Rozhovor s Benem o láske k hip hopu, začiatkoch, ale aj starých filmoch
aug14

Rozhovor s Benem o láske k hip hopu, začiatkoch, ale aj starých filmoch

Bene, vlastným menom Marián Benkovič je slovenský básnik a raper. Vystupuje v rôznych zoskupeniach vrátane Modrých Hôr, ktoré tvorí spoločne s Lyrikom, dua Peťo Tázok a Karaoke Tundra a mnohých iných projektoch. Za zmienku stojí napríklad výborný album Záblesky geniality, úlomky šialenstva, ktorý urobil spoločne s Delikom. Bene napísal aj knižku Slovenčina pre samoukov/Spam poetry. Na Festivale Bažant Pohoda sme s ním urobili rozhovor. …A raz mu jeden reklamný textár povedal, že by mal písať menej, on ho neposlúchol a na druhý deň napísal 3 texty. Píše pesničky a veľa. Možno aj práve teraz.   Ako sa ti páči na Pohode? Páči sa mi. Mám rád tento festival, lebo robia ho dobrí ľudia dobre.   Chodíš tu pravidelne? Nazvem to mládežník, keď som mal 16,17, tak som sem chodieval veľmi rád s kamošmi a potom nejako nastalo to, že som začal robiť pesničky. Respektíve oficiálnou cestou. Prvýkrát som bol na Pohodu zavolaný v roku 2007 a odvtedy som tu bol každý rok. Možno tam bola nejaká pauza, ale pamätám si svoju prvú Pohodu, keď som mal 16 alebo 17, bolo to úplne super. A keď som mal 23, tak som tu prvýkrát vystupoval a bolo to výborné, lebo som hral na Pohode.   V tvojej tvorbe sa dá nájsť naozaj mnoho štýlov, či už je to Peťo Tázok s Karaoke Tundrom, Modré hory s Lyrikom, projekt Founý s gitaristom Frankom Winterom… Ako si vyberáš, v ktorom štýle ideš tvoriť? Podľa nálady? Myslím si, že slovo nálada, čo si použil, je to najlepšie čo to vystihuje. Pretože všetky tieto projekty majú nejakú náladu a odvíjajú sa od nejakej nálady. Takže v nejakej nálade vznikol Peťo Tázok, fiktívný príbeh, ktorý sme dali dokopy s Karaoke Tundrom. Spravili sme kopec pesničiek, bolo to temné, boli tam Viktorove (Karaokeho) beaty a nieslo sa to v tom duchu. Potom prišli Modré Hory s Lyrikom, kde sme sa zrazu nejako stretli, úplne nečakane a pôvodne sme spravili jednu pesničku do zašumenej mp3, čo bol vlastne zobratý beat od francúzskeho rapera Shurik’n. Lyrik tam mal napísané dve slohy a ja som mu dopísal tretiu. Lyrik na to povedal, že „wow“ a ja som bol veľmi potešený, lebo som veľký fanúšik JSS a zrazu vzniklo niečo, kde sme si začali ping-pongovať nápady a už sme mali 5 pesničiek, potom zrazu ďalších 5 a takto to išlo šialeným tempom. Tak sme sa dohodli, že spravíme album. Pôvodne sme to chceli spraviť tak, že spravíme 50 CD, ktoré rozdáme našim kamošom, ale Shina zo Slnko Recordsmala nejakú slabú chvíľku a povedala, že ona nám to vydá. A tým začalo niečo, čo voláme Modré Hory a je to super, lebo sme vydali 2 plnohodnotné albumy, 2 mixtapy a popri tom ešte nejaké tie prkotinky. A to sa nesie v nejakom duchu. Potom Founý s Frankom Winterom vzniklo tak, že raz sme sa stretli v Next Apache...

Čítajte viac
Seasick Steve: „Skôr by som čistil záchody ako hral hudbu, ktorú nechcem.“
júl24

