Tlieskam, tlieskam im a ďakujem!
nov17

Tlieskam, tlieskam im a ďakujem!

Bolo raz jedno mravenisko. Viete, aké bolo? Ja veľmi nie, nežila som v ňom, ale čo to som sa o ňom napočúvala. V podstate sa tvárilo veľmi usporiadane, synchronizovane, ba až idylicky. Áno, len tvárilo. Vraj. Ide o to, že niektoré malé mravčeky nepochybovali o dokonalosti ich mraveniska, boli veľmi spokojné s vedením a riadením. Systém sa im videl dobrý, spravodlivý, pociťovali rovnosť, ale neuvedomili si, že i keď si boli rovní, niektorí si boli rovnejší. Ibaže na to raz prišla istá skupinka mravcov. Čo my vieme, asi na to prišiel jeden, možno dvaja a postupne k sebe volali aj iné mravce, z ktorých sa nakoniec stali revolucionári. Naozaj, verte mi, až tak. Ale čo sa dalo čakať, stalo sa. V mravenisku, hoci bolo veľké, sa žiadna pletka či rozruch neutajili. Ako veľmi sa revolucionári snažili stretávať na tajńáka a pripravovať sa na prevrat, neobišlo sa to bez peripetií. Takzvané červené mravce, volali ich tiež vodcovia, predsedovia, tajomníci, eštebáci a určite aj inak, samozrejme nesúhlasili s revolucionármi. Nechceli dopustiť, aby sa im ich zdanlivo organizované mravenisko začalo meniť. Páčilo sa im držať všetky mravce na krátko, boli poslušní a dôverovali zriadeniu. Červené mravce mali veľmi radi svoje plánovanie, zákazy, príkazy a čestné hodnosti. Netreba sa tomu čudovať. Preto zastrašovali odvážnych revolucionárov a chceli ich sabotovať. Tí ale tvrdo pokračovali v snahe nastoliť v mravenisku nový systém fungovania. Rozhodli sa verejne vystúpiť a kritizovať červené mravce. Čoraz viac apelovali na tisíce ďalších mravcov, až kým nepochopili, že je potrebné zaktivizovať sa, nebáť sa postaviť na námestia mraveniska a vziať si naspäť svoju slobodu. Dokonca si zaumienili, že nechcú celý život prežiť len v tomto jednom mravenisku, ale chceli by vycestovať do rôznych miest, štátov a spoznať kultúru a spôsob života v iných mraveniskách. Nechápem, kde sa odrazu nabralo toľko odvahy v takých obyčajných malých stvoreniach. De facto, prečo by mal trpieť a podvoľovať sa niekto, kto je malý, menší, bežný? No určtie! Dôležité je, že sa im to podarilo. Ukončili vládu červených mravcov a nastavili im zrkadlo. Tlieskam, tlieskam im a ďakujem. Pretože vďaka týmto cieľavedomým a odvážnym ľuďom môžem dnes cestovať, slobodne študovať, slobodne… Nikto ma neobmedzuje kvôli môjmu vierovyznaniu a nerobí si zo mňa cvičenú cirkusovú opičku.  Slovensko si vybojovalo demokraciu, študenti sa 17. novembra nebáli vykročiť do ulíc a konať spontánne, podľa svojho presvedčenia a ľudskosti. Známe osobnosti, umelci, herci, ale aj bežní občania zatúžili konečne otočiť list a vypýtať si pozornosť a záujem aj o ich názor.    Vidíte, červených mravcov sme sa zbavili... a máme demokraciu. Ale majme oči otvorené, my študenti sme budúcnosť a nie je to len fráza, klišé, nie je to otrepané. Je to pravda! Musíme byť vnímaví, pretože ak sa podarilo zrušiť nadvládu červených mravcov, neznamená to, že vyhynuli. Nežná revolúcia ich nevyplienila. Kedykoľvek sa môžu premnožiť a štípať. Odhalíme to, odmietneme to, zachránime Slovensko ? My. My, študenti. Autor:...

