajte viac
Krátke alebo dlhé?
aug29

Krátke alebo dlhé?

„NESTRIHAŤ!“ Tak znie základné pravidlo mužov týkajúce sa ženskej korunky krásy – vlasov. A kým my rady experimentujeme s účesmi a strihmi, mnohí muži zastávajú názor, že sa kvôli nim dokonca boja so svojimi partnerkami oženiť. Odôvodňujú to tým, že väčšina žien si skôr alebo neskôr po svadbe skráti vlasy, a oni potom s tým už nemôžu nič urobiť. Argument, že dorastú, pre nich vôbec nie je podstatný. Dlhé vlasy sú pre nich modlou, krátke patria chlapcom. Rozhodla som sa na túto tému urobiť malý experiment. Jedného dňa, keď bol môj partner v práci, zavolala som mu a po pár minútach rozhovoru som oznámila, že musím končiť, pretože ma prišla ostrihať kaderníčka: „Vlasy po pás sú mi už príliš ťažké, rozhodla som sa nechať sa ostrihať podľa Daisy z Veľkého Gatsbyho.“ Nasledovalo zdesenie, zúfalé prosíkanie a asi 5 minútové vysvetľovanie, aká by to bola obrovská škoda. Nakoniec si vydýchol a rezignovane povedal: „Tak mi potom aspoň pošli fotografiu…“ Podobne reagovali aj traja najlepší mužskí kamaráti. Vlasy som si nakoniec nechala skrátiť o 10 centimetrov, pričom rozdiel oproti pôvodnému účesu bol nepatrný. Nechať si radikálne ostrihať vlasy som totiž nemala ani v úmysle, ale ako strašiak to očividne nie je zlá metóda 🙂 Pravdou však zostáva, že už spomínaná Daisy ovplyvnila mnoho žien v rozhodovaní, s akou požiadavkou najbližšie navštívia kaderníka. A nielen ona. Celebrity, ktoré si či už z osobných alebo pracovných dôvodov nechali ostrihať svoje dlhé „hrivy“, tým dali zarobiť hairstylistom na celom svete, a kým za nimi tínedžerky chodia s požiadavkou „na Rihannu“, dospelé ženy sa chcú najčastejšie podobať Anne Hathaway, Victoriu Beckham či Sharon Stone. Mladé dievčatá však nenecháva chladnou ani obrovská zmena speváčky Miley Cyrus. Kedysi roztomilá Hanna Montana sa rozhodla konečne dospieť z idolu „násťročných“ na zrelú ženu – necháva sa fotografovať v elegantom oblečení, zmenila svoje správanie a „zhodila“ väčšinu svojich dlhých vlasov. Istý ženský magazín sa však prednedávnom vyjadril, že účes a lá Miley je najhoršou možnou voľbou mladých dievčat, pretože aj keď prvé týždne vyzerá úžasne, postupne narastajúce vlasy na vyholených stranách hlavy už ani zďaleka nie sú tak vábne. A keď jedného dňa táto móda pominie, pretože to sa skôr alebo neskôr stane, budú si musieť kratučké vlasy všelijakými možnými spôsobmi pripínať sponkami alebo upravovať gélom, aby neodstávali. Ak ste sa však napriek všetkému rozhodli vzdať sa svojich dlhých vlasov a „zhodiť“ z nich pár centimentov, môžete sa inšpirovať od jednej z desiatich celebrít z našej fotogalérie. Štýl a originalita sa im nedala uprieť ani počas nosenia dlhých vlasov, a už vôbec nie teraz. Ako sa vám páčia viac? Natalie Portman, herečka mnohých tvárí sa v tehotenstve rozhodla pre veľkú...

Čítajte viac
10 pozitívnych dopadov „gamingu“ na naše zdravie
aug27

10 pozitívnych dopadov „gamingu“ na naše zdravie

Patríte k ľuďom, ktorí si radi oddýchnu pri hraní počítačových hier? Tak to vás určite prekvapia a zároveň potešia najnovšie výsledky výskumov vedcov zaoberajúcich sa vplyvom „gamingu“, teda hrania počítačových hier, na ľudský organizmus a zdravie. Nehovoriac o tom, že každá hra sama o sebe zlepšuje jednotlivé schopnosti podľa svojho zamerania, existuje aj ďalších 10 komplexných výhod, ktoré určite ocení každý, kto trávi svoj voľný čas s prstami ľavej ruky na klávesách WSAD. 1. Zvýšená obratnosť Štúdia, ktorá skúmala prácu nemocničných chirurgov dokazuje, že tí, ktorí pravidelne hrajú počítačové hry dokážu pracovať o 27 % rýchlejšie a urobiť pritom o 37 % menej chýb, než ich kolegovia, ktorí trávia svoj voľný čas iným spôsobom. Súvisí to s koordináciou, ktorá je pri väčšine počítačových hier nevyhnutná, a tiež s jemnou motorikou. Tá sa zlepšuje najmä pri hrách vyžadujúcich presnosť (napr. mierenie na tanky pomocou myši v dnes veľmi populárnej hre World of Tanks od spoločnosti Wargaming). 2. Vzdelávanie Záľubu mnohých dnešných mladých ľudí v hraní videohrier by si malo uvedomiť aj školstvo a aplikovať ho ako učebnú metódu. Ukázalo sa totiž, že prijímaním informácií prostredníctvom čítania si zapamätáme sotva 10 % z celého obsahu, kým informácie prijímané simuláciou sú omnoho efektívnejšie uložené v pamäti – aj po dlhom čase by sme dokázali zreplikovať až 90 % celého obsahu. Tak prečo sa vzdelávať zastaralo, keď v skutočnosti si dokážeme zapamätať omnoho viac za oveľa kratší čas? V našich končinách je metóda simulácie aplikovaná napríklad v „laboratórnych prácach“ na fyzike či chémii základných škôl, kde si žiaci môžu sami vyskúšať vzdelávanie typu pokus – omyl (samozrejme, najmä na chémii by mala byť bezpečnosť na prvom mieste). Keď napríklad tieto chemikálie môžu vidieť na obaloch, držať ich v ruke, vnímať ich farbu či vôňu a testovať ich, jednoznačne si ich zapamätajú skôr, ako keď ich vidia, ako pre nich nepodstatné písmená v periodickej tabuľke chemických prvkov. 3. Fyzioterapia Hoci sa tento bod týka skôr X-boxov a hier, ktoré si vyžadujú spoluprácu celého tela a nielen prstov či dlaní, takýto „gaming“ je prospešný pre celé telo a dáva nám presne tie isté výhody, ktoré má aj šport. Až na jednu výnimku – pri športe je naša myseľ voľná a otvorená pre akúsi „meditáciu“, kým pri hraní sme plne sústredení. Hranie „celým telom“ je teda hodnotnou alternatívou športu pre ľudí, ktorí nemajú práve náladu premýšľať nad inými vecami. Štúdia tiež preukázala, že nás chráni pre Parkinsonovou chorobou. Vedci to dokázali malým pokusom s veľmi pekným výsledkom – po 12 týždňoch hrania si 55 % zúčastnených pochvaľovalo zlepšenie rovnováhy, rýchlejšiu chôdzu a schopnosť robiť dlhšie a ľahšie kroky. 4. Redukcia stresu Stres je zabijak. Keď si pomyslíme...

Čítajte viac