Seasick Steve: „Skôr by som čistil záchody ako hral hudbu, ktorú nechcem.“

Keď mal 66 rokov, v ankete Mojo Awards získal cenu pre Objav roka. Aj to čosi hovorí o životnej púti Stevena Genea Wolda, vystupujúceho pod menom Seasick Steve. Narodil sa už v roku 1941 v Kalifornii, v trinástich ušiel z domu, túlal sa, živil sa ako pastier, drevorubač či robotník na farmách, hrával po krčmách a baroch na gitarách, ktoré si vyrábal sám a z čohokoľvek – od debničiek, plechoviek až po krompáče. Ale svoju prvú nahrávku vydal až v roku 2006, keď sa po svojich potulkách konečne usadil v Nórsku. BORD Vám prináša prepis tlačovej konferencie s hudobníkom Seasickom Stevom z Festivalu Bažant Pohoda 2014. … „Ja som bol u Davida Letermana tento rok tiež, ale nič sa nestalo. Ale keď som bol u Jool´s Hollanda, bolo to tak, že jeden deň som bol nikto, nemal som dokonca ani prácu a na druhý deň som bol už slávny. Môj syn mi urobil webstránku, ani neviem prečo, kde bolo 75 návštev a ja som si myslel, že som bol 60 z nich. A deň po Jool´s Hollandovej show, ich tam bolo 1 700 000. Od vtedy som bol v tej show päť krát, takže už o tom čosi viem a niekedy sa skrátka nič nestane. Takže myslím si, že som mal naozaj veľké šťastie.“ Niekedy sa na koncertoch, alebo festivaloch stáva, že ľudia ktorí vás nepoznajú najprv neveriacky krútia hlavami, ale keď začnete hrať spadne im sánka, začnú tancovať a show ich strašne baví. Stáva sa to na veľa koncertoch? Už nie tak ako predtým, keďže teraz som už predsa len známejší ako kedysi. Asi pred tromi týždňami sme hrali v Royal Albert Hall, všetko vypredané, takže títo ľudia už takí prekvapení nie sú. Ale keď sme hrali vo Francúzsku pred pár dňami asi pred 30 000 ľuďmi, vyšli sme sa stage a pozerali sa po nás, že „kto to dočerta je?“ Ale potom sme odohrali koncert a všetci boli že: „wow,“ a toto milujem! Milujem keď nás ľudia nepoznajú, pretože vtedy nezáleží na tom kto a čo o vás rozpráva, jediné na čom záleží je skrátka či ste dobrí, alebo nie ste. A taktiež, tí ľudia v obecenstve, to sú moji šéfovia. Hrám pre nich. Prečo neznášate more? Och, ja milujem more! Ale nechodím na lode, lebo sa skrátka pozvraciam, dostanem morskú chorobu (v preklade seasick, pozn.aut.). Mám rád oceán, chodím surfovať, ale nemôžem byť na lodi. Taktiež som „carsick,“ ale to neznie tak dobre… Carsick Steve… Niektorí kritici porovnávajú vašu hudbu k beatnickej generácií, aký je to váš názor? Neviem, nepremýšľal som o tom veľa. Všetko čo robím je, že proste hrám podľa seba. Snažím sa moc nad tým nepremýšľať a skrátka hrať a ono sa to...