Čítajte viac
Zaručené rady ako ignorovať zaručené rady
okt23

Zaručené rady ako ignorovať zaručené rady

Človeče, potrebuješ poradiť? Nevieš sa rozhodnúť sám tak, aby to bolo správne, aby si to neľutoval, a aby ti to prinieslo dnes tak nevyhnutný úžitok? Ako to ? Si predsa svojprávny, samostatný, vševediaci,…alebo sa mýlim? Prepáčte, možno som neslušná ale pripadá mi to smiešne. Aký paradox, čím viac si zakladáme na našej ne-sku-toč-nej vyspelosti a dokonalosti, tým viac pochybujeme o svojich rozhodnutiach a siahame po tzv. zaručených radách iných. Ide z našej strany o prevenciu? U lekára sa nechávame očkovať – pre istotu…veď nechceme ochorieť, snažíme sa predísť akémukoľvek zlu. Pýtam sa, je toto dôvod našej túžby po radách, návodoch, vychodených chodníčkoch a cudzích skúsenostiach? Nikto nám nevstrekne očkovaciu látku proti zlým zážitkom a sklamaniam. Totiž, za radami a návodmi na lásku, šťastný život, dlhovekosť, úspech, slávu atď. nie je nijaká garancia. Pravda, i keď sa tak na prvý pohľad tvária. Ponúkajú bezprostredne zaručenie nášho komfortu, ideálny život a celý rad vecí po ktorých naša prirodzenosť túži. Ono by to všetko bolo aj v poriadku, keby sme si skutočne mohli prostredníctvom komplexu ,,zaručených návodov“ dopomôcť. Pozrime sa na to optikou logiky, ak by návody fungovali ako prevencia a viedli k úspechu, neriadila by sa nimi celá spoločnosť?..ukážte mi prstom na toho, kto by nechcel byť šťastný. NEFUNGUJÚ! Na rovinu povedané, návody nefungujú. Nie sme figúrky umiestnené na hracom poli, ktoré sa pridŕžajú manuálu na to, aby sa posunuli o pár políčok ďalej. Pri hrách sa to očakáva, prirodzene, ale človek takto nemôže fungovať.   Pravdepodobne sa pýtate, kam týmto svojim introm smerujem a čo mi, ľudovo povedané, sadlo na nos.  Totiž, čítajúc dnešné lifestylové magazíny, nedá mi nevšimnúť si periodické opakovanie sa článkov typu ,,5 zaručených rád ako schudnúť, 4 cviky pre ploché bruško, 7 rád ako najlepšie uspokojiť milenca, 4 kroky k dokonalej vizáži, 10 vecí, ktoré na ženách muži milujú“ … a verte mi, mohla by som takto pokračovať na ďalších xy stranách. Tajne dúfam, že nie len mne tieto články bijú do očí a pri ich kvantite a naivite ma začínajú iritovať. Všetci by sme si mali uvedomiť to, o čom som písala vyššie a síce, že podobné návody a rady nefungujú. Ten, kto mal reálne problémy s nadváhou alebo sa pustil do bodybuildingu, vie kriticky zhodnotiť, že žiadne štyri ,,overené cviky“ vášmu brušku nepomôžu. Ani diéty, keď konzumujete jednu potravinu, ani keď si dáte dvojdňovú detoxikáciu a pozor!..ženy je mi to ľúto, žiaľ nie, ani 21-dňová výzva na pevný a okrúhly zadoček nefunguje. Koľko atraktívnych žien sa vzdá svojich snov o partnerovi, keď zistia, že chuderky nespĺňajú ani len polovicu z desiatich bodov, v ktorých autorky demonštrujú ideál krásy. Ach. Nehovoriac o tom, keď si zameníte bod 4. s bodom 3. a v okamihu keď ste si mali naniesť korektor si nanášate očné tiene…tak milé ženy, naozaj odvaha!   Stačí. Nerozoberajme ďalšie príklady, pozrime...

Čítajte viac
Hranice alebo aké je to byť ženou
sep18

Hranice alebo aké je to byť ženou

Hranice je názov sérii fotografií od fotografky Allaire Bartel. Fotografiami chcela vyjadriť, aké je to byť ženou v mužskom svete. Najhoršie zločiny sa neskrývajú vždy iba za domácim násilím alebo znásilnením v tmavej uličke. Fotografka zobrazuje, že zlé veci sa dejú aj v bežnom svete,  v práci, doma, vo voľnom čase; sexizmu dnešného sveta neujde nijaká žena. Video s príhovorom autorky:   Via: oficiálna...

Čítajte viac
Katolíci, na férovku
jún23

Katolíci, na férovku

Čo sa nám páči a nepáči na slovenskom katolicizme? Sú slovenskí katolíci príliš konzervatívni a netolerantní? Zaspali dobu? Na tieto otázky sa snažili nájsť odpovede novinári Michal Havran mladší a Jaroslav Daniška v diskusii, ktorá sa uskutočnila síce už dávnejšie, a to 27. apríla v Pisztoryho paláci ako súčasť podujatia Bratislavské Hanusove dni (BHD). Táto téma je však tak aktuálna a často aj pálčivá, že sme sa jej rozhodli venovať pozornosť aj teraz. BHD je každoročný festival, organizovaný Spoločenstvom Ladislava Hanusa, zaoberajúci sa vzťahom kresťanstva, súčasnej kultúry a spoločnosti. Od 20. do 29. apríla sme sa mohli zúčastniť najrôznejších programov, prednášok a diskusií, napríklad s blogujúcimi rehoľníkmi,  s ukrajinským jezuitom, ktorý priniesol svoj pohľad na situáciu v jeho krajine, ďalej prednášky o deťoch zo skúmavky či jednej filozofickejšej – o Sokratovom recepte na šťastnú smrť alebo, inak povedané, o umení zmysluplne žiť. Farbisté názory Práve katolícka cirkev je v našej spoločnosti dnes z rôznych dôvodov vnímaná dosť kontroverzne. Nad tým, prečo je to tak, uvažovali Michal Havran ml., jej veľký kritik, vyštudovaný protestantský teológ, zakladateľ ľavicovo-liberálneho portálu Jetotak.sk, spisovateľ a v súčasnosti moderátor diskusnej relácie Večera s Havranom, a Jaroslav Daniška, rázny, hoci nie nekritický obhajca katolíckej cirkvi, absolvent politických vied na univerzitách v Trnave, Prahe a Varšave, redaktor týždenníka .týždeň a jeden zo zakladateľov katolíckej revue Impulz. Dostalo sa aj na tému politických ambícii katolíkov, polemiky o tom, koľko je na Slovensku skutočných veriacich, slovenskú katolícku literatúru, gender ideológiu či nešťastné referendum, ktoré sa uskutočnilo vo februári tohto roka. Michal Havran ml. sa vyfarbil, keď si na začiatku pri pohľade na plnú miestnosť divákov neodpustil poznámku: „Netušil som, že na Slovensku je toľko katolíkov.“ Vraj sa asi zúčastnili všetci, ktorí boli na referende. Avšak neskôr v diskusii, keď prišlo na tému dobročinnosti a názor, že katolíci tvoria najväčšie percento ľudí, prispievajúcich na charitu, poznamenal, že je to logické, keďže katolíkov je na Slovensku najviac. Vtedy mu však odporoval Jaroslav Daniška, ktorý prekvapujúco tvrdil, že to ani náhodou nie je pravda. Daniška argumentoval tým, že katolík nie je ten, kto si toto políčko zaškrtne pri sčítaní ľudu, ale človek, ktorý pravidelne chodí do kostola. Ťažko povedať, kde zobral také čísla, ale katolíkov praktizujúcich svoju vieru je vraj maximálne 30 percent. Ale aj to je podľa neho absolútne prehnané a dokonca tvrdí, že katolíci sú dnes na Slovensku 10 percentnou menšinou. Poznamenal, že ani nepríde toľko ľudí na omšu, koľko príde na takýto festival. Veľkonoční katolíci, luteráni a iní Mimochodom, podľa prieskumu neziskovej organizácie Dobrý anjel, na charitu najviac prispievajú voliči SDKÚ a práve tých Jaroslav Daniška označuje ako tzv. veľkonočných katolíkov. Diskutujúci spomenuli aj iných kresťanov, napríklad luteránov, a uvažovali o postavení týchto veriacich. K tomu mal čo povedať Michal Havran, lebo on sa hlási k evanjelickej cirkvi augsburského vierovyznania a bol tri roky farárom vo Francúzsku. Vraj je rád,...

Čítajte viac
Ako bude vyzerať tvoja kerka, keď budeš na dôchodku?
mar29

Ako bude vyzerať tvoja kerka, keď budeš na dôchodku?

                                          Via:...

Čítajte viac
Módny policajt Oscar
feb24

Módny policajt Oscar

Ako sme vám sľúbili, prinášame to najkrajšie a najhoršie z tohtoročných Oscarov. Kritizujte, chváľte, zdieľajte, čokoľvek len chcete. Anna Kendrick dokázala, že aj v jednoduchosti sa skrýva sila a krása. Anna Faris America Ferrera a Ryan Piers Williams Behati Prinsloo  a Adam Levine Benedict Cumberbatch a Sophie Hunter, ktorej pod šatami už vidno tehotenské bruško 🙂 Bradley Cooper Cate Blanchett Dakota Johnson Eddie Redmayne a Hannah Bagshawe Emma Stone Felicity Jones Gwyneth Paltrow Channing Tatum Chris Evans Chris Pine Chris Pratt Chrissy Teigen Jamie Chung Jared Leto Jenna Dewan Tatum Jennifer Aniston Jennifer Hudson Jennifer Lopez Jessica Chastain John Stamos Josh Hutcherson Julianne Moore Keira Knightley Kelly Osbourne Kerry Washington Lady Gaga Laura Dern Lupita Nyong’o  Margot Robbie Marion Cotillard Melanie Griffith Meryl Streep Michael Keaton Naomi Watts Neil Patrick Harris a David Burtka Nicole Kidman Oprah Winfrey Patricia Arquette Reese Witherspoon Rita Ora Rosamund Pike Scarlett Johansson ukázala postavu po tehotenstve Sienna Miller Solange Knowles Steve Carell Zoe Saldana, tesne po tehotenstve vyzerá...

Čítajte viac
15 seriálov z detstva, ktoré sme všetci milovali
feb22

15 seriálov z detstva, ktoré sme všetci milovali

Len nedávno som znudene prepínala programy na našej telke, keď som natrafila na môj obľúbený program z detstva. Tie roky sedemdesiate. Síce s (nepríjemným) českým dabingom, ale spomienky boli stále rovnako pekné. Keď sme ako deti vždy presne na minútu sadli okolo televízora a nedočkavo čakali, kým reklama skončí a začnú Tie roky sedemdesiate. To boli časy, keď sme sa ešte hrali s autíčkami v mláke pred panelákom. A nosili šuštiakové súpravy. Preto som si pre vás pripravila 15 seriálov, ktoré sme ako deti všetci milovali 🙂   Tie roky sedemdesiate Nikto sme poriadne nechápali, čo tam robia, keď húlia trávu, ale bolo to zábavné. A všetky dievčatá boli zamilované do Ashtona Kutchera.     Plný dom Pamätáte si, o čom tam šlo? Ja si pamätám iba kopec, kopec ľudí v jednom obrovitánskom dome. To mi ako malej stačilo.     Konečne zvoní Dalšia naša detská láska, Mario Lopez. O jeho jamkách v lícach snívam doteraz 🙂     Krok za krokom Ako decko som tú show milovala, teraz ju skôr nenávidím, keďže beží na každom programe v nedeľu. Ale všetky maminy mali v tom čase presne také isté vlasy, ako Carol. Alebo sa o to aspoň snažili.     MacGyver Všetci sme ho sledovali. Napätie stúpalo pri každom nebezpečenstve a so strachom v očiach sme sledovali, ako sa zo všetkých patálií MacGyver vylíže tentokrát. Dokázal vyrobiť smrtiacu zbraň z každej maličkosti, ktorú mal náhodu pri sebe alebo vo svojom okolí. To bol MacGyver. Angus MacGyver (vedeli ste, že sa volal Angus? 😀 )     Walker, Texaský ranger Dvojitá kopačka s otočkou a nepriateľ bol porazený. Takto si ho pamätáme, takto ho (ne)milujeme. Neporaziteľný Chuck Norris, o ktorom vznikli nesmrteľné vtipy. Kto ho nepozná, nech sa ani neozýva.     Medicopter 117 Zachraňovanie ľudských životov nevyzeralo nikdy lepšie! Cool červeno-žltá helikoptéra s fešáckou posádkou v nebezpečných situáciách, to bolo niečo.     Frasier Frasier síce už bol pre staršie publikum, avšak vhodné aj pre nás, v tom čase mladších. Vždy šiel až „neskoro v noci“ (okolo desiatej-jedenástej myslím), ale v piatok mi ho rodičia vždy dovolili pozerať.     Ally Mcbeal Kto by ju nemiloval. Sympatická právnička v zábavných situáciách. A dokonca si v nej zahral aj Robert Downey Jr.!     Priatelia Najlegendárnejší seriál nášho detstva. Skvelé príbehy, humor a najlepší slovenský seriálový dabing. Všetci si doteraz pamätáme lyrics úvodnej znelky. Kto nie, mal by sa hanbiť a urobiť si rewatch! Na ten nie je nikdy neskoro 🙂   A prichádzajú na rad slovenské hity! Deka Hity Ehm, ehm, k tomuto komentár netreba.     Smiechoty Čas, ešte keď Iveta Malachovská nebola v každej…prdeli. Smiechoty sa vysielali každý piatok večer a vždy si celá rodina posadala okolo telky a smiali sa na nešťastí iných. Rodinná idylka.     Maxihra Pamätáte ešte na Maxihru? Raz som sa tam pokúšala dovolať, ale bolo obsadené....

Čítajte viac
7. február – referendum (komentár)
feb07

7. február – referendum (komentár)

Referendum. Toľkoskloňované slovo dnešných dní. Zo všetkých médií počúvame o tom, aké je dôležité zúčastniť sa ho, a tiež to, koľko náš štát stála táto super-demokratická ( aj keď o tej demokracii v našej krajine by sa mohla viesť dlhá diskusia) zábavka. Ba dokonca aj ľudia, ktorí si vyvesia nový status len občas, sa tentoraz k tejto téme vehementne  vyjadrili a napísali siahodlhé monológy o tom, ako tieto 3 otázky zodpovedajú a prečo práve ich názor je ten najlepší. Samozrejme, ich priatelia si potom zgustli na ich názoroch a v komentároch sa objavila žabo-myšia vojna o pravde toho alebo onoho človeka. Asi sa po vyjadrení k tejto téme ľudia cítia dôležito, inak si neviem tento fenomén vysvetliť. Mám pár priateľov, ktorí „ kopú za iný tým“ a sledovať ich debaty o tom, ako nás „iných“ presviedčajú o svojej teórii je miestami dosť vtipné a miestami tragické, práve preto sa ja k tejto téme nebudem konkrétne vyjadrovať, všetci máme istý názor a verím že naše názory a presvedčenia neostanú len na monitore počítača, ale že sa zhmotnia už 7.februára tohto roka. Musím sa však priznať. K politike som sa nikdy veľmi nevyjadrovala a nebola to moja obľúbená téma na rozhovor pri pohári vína, či dokonca niečoho tvrdšieho. Všetci politici boli pre mňa len pajáci, ktorí boli schopní pre peniaze narozprávať také veci, až mi z toho bolo zle (no kto by za tie peniaze nerobil zo seba pajáca, však ?) No čím som staršia a dúfam aj zrelšia, uvedomujem si, že by mi nemala byť táto téma naďalej ľahostajná. Veď si predsa o pár rokov chcem založiť rodinu a nemalo by mi byť jedno, do akého sveta sa narodia moje deti. Napriek tomu, ma však všetky cirkusantské kúsky našich politikov presviedčajú o tom, že moja prvotná predstava o pajácoch mala len niečo do seba. Za prekážku k tomuto demokratickému počinu však pokladám fakt, že výsledok referenda bude platný až vtedy, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina voličov. Poviete si, veď polovica, to nie je veľa, no ja som sa vo svojom okolí stretla iba s reakciami, ktoré javili absolútny nezáujem s verdiktom, že to aj tak nemá zmysel. Chcela som sa utešiť aspoň tými „facebookovými machrami“,  ktorí si hrdo stáli za tým, že sa toho zúčastnia a pôjdu vyjadriť svoj názor. Bude však toto stačiť? Roky počúvam o tom, aké je nespravodlivé, že o nás a našej budúcnosti rozhodujú ľudia, ktorí o reálnom svete nemajú najmenšie poňatie, no teraz keď je možnosť verejne vyjadriť svoj názor a hádam aj čo-to zmeniť, sa každý stiahol do úzadia s predsudkom, že sa aj tak nič nezmení. Dobre, dobre,  je pochopiteľné, že občania už dávno stratili povestné ružové okuliare, čo sa týka slovenskej politiky, no máme potom právo na niečo sa sťažovať, keď zakaždým premrháme príležitosť podieľať sa na našom práve? Lebo práve volebné právo je jedno zo základných...

Čítajte viac
Emmy eats Slovakia
feb06

Emmy eats Slovakia

Emmy je zaujímavá Japonka, ktorá na svojom youtube kanáli uverejňuje rozličné videá. Bord si posvietil na jedno konkrétne, ktoré propaguje slovenské sladkosti a typické „špeciality“. Vo videu nižšie môžete vidieť autentické reakcie na ochutnávky tradičných korbáčikov či legendárnych arašidových chrumiek. Jeden by si až pomyslel, že na Slovensko máme veľa arašidových pochúťok! No a čo na naše mňamky hovorí sympatická Aziatka, si môžete pozrieť...

Čítajte viac
Hriešnik František robí svet lepším
nov28

Hriešnik František robí svet lepším

Pápež František tento týždeň opäť dokázal, že nielen jeho srdce, ale aj on samotný, sú na správnom mieste. Pravidelnú kázeň tentokrát viedol na tému – Aj cirkevní hodnostári sa musia spovedať. Talianske noviny od utorka zaplavili titulky nesúce sa v duchu: ‘‘Pápež priznal, že je hriešnik!’’ alebo v podobe citácií: ‘‘Aj ja robím chyby a každých 15 dní sa spovedám.’’ Vo svojom prejave sa snažil veriacim vysvetliť dôležitosť pravidelnej spovede na príklade seba a svojej duše. Hovoril, že je nesmierne uľahčujúce vyrozprávať sa cudziemu človeku, ktorý vás počúva s úmyslom pomôcť vám a odpustiť a vy dostanete možnosť sa kajať. Odhliadnuc od spojitosti s Bohom, presviedčal ľudí, že to je najlepšia psychická očista. A ak si niekto myslí, že odpustiť nám môže aj sám pán Boh, vraj to funguje tak, že on nás síce vždy počúva, ale ako istotu odpustenia našich hriechov nám zosiela svojich poslov. Rehoľník, akým je novodobý František z Assissi, cirkvi chýbal od polovice 19. storočia. Po období panovania škandalózneho Benedikta, ktorý urážal moslimov, neriešil problém sexuálneho násilia kňazov a dokonca zrušil exkomunikáciu biskupa popierajúceho holokaust, je argentínsky pápež pre kresťanstvo doslova vykúpením. Za polroka pontifikátu sa stihol presláviť jednak svojim rehoľným a teda chudobným a čistým spôsobom života a jednak aj úprimným záujmom o človeka ako takého. Médiá síce s obľubou zvyknú Františkove dobré skutky prehnane velebiť a často aj prikrášľovať, napriek tomu však nemožno poprieť, že dobro, ktoré koná, má reálny dopad na celý svet. Zlepšujú sa vzťahy moslimov s kresťanmi, mnohí kňazi a biskupi nasledujú svojho vodcu a vzdávajú sa svojho majetku v prospech chudobných, homosexuáli sa prestávajú báť chodiť do kostola a ľudia pomaly začínajú strácať o Vatikáne nelichotivé predsudky. Na jeho vrchol sa totiž dostal človek, ktorý sa ním aj cíti byť a to je, žiaľ, vo svete moci či už politickej alebo akejkoľvek inej, rarita. František nekáže, ale koná. Radí, učí, pomáha a je úplne jedno, na čele akého náboženstva sa nachádza. Je veľkým prínosom pre celý náš svet. Zdroj:...

Čítajte viac