Vedci objasňujú základné princípy holenia
mar24

Vedci objasňujú základné princípy holenia

  K posledným módnym trendom síce patrí brada hodna Vikinga, no aj o tú sa treba patrične starať. No a ak nepatríte práve k fanúšikom tejto mánie, v našom článku nájdete skvelé tipy, ako sa správne holiť. A to dokonca priamo od vedcov. Doktorka Kristina Vanoosthuyze pracuje pre organizáciu, ktorá sa dlhoročne venuje výrobe nielen jednorazových holiacich strojčekov, britiev, žiletiek, ale aj kozmetiky pre pánov a celkovej starostlivosti o pokožku. Výskumné stredisko, v ktorom doktorka pracuje, navštevovalo pravidelne každé ráno niekoľko dobrovoľníkov, ktorých pri holení snímali zväčšovacie šošovky a vysokorýchlostné kamery. Na základe záznamov teda bola doktorka schopná vyvodiť závery, ktoré vám teraz odprezentujeme. Doktorka objasňuje, ako sa vlastne mužské chlpy správajú pri holení. Prvá žiletka je tá, ktorá ťahá chlp smerom dole, druhá ho skráti, nasledujúca ho ťahá znova dole a tak podobne dokola. Pri holení je tiež dôležité mať čo najnapnutejšiu pokožku, výsledky budú oveľa hladšie. K tomu napomáha aj navlhčenie tváre. Odborníčka prirovnáva suché chĺpky k medeným drôtom, ktoré po hydratácii zväčšia svoj objem a zmäknú, preto je ich oholenie jednoduchšie. S luxusnou prírodnou kozmetikou – ako napríklad kvalitná holiaca pena či mydlo – to bude ešte jednoduchšie, vďaka zníženiu trenia medzi žiletkou a vašou pokožkou. Zlepšíme tak sklz strojčeka a aj taká nevyhnutnosť, akou je holenie, sa stane príjemnejšou. Pomocou mikroskopu sa tiež prišlo na to, že chĺpky na tvári a na krku sa výrazne líšia. Na brade sú vo svojej spodnej časti širšie, na tvári zas evokujú tvar vajíčka – z toho vyplýva, že holenie na tvári je jednoduchšie. Pravdou ale ostáva, že fúzy majú sklony k rastu v rôznych smeroch. Práve preto je náročné odpovedať presne na otázku, či je lepšie holiť sa v smere alebo proti smeru rastu fúzov. Lekárka odporúča holenie v smere rastu, no musíme uznať, že je to naozaj náročné. Najdôležitejšie ale ostávajú dve základné pravidlá – používať jemné ťahy a netlačiť veľmi na holiaci strojček. K pravidlám pripájame aj odporúčanie: neodkladajte si svoj holiaci strojček na umývadlo! Čepieľky by sa takto mohli poškodiť. To sa jednoznačne odrazí na výsledkoch holenia, preto žiletku len opláchnite a pred uložením na svoje miesto vyklepte z neho prebytočnú vodu....

Čítajte viac
3.14159265358979323
mar14

3.14159265358979323

14. marec alebo deň čísla pí – to je to, čo dnes „oslavujeme“ 🙂 Nazývame ho Ludolfovo číslo, zriedka Archimedova konštanta, no určite všetci ešte zo základnej školy pamätajú na to grécke označenie nekonečne dlhého čísla – pí. Prečo je tak „zázračné“? Vyjadruje podiel obvodu kruhu k jeho priemeru. No a nech má daný kruh akékoľvek rozmery, toto číslo ostáva konštantné. Používajú ho matematici, fyzici a inžinieri po celom svete. Podiel obvodu kruhu k jeho priemeru bol už od dávna záhadou pre mnohých vedcov. Už Babylončania okolo roku 2000 pred Kr. zistili, že obvod kruhu je približne trojnásobkom jeho priemeru. Čo sa však týka prvých matematických pokusov, vypočítať toto číslo sa začalo dariť až okolo roku 255 pred Kr. Archimedom zo Syrakrúz. On hodnotu čísla pí odhadol medzi zlomkami 223/71 a 220/70. V nemecky hovoriacich krajinách bolo toto číslo nazývané Ludolfovo – čo sa uchytilo aj u nás – podľa nemecko-holandského matematika Ludolpha van Ceulena, ktorý ho v roku 1596 určil pomocou Archimedovho postupu na 20 miest a neskôr na 35 miest. Návrh na označenie tohto čísla malým gréckym písmenom pí pochádza od Williama Jonesa, waleského matematika. Všetci sme v škole pre zjednodušenie používali pre pí hodnotu približne 3,14. Presne ju však nemôžeme vyjadriť, pretože počet jeho desatinných miest je nekonečný a nenachádza sa v ňom žiadna perióda. Π sa nedá vyjadriť ako pomer dvoch celých čísel, takže hovoríme, že číslo π je iracionálne. Zároveň neexistuje žiadna nekomplikovaná rovnica, z ktorej by sa dala jeho hodnota vypočítať, preto ho nazývame aj transcendentným číslom. No a dnešný deň je o niečo špeciálnejší. S týmto dátumom a špecifickým časom sme na chvíľu v našich dejinách dostaneme do fázy, kedy tieto čísla pripomínajú aspoň časť nášho tajomného pí. Takisto je štrnásty marec dňom, kedy sa narodil nemecko-švajčiarsko-americký teoretický fyzik, Albert Einstein. Na záver prinášame krásne farbené vyobrazenie dokonalosti tejto konštanty 🙂 Via: mozgovna.pravda.sk | wikipedia.org |...