Čítajte viac
Speváčka Kristína prezrádza: ,,Vydržím to!“
máj15

Speváčka Kristína prezrádza: ,,Vydržím to!“

Má za sebou dvesto úspešných koncertov v Českej republike. Na jeseň pripravuje česko-slovenské turné. V médiách rotuje jej videoklip k obľúbenej piesni Rozchodový reggaeton. Podieľala sa na nej nie len spevom, ale aj ako autorka hudby. S hercom Ladislavom Chudíkom nedávno spolupracovala na znovu ošatení skladby Ovoňaj ma ako ružu. Tá nestihla ani dozrieť a na svete je novinka Obyčajná žena. Aj keď spieva pop, baví ju ľudové umenie. Ste jediná slovenská interprétka populárnej hudby, v ktorej sa prelína folklórny rytmus… Vo videoklipe k skladbe Jabĺčko  prezentujete  ľudový tanec po druhý raz vo svojej kariére…. Dá sa povedať, že ľudová tradícia sa vyskytuje v oveľa menšej miere v porovnaní s moderným umením. V skoro všetkých televíznych staniciach a rádiách prevažuje moderný tanec, spev a hudba.  Zriedka je možno vidieť nejaký ľudové umenie. Pri          piesni Horehronie ma Kamil Peteraj zoznámil s choreografom  Jarom Moravčíkom,       ktorý sa vyzná v ľudových tancoch, čiže to bolo pre mňa veľmi zvláštna skúsenosť, lebo som pred tým nikdy nechodila na ľudové tance. Ako mladšia som sa venovala modernému tancu. Pre mňa bola choreografia Jara Moravčíka veľmi prekvapivá a veľmi sa mi páčila aj dynamika, ktorú tanečnici do zostavy dávali. Ľudové tance sú dosť náročné a vypracované do poslednej bodky. Vyžadujú si obrovskú drinu a kreativitu zladenia krojov. Priznám sa, že  čím som staršia, tým radšej  sa   vraciam k tejto ľudovej kultúre a myslím, že to nie je len môj prípad, ale viacerí ľudia to možno cítia podobne. Slovenskú tradíciu podporujem a  som  veľmi rada, že sa nám podarilo vymyslieť  ľudovo ladené vystúpenie aj pri skladbe Jabĺčko. Pred skladbou Jabĺčko ste žali úspech skladbou s názvom Horehronie. Očakávali ste počas národného kola pesničkovej súťaže Eurovízia väčšiu konkurenciu? Vôbec som sa nad konkurenciou nezamýšľala. Nikdy som si, ale nepovedala, že okrem mňa tam nikto iný nemá dobrú pesničku. Každý urobil skladbu tak, ako to cítil a niektoré pesničky boli naozaj pekné. Celá súťaž bola o ľuďoch a počas rozhodovania som prežívala dosť            veľké napätie. Na súťaži mi veľmi záležalo a určite som ju nebrala ľahkovážne, no nezamýšľala som sa nad tým, či bol niekto odo mňa  lepší, alebo horší. Od začiatku       som verila, že pesnička Horehronie má šancu vyhrať a nakoniec sa to aj naozaj podarilo. Počas koncertov i prezentácii na verejnosti bývate vkusne zladená. Inšpirujete sa modernými trendmi? Módu mám rada a tiež si zvyknem pozrieť čo letí, ale vždy sa snažím byť sama sebou a to nie len v móde, maľovaní, ale tiež vo  svojom prejave. Ak mi niekto povie, že nie som moderne oblečená, neprekáža mi to, lebo si uvedomujem, že nie všetko moderné mi aj pristane. Neoblečiem si predsa na seba niečo, v čom sa necítim dobre. Výnimkou sú šaty, ktoré sa mi  zapáčia a nie sú ušité z príjemnej látky, vtedy si poviem, že to  počas jednej...

Čítajte viac
STUBA Green Team
dec26

STUBA Green Team

Keďže všetci chceme byť šetrnejší k životnému prostrediu, snahu Go green dnes podporujú i pretekárske formuly. Je to tak aj v prípade univerzitného STUBA Green Teamu – a netýka sa to len jeho názvu. STUBA Green Team nie je iba taký obyčajný pretekársky tím. V skutočnosti je to prvý slovenský študentský projekt, ktorý vyvíja a konštruuje formuly s elektrickým pohonom. Napriek obmedzeným zdrojom členovia svojimi výsledkami dokazujú, že sa stávajú konkurenciou, s ktorou musia zahraničné tímy počítať. Traja ľudia, tri rôzne pohľady na tím. Na to, ako to tam chodí, som sa vo facebookovom rozhovore spýtala Jána Laštinca, šéfa elektrotechnika, kapitána Rastislava Tomana a tiež ženského elementu v tíme – Emílie Súlovcovej, ktorá má na starosti marketing a PR. Váš tím vznikol v roku 2009, no už teraz máte za sebou niekoľko významných úspechov. Ktorý považujete za najväčší? JÁN LAŠTINEC: Súťaž je rozdelená na 2 hlavné časti: statické a dynamické disciplíny. V statických disciplínach je naším najväčším úspechom 2. miesto v kategórii Business Plan na súťaži Formula Student Czech 2013. V dynamických disciplínach je to 4. miesto v kategórii Autocross (čas na 1 kolo okruhu) na súťaži Formula Student Spain 2012. RASTISLAV TOMAN: 1. miesto Cost Report – Formula Student Germany 2010 a 4. miesto Autocross – Formula Student Spain 2012. EMÍLIA SÚLOVCOVÁ: Za náš najväčší úspech považujem každú dokončenú pojazdnú formulu. Je nesmierne ťažké postaviť „na prvú“ takýto elektromobil. Každý majiteľ auta vám dnes povie, že keď sa v aute začne kaziť elektronika, je to v keli. My jej tam máme ešte o čosi viac, preto je zložitejšie to všetko ukočírovať. STUBA Green Team je študentský tím. Určite to má svoje výhody a nevýhody. JÁN LAŠTINEC: Hlavnú výhodu vidím vo veľkom potenciáli naučiť študentov aplikovať nadobudnuté teoretické vedomosti do praxe. Je veľkou motiváciou vidieť, že vaša robota má nejaký hmatateľný výsledok. Nevýhoda je podľa môjho názoru v tom, že študent sa musí učiť ďalšie veci okrem tých, ktoré sa požadujú v škole – musí venovať práci na formule svoj voľný čas a energiu. Toto často odrádza nových členov, ale z dlhodobého hľadiska to určite za ten čas stojí. RASTISLAV TOMAN: To, že je to študentský projekt, je aj výhoda, aj nevýhoda: na jednej strane nie sme nijako pracovne viazaní a je to obrovská skúsenosť popri škole, a na druhej strane si musíme veľa vecí vybavovať úplne sami, bez pomoci školy. Celkovo je takýto projekt, obrovské plus do budúcnosti a veľká príležitosť na sebarealizáciu. Je to možnosť vidieť a zažiť proces vývoja a výroby auta tak, ako prebieha v automobilkách, aj spolu s prezentáciou a zháňaním financií. EMÍLIA SÚLOVCOVÁ: Výhodou je, že prináša slovenskému školstvu rozmer, ktorý mu chýba – prepojenie s praxou. Členovia musia mať prehľad, ktorý im bežné štúdium na...

Čítajte viac
MAENIA
sep23

MAENIA

Otázka „Ako si ísť za svojím snom?“ neraz prepadla každého z nás. Urobili ste však pre to niečo? Alebo ste  svoju myšlienku zaškatuľkovali ako „nereálnu“? To nie je tá správna cesta. Preto sme sa rozhodli predstaviť Vám začínajúcu kapelu MAENIA,  ktorej členovia skúšajú preraziť na poli alternatívneho rocku. 1. Jedna z prvých otázok, ktorá ľudí zaujíma je význam slova MAENIA. Čo ste ním chceli povedať a ako vlastne vznikol? Význam slova “Maenia“ nepozná žiadny slovník cudzích slov, takisto si ho nepreložíte ani z inej cudzej reči do slovenčiny. Význam vychádza zo slova mánia, ktorého synonymum je záľuba, koníček, ako aj vášnivá zaujatosť za niečo, priam šialenstvo. V našom prípade sa to týka predovšetkým našich rodín a hudby, ktorú spoločne tvoríme, ktorú milujeme. Výmenou písmena E v slove mánia mutuje slovo na menia a tým vzniká Maenia.. čiže tento konečný význam slova vystihuje naše zmeny, ktorými sme si prešli.. vývojom životných udalostí, priateľstvami, láskami, klamstvami, ľuďmi, hudobnými vplyvmi, projektmi.. Vášnivosť k hraniu však zostáva v každom z nás stále rovnaká .. 2. Porozprávajte nám trošku o sebe. Aké boli vaše začiatky? Nemali ste problém nájsť vhodné priestory na skúšanie? Naše spoločné hudobné začiatky.. hmm.. Ja (Michal) som sa poznal so Štefanom od základnej školy. Spolu sme založili prvú spoločnú kapelu asi pred 14 rokmi. V tej dobe sme sa zároveň spoznali aj so Shibrim, ktorý hral v inej kapele. Takže nás spája dlhoročné priateľstvo, ale predovšetkým to, že si spolu hudobne rozumieme. Každý z nás má v kapele svoj priestor, v ktorom sa môže plnohodnotne realizovať. Tento priestor je nenásilný.. Všetci traja sme za tie roky prešli rôznymi kapelami – projektmi, až sme sa stretli v tomto triu. Myslím si, že Štefan drží výborný rytmický základ kapely a mne to so Shibrim skrátka hrá koľko krát „samo“ (smiech). So Shibrim sme hrávali už v minulosti v spoločnom hudobnom projekte, kde nás však rozdelila vzdialenosť a moje pracovné povinnosti.. Keď sa Shibri vrátil zo zahraničia späť na Slovensko, som ho oslovil na nezáväzné stretnutia na skúšobni pri voľnom jamovaní. V tom čase nebola o kapele ani zmienka. Po nejakom čase sme sa hudobne aj skutočne stretli. Shibri oslovil Štefana, ktorí spolu hrávali v Pearl Jam tribute Smoky Shine. A to bolo niekedy v roku 2011. Prvý rok sme neriešili vôbec nič, len radosť z hrania a ďalšieho vzájomného hudobného spoznávania sa. Postupne sme začali tvoriť aj prvé skladby a nejako sme “to“ chceli pomenovať a založili sme Maeniu. V marci tohto roku sme nahrali EP. Priestor na hranie sme mali prakticky stále, no z prvej skúšobne nás vyhodila ľudská ješitnosť, druhú sme mali asi len štvrť roka, pretože rušili priestory. S...

Čítajte viac
Jiří Korynta: Bez publika se to dělat nedá
júl31

Jiří Korynta: Bez publika se to dělat nedá

Čo má spoločné dirigentská taktovka a svetelný meč? Za bežných okolností pramálo, no ak ste dirigentom Pražského filmového orchestra, je možné, že budete potrebovať oboje. Pražský filmový orchester je jediným svojho druhu v Českej republike a zrejme nikoho neprekvapí, že do jeho repertoáru patria soundtracky z takých filmových klasík, ako Hviezdne Vojny, Indiana Jones, no i Pán Prsteňov a Piráti Karibiku. Tento rok slávne filmové melódie zazneli aj v Bratislave, kde orchester ukončil sezónu a vyslúžil si niekoľkominútové „standing ovations”. Za každým úspechom stoja šikovní ľudia a v tomto prípade je jedným z nich 28-ročný Jiří Korynta, zakladateľ a dirigent PFO v jednej osobe. Hoci ani po skončení sezóny nezaháľa a už stihol natočiť 5 Dvořákových rapsódií s Plzeňskou filharmóniou, pán Korynta si našiel čas, aby zodpovedal naše otázky prostredníctvom emailového interview. Podľa neho je Pražský filmový orchester jedinečný tak svojim repertoárom, ako aj svojim nasadením: „V takové míře, kterou PFO přivedlo, se tady filmová hudba nikdy nehrála a stále nehraje. Koncertů přibývá, takže se filmová hudba dostává čím dál tím víc do většího povědomí. Dále když jdete na náš koncert, tak nevidíte hrající zombíky, ale mladé lidi, u kterých vidíte, že je to baví – i když musí hrát Imperial March (Star Wars) po 150x. „Že je filmová hudba opravdu blízká každému, můžete vidět i na našich výchovných koncertech, kde děti skutečně poslouchají a koncert se jim líbí a skladby znají. Například na našem prvním výchovném koncertě jsme zahráli dvě noty a sálem se ozvali potěšené výkřiky: „jééé, Harry Potter,“ a „Jéé, Pán prstenů“ apod. Filmová hudba je ta správná cesta, jak komukoliv udělat cestu k jakékoliv hudbě a hlavně klasice, protože filmová hudba je spojena se všemi hudebními styly, ale hlavně s klasickou, pokud se jedná o symfonický soundtrack. Filmová hudba není v podstatě nic jiného než pokračovatel klasiky.“ Je v tom však viac, než len dokonale zvládnuté partitúry. Členovia orchestra vkladajú do vystúpenia svoje vlastné prvky. “S něčím přijdu já, s něčím sami členové a něco prostě z toho vyplyne. Například violisti záviděli houslistům, že tam mají v Lord of the Dance takového hraní a oni mají jen doprovody, tak si vymysleli svůj taneček. Houslistům se to nelíbilo, tak si vymysleli, že se v jednom místě zase postaví. Tohle se ale právě lidem hrozně líbí a ocení to. Například naše provedení Cartoons Collection jsme myslím dostali co se týče vtipů do naprosté dokonalosti,” tvrdí a ja rozmýšľam, či to zahŕňa i výkrik ,,yabba dabba doo”, ktorý zaznel počas soundtracku z Flinstonovcov. Z vyjadrení pána Koryntu je vidieť, že reakcia divákov je pre neho veľmi dôležitá: „Bez publika se to dělat nedá. Žádné peníze vám nenahradí ten...

Čítajte viac
Miška Metesová – blog o móde
máj28

Miška Metesová – blog o móde

Niekto číta časopisy, niekto náš BORD a niekto občas číta aj blogy rôzneho druhu, či už o móde alebo rôzne príhody zo života. Ja som narazila na jeden skvelý blog mladej oravčanky, ktorá má na svojej fan page na facebooku takmer 700 fanúšikov. Predstavujeme vám Mišku Metesovú a jej blog Partofstreet. Ahoj, povedz niečo o sebe, kto si? Volám sa Miška a pochádzam z malej Oravskej dediny Rabča. Mám 18 rokov a zbožňujem módu a fotografovanie. Čo rada robíš vo voľnom čase? Som závislá na internete a blogovaní. Párty, zábava, priatelia. Typická tínedžerka. Prečo si začala písať blog? Jednoducho som cítila potrebu ukázať svetu môj zmysel pre módu a neskutočne ma to baví! O čom tvoj blog je? Na blogu prezentujem jednak svoje outfity, inšpirácie, moje fotografie, niekedy pridám aj hudbu, ktorú momentálne počúvam. Pomáha ti s ním niekto? Blog si píšem sama, keď potrebujem vyfotiť nový outfit, buď volám kamoške Klaudii, alebo ma fotí ocko. Na blogu som si všimla, že si začínala už pred pár rokmi a prvé príspevky sú z Ameriky. Povedz niečo o tom. Bola to pre teba inšpirácia? Nooo, jasné. Blog som začala písať práve tam. Strávila som tam rok, kde som mala možnosť každý deň stretávať nových ľudí, ktorí ma veľmi inšpirovali. Aj preto som na blogu urobila post móda z americkej high school, pretože tam boli naozaj štýloví a fotiť ich ma veľmi bavilo. Bol to nezabudnuteľný zážitok a určite mi to veľa dalo. Zlepšila som si angličtinu a práve tam som zistila, akým smerom sa chcem v živote uberať. Chodila som tam do školy, kde bolo 80% černochov. 🙂 Určite to ovplyvnilo môj osobný štýl. Tam som si prvý krát kúpila vysoké kraťasy, začala som nosiť zlaté doplnky… Prečo práve názov PartOfStreet? Časť ulice. Pretože v uliciach sa deje veľa vecí a móda je jednou z nich. Práve tá ich robí krajšími. Aké máš plány do budúcna, chceš ďalej študovať? Momentálne končím gymnázium. Teda hádam, ak šťastne zmaturujem. Potom ma čakajú krásne 4 mesiace robenia toho, čo ma naozaj baví, chcem veľa fotiť, viac sa venovať blogu a plánujem sa naučiť po poľsky, kedže študovať idem do Krakowa. Budem študovať odbor fotografia. Mišku aj jej PartOfStreet môžete sledovať na bloglovin, na twitteri, facebooku, lookbooku, tumblr, instagrame, alebo si jednoducho otvorte jej stránku partofstreet.blogspot.sk. Ďakujem Miške za milý rozhovor a prajem veľa inšpirácie, nových článkov, fotografií a samozrejme veľa fanúšikov....

Čítajte viac
Zoznámte sa s domácim pivom
máj17

Zoznámte sa s domácim pivom

Na dnes prinášame rozhovor s mladým pivovarníkom, ktorý svoju lásku k pivu začal vyznávať aj inak, ako len pitím piva. Ahoj Maroš, povedz nám niečo o sebe, kto vlastne si a čo robíš?  Som z Košíc, pracujem v IT sektore, so širokým záberom aktivít začínajúc pasívnym počúvaním muziky, končiacim aktívnym pohybom na čerstvom vzduchu, skombinovaný napríklad aj netradičným varením vlastného piva. Čo Ťa to napadlo, variť pivo? Nápad začať variť vlastné pivo vo mne skrsol pred 10 rokmi po návrate z pracovného pobytu vo Veľkej Británii, kde som mal možnosť ochutnať mne dovtedy netradičné pivné štýly, ako sú silné tmavé pivá, extrémne chmelené, teda horké pivá. Ich nedostatok v našich končinách a môj záujem ako na to, sa ešte viac prehĺbil. Prvotná idea sa do fáze samotného realizovania pretavila až o pár rokov neskôr, kedy ma moja priateľka vohnala do vlastnej pasce. O varení som dovtedy len rozprával, ale skutek utek. Až jedného dňa povedala: „Dosť, prestaň o tom rozprávať a navar konečne pivo!“ Tak som spolu s dvoma priateľmi cez pivo /tzv. beergeek/ cez internet objednal potrebné zariadenie (v podstate jednoduchý smaltovaný hrniec ako varný kotol, plastové vedro s vrchnákom ako kvasná nádoba, mlynček na slad, teplomer a varecha), základné suroviny ako jačmenný slad, kvasnice a chmeľ. Podrobne sme si naštudovali postupy z rôznych online zdrojov a začali variť. Prvý úspech bol takmer okamžitý, pivo bolo extrémne piteľné, od kamarátov sme zožali pochvalu. Nedalo sa ustúpiť, v tejto bohumilej činnosti pokračujeme do dnes a nemienime v tom prestať. Čo pre teba znamená dobré pivo?  Dobré pivo je zmyslovým zážitkom, dobré pivo nás prinúti si ho pováľať na jazyku, porozmýšľať o ňom, vypnúť a zrelaxovať pri gurmánskom zážitku, je to podobne ako s jedlom. V neposlednom rade pivo znamená aj dobrú spoločnosť priateľov. 🙂 Máš obľúbenú krčmu? Obľúbených podnikov je viacero a verím tomu, že budú stále pribúdať, či už je to maličká krčmička na anglickom vidieku, kam by som sa rád vrátil, prípadne pražské klasiky ako Zlatý tigr alebo Strahovský pivovar s krásnou IPA. No a potom košická sídlisková krčma U raka, kde paradoxne vedia načapovať aj „komerčný“ Šariš. Koľko piva vypiješ? Počet, koľko vypijem sa rôzni od situácie, v ktorej sa nachádzam. Ak si chcem pivo vypiť, optimálnych je 5. Ak vychutnať, jedna či dve tretinky sú ideál. Na súťažiach ako člen degustačnej komisie alebo ako účastník súťaže niekedy človek ohodnotí a ochutná aj 30 vzoriek. Vždy sa však jedná o malé vzorky malého objemu. 🙂 Ako sa volajú tvoje pivá? Naše pivá (hovorím naše, Kladzivar, kde sme traja) sa volajú podľa názvu domáceho kočovného pivovaru Kladzivar + príslušný názov pivného štýlu, napr. Kladzivar American Amber, Kladzivar Brown Ale, Kladzivar IPA. Mali sme však aj netradičné názvy piva ako Mokoš, Perún, Morana, známych to postavičiek slovanskej mytológie. Ako by si charakterizoval chuť...

Čítajte viac
Pišta Vandal – spevák Vandalov a ČADu, muž mnohých tvárí
mar07

Pišta Vandal – spevák Vandalov a ČADu, muž mnohých tvárí

Pišta Vandal alebo vlastným menom Štefan Chrappa je najznámejší v hudobných vodách a to ako gitarista a spevák kapiel Vandali (power-rockenrol) a ČAD (trash-violence metal). Okrem toho vyučoval literatúru na FFUK v Bratislave, píše básničky knihy, vysiela náboženskú reláciu v rozhlase a je „šéfom“ vo vydavateľstve. 1) – Si muž naozaj mnohých tvárí. Štefan Chrappa, tvoje pravé meno, je spisovateľ a pedagóg na vysokej škole. Potom Pišta Vandal ako spevák a zároveň gitarista rock´n´rollových Vandalov, hard-corového Čadu a autor knihy Pekelná Muzika. No a napokon Pišto Wilson, ako autor knihy Fak ju en daj! Brazília v kŕči, čo je cestopis po Brazílskych rodiskách hard-corovej hudby. Vysvetli mi prosím, ako sa ti toto celé podarilo? ,,V prvom rade ťa srdečne pozdravujem, aj všetkých, ktorí si tento rozhovor prečítajú. Dnes už píšem hlavne pod pseudonymom Pišta Vandal. Nevyhýbam sa ani svojmu vlastnému menu. Používam ho, ak ide o vážnejšie veci – zbierky básní, alebo životopisná kniha Skutočný človek. Tam všade som podpísaný ako Štefan Chrappa. Je dobré mať pseudonym, je to veľmi oslobodzujúce a veselé. V mnohom odzrkadľuje to, aký v skutočnosti si. Ak máš dobrý pseudonym, tak si ťa ľudia ľahšie zapamätajú. Píšem dlhé roky. Začal som ešte na základnej škole, keď som na spolužiakov vymýšľal oplzlé básničky. Pekne som ich nimi vedel rozosmiať, ale aj vytočiť. To je sila slova! Na fakulte už nepôsobím. Osem rokov som učil veci okolo literatúry. Nechcel som odísť, ale musel som. Ak si čo i len trochu odlišní, nakoniec ťa sivá masa alebo pohltí, alebo vyvrhne.“   2) – Pred nedávnom si sa aj s Čadom blysol v slovenskom animovanom seriáli LOKAL TV. Ako sa udialo takéto netradičné spojenie? ,,Boli sme raz hosťami v relácii Headbanger FM. To je relácia, ktorá chodí na rádiu FM každý pondelok od 22.00 do polnoci. Venuje sa čisto metalu a tvrdému rocku. Je to aj na youtube, ten náš rozhovor, takže si ho môžete vypočuť. Zhodou okolností, sme tam hovorili, ako sme hrali v rómskej osade spolu s cigánskou thrashmetalovou úderkou Kuras Morkas. To sa tvorcom Lokal TV zapáčilo, tak nás oslovili, reku, či by sme nechceli hrať v jednej epizóde. Veľmi sme sa potešili, lebo sme fandovia Lokal TV. Tak nás nakreslili. Keď to bolo hotové, tak som bol v štúdiu nadabovať samého seba a potom sme sa už len vyvalili na kreslá, zapli telku, aby pozerali sme.“ 3) – Na poličkách kníhkupectiev sa vyníma tvoja žeravá novinka PROTOTYP EVA. O čom je táto kniha a ako dlho vznikala? ,,Makal som na nej takmer päť rokov. Medzitým som vydal ďalšie tri knihy. Nechcel som nič uponáhľať. Mal som ju niekoľkokrát pripravenú do tlače, ale vždy som to stopol a prerobil. Finálna verzia, má najväčší šmrnc. Je to kniha o tom, že...