Čítajte viac
Ako sa zaľúbiť. Do kohokoľvek.
feb21

Ako sa zaľúbiť. Do kohokoľvek.

Pred viac ako dvadsiatimi rokmi, psychológ Dr. Arthur Aron uspel s veľmi nevšedným experimentom. Podarilo sa mu totiž spôsobiť, alebo skôr vyvolať, zaľúbenie u dvoch úplne cudzích ľudí. Išlo o „laboratórnu“ lásku, ale bola to láska ako každá iná. Minulé leto som sa rozhodla, že aplikujem jeho metódy do môjho vlastného života. Nakoniec som sa pristihla ako uprostred noci zíram do očí oproti stojaceho muža po celé štyri minúty. Ale pekne po poriadku. Ešte pred tým, ako to celé začalo, spomínaný muž povedal: „Myslím si, že za predpokladu, že máte aspoň niekoľko vecí spoločných, môžeš sa zamilovať do kohokoľvek. Ak to je pravda, ako si ho máš vybrať? “ Bol to známy z univerzity, ktorého som občas stretávala na lezeckej stene a hovorila som si „Čo ak?“. Čo ak to skutočne funguje? Jeho život som mala letmo odsledovaný vďaka instagramu, ale toto bolo prvý krát, kedy sme sa vybrali von len my dvaja. Spomenula som si na štúdiu Dr. Arona. „Ale psychológovia už túto tému skúmali a pokúšali sa dať dvoch ľudí dohromady.“, povedala som. „Je to fascinujúce, vždy som to chcela vyskúšať“. Tú štúdiu som si prvýkrát čítala, keď sa mi rúcal predošlý vzťah. Každý krát, keď som rozmýšľala, že zo vzťahu vycúvam, srdce prehlasovalo rozum. Cítila som sa uviaznutá a kedže som z akademického prostredia, obrátila som sa na vedu dúfajúc, že existuje cesta ako milovať aj rozumom. V skratke som vysvetlila podstatu tohoto experimentu môjmu univerzitnému známemu. „Heterosexuálny muž a žena vstúpia do laboratória, každý inými dverami. Sadnú si oproti sebe a tvárou-tvár si navzájom odpovedajú na série stále osobnejších otázok. Následne si v tichosti pozerajú štyri minúty do očí. To je už skoro celý experiment. Ešte je potrebné doplniť, že o 6 mesiacov boli testované osoby zosobášené a na obrad pozvali všetkých z labáku.“ „Skúsme to!“, povedal. V našom prípade sa nejednalo o úplnú kópiu experimentu. Mali sme trochu odlišné podmienky. Po prvé, sedeli sme v bare, nie v labáku. Po druhé, neboli sme si úplne cudzí. A navyše, už samotným pristúpením na tento experiment sme prijali možnosť, že by to naozaj vyšlo a teda, boli sme touto skutočnosťou už spočiatku trochu ovplyvnení. Vygooglila som si otázky Dr. Arona. Je ich 36. Nasledujúce dve hodiny sme strávili podávaním si môjho iPhonu čítajúc si otázky. Začali veľmi nevinne. „Chceli by ste byť slávny? V akom zmysle?“ a „Kedy ste si naposledy spievali sami pre seba? A pre niekoho iného?“ Ale rýchlo sa otázky začali uberať intímnejším smerom. Pri dotaze „Vymenujte tri veci, o ktorých si myslíte, že máte s partnerom spoločné“, sa na mňa pozrel a povedal mi, „Myslím si, že obidvaja máme o seba navzájom...