Čítajte viac
Rozhovor so žilinskou kapelou Swan Bride
jan22

Rozhovor so žilinskou kapelou Swan Bride

V sobotu sa  v jednom zo žilinských pubov stretli redaktori Bord.sk/Okruznik.sk s indie-rock´n´rollovou kapelou Swan Bride. A to konkrétne s basgitaristom Rasťom Tupým (Fuxo, ďalej len ,,F“) a s gitaristom Matejom Kačaljakom (Kačko, ďalej len ,,K“). Zhovárali sa o ich turné, histórií kapely, slovenskej hudobnej scéne a o mnohom inom… Kedy vznikla vaša kapela? F: 2006? K: Hej, 2006. Ako ste sa dali dokopy; už ste sa poznali?  F: Kapela existovala v rôznych podobách, zostavách a pod inými menami už dávno. Veľmi dlho sme však hľadali správneho speváka a vlastný spôsob vyjadrovania sa cez hudbu. Niekedy vtedy (2006) sme sa spoznali s Maťom (súčasný spevák, pozn. autora). Akurát sa vracal do Žiliny po štúdiu v Bratislave a hľadal tu kapelu, s ktorou by mohol spievať. Nejak sme si padli do oka a potom to už išlo… Čo na to hovorili vaši rodičia, známi?  F: Rodičia sa k tomu nejak extra nevyjadrovali, ale na druhú stranu nám dávali zázemie. Prvú basu by som si v 16-tich asi nebol schopný kúpiť sám. K: Hej, bolo to od nich veľmi milé. Boli radi, že sa v skúšobni hráme s gitarami a nefetujeme, či nepijeme. (smiech) Kto vás zo začiatku podporoval finančne, sponzori?  K: Ak za sponzorov označíš aj rodičov, tak tí (smiech). Ináč nie, všetko sami. Navyše muziku si za peniaze aj tak nekúpiš. Tie prvé roky v skúšobni a na všetkých možných zlých koncertoch si za Teba nikto neodmaká. Hoci časom prišlo aj k stretnutiam s ľuďmi, ktorí za nami prišli s frázami typu “Urobíme z vás hviezdy…” a dávali nám rady ako uspieť. Aj ste ich nejaký čas počúvali alebo ste hneď povedali jasné nie?  K: Prvá rada väčšinou znela: “Spievajte po slovensky.” A tým to aj vždy skončilo. F: Tak nejak, máme tu veľa “odborníkov”. Ale boli aj iné ponuky, istým spôsobom aj trochu kuriózne. Napr. nás oslovila Katka Knechtová, či s ňou po rozpade Pehy nebudeme hrať ako jej kapela. Ale to by asi moc nefungovalo (úsmev). Najlepšie je ísť si svojou cestou. Zároveň aj najťažšie, ale stojí to za pokus. Pre hudobníka je najdôležitejšie mať svoj vlastný hudobný vkus, rozhľad, skúsenosti… potom chuť a čas z toho všetkého destilovať niečo vlastné a originálne. A keď sa následne stretne veľa náhodných okolností, možno sa mu nakoniec podarí hudbou aj živiť. K: Treba skúsiť počúvať aj menej známe veci, objavovať kvalitnú, časom overenú hudbu. To veľmi pomôže. Ak sa človek spoľahne len na súčasné, rýchlo-kvasené rádiové veci, ktoré zajtra odznejú do zabudnutia, v konečnom dôsledku mu to nič nedá. Čo ste hrali na začiatku? Nacvičili ste si nejaké covery alebo ste rovno začali tvoriť vlastnú hudbu?  F: Najprv “covery”, ale...

Čítajte viac