Čítajte viac
Pozrite sa na fotografie Zeme zachytené počas 6 mesiacov z vesmíru
jan09

Pozrite sa na fotografie Zeme zachytené počas 6 mesiacov z vesmíru

    Pokiaľ ste aj vy  fanúšikmi HD videí z vesmíru (kto nieje,že) a ešte stále ste sa nedostali k tomuto jedinečnému skvostu, ste na správnom mieste. Európska vesmírna agentúra (ESA) totižto 24. decembra zverejnila viac ako 5 mesačnú prácu astronauta Alexandra Gersta. Ten ako jeden z piatich inžinierov  strávil neuveriteľných 166 dní na medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) a každý deň zachytil 15 záberov Zeme. ESA sa  rozhodla, že nám všetkým Vianoce obohatí krásnym 6 minútovým videom,ktoré pospájala zo všetkých 12500 fotografií. No čo k tomu dodať, už ostáva, len si to zapnúť (so slúchadlami na ušiach) a užiť si týchto nádherných 6 minút .. a posúďte...

Čítajte viac
Researcher´s Night už po druhý krát v Žiline
okt07

Researcher´s Night už po druhý krát v Žiline

Aj tento rok si mohli všetci priaznivci vedy a výskumu prísť na svoje. V Žiline sa už po druhýkrát konala Noc Výskumníkov, ktorá prilákala aj množstvo laickej verejnosti. Obchodné centrum Aupark sa tak na celý deň premenilo na veľké vedecké laboratórium.   Projekt FESTIVAL VEDY Noc výskumníkov je na Slovensku podporovaný zo 7. rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj Európskej komisie. Noc výskumníkov je paralelne organizovaná v 33 štátoch Európy a hlavnou snahou komisie je pod mottom „Researchers are among us“ (Výskumníci sú medzi nami) priblížiť verejnosti výskumníkov ako „obyčajných“ ľudí s neobyčajným povolaním. Vysvetliť, čo ich priviedlo k povolaniu výskumníka, čo ich motivuje k neustálemu bádaniu, aké otázky si najčastejšie kladú, k čomu ich ich práca priviedla a kde je možné výsledky ich výskumu uplatniť v bežnom živote. Program sa niesol v duchu rozmanitých súťaží pre deti, diskusií s vedcami zo stánkov, premietania filmu o robotovi ASIMOvi, fyzikálnych filmov P-mat a Videoprofilov špičkových slovenských vedcov. Okrem programu ste však v priebehu celého dňa mohli zavítať k vedeckým stánkom. V sekcii venovanej robotike ste mohli uzrieť Sumo Robota, Robota stopára či LED kocku z Minecraftu. Stanovisko prezentujúce bezdrôtový prenos elektriny vysvetlilo, ako je možné vďaka Teslovmu transformátoru rozsvietiť žiarivku, ktorá sa práve drží v rukách. V stánku simulácií dopravných sietí mohli návštevníci vidieť komplexný simulačný nástroj, ktorý umožňuje priebeh simulácie detailne sledovať aj vo forme 3D zobrazenia. Simulácie železničnej dopravy by mali praktické využitie najmä v časoch evakuácie. Zaujímavým stanoviskom bol i mikrosvet pod mikroskopom – návštevníkom bolo umožnené pozorovanie rôznych biopreparátov na stereomikroskope s využitím zväčšení 10 až 50 x! Pozoruhodnou atrakciou bol i počítačový model, pomocou ktorého sa navrhujú a testujú prístroje, ktoré z kvapky krvi zistia, či vo vašej krvi kolujú rakovinové bunky. Obľúbenou aktivitou sa stal letecký simulátor, kde sa návštevníci mali možnosť oboznámiť s princípom fungovania základných leteckých prístrojov, ktoré boli tiež reálne k dispozícii. Kto organizuje Noc Výskmuníkov? Tento v poradí na Slovensku už siedmy ročník pravidelne organizuje Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity, o.z. – SOVVA v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied, Centrom vedecko-technických informácií – CVTI a portálom EurActiv.sk. Na krátky rozhovor sa nám podarilo odchytiť aj Moniku Petraninovú, projektovú manažérku SOVVA.     Rozhovor s Monikou Petraninovou, projektovou manažérkou SOVVA Koľký rok sa organizuje Noc výskumníkov? ,,Na Slovensku je to siedmy ročník a priamo v Žiline je to druhý ročník.“ Čo je účelom tohto podujatia? ,,Účelom je priblížiť prácu vedcov širokej verejnosti, hlavne teda študentom, deťom, či už zo základných alebo materských škôl, záujemcov o oblasť najmä vedy a výskumu.“ Prečo sa NV koná cez deň a nie cez noc, ako napovedá názov? ,,V rôznych krajinách sa to...

Čítajte viac
10 pozitívnych dopadov „gamingu“ na naše zdravie
aug27

10 pozitívnych dopadov „gamingu“ na naše zdravie

Patríte k ľuďom, ktorí si radi oddýchnu pri hraní počítačových hier? Tak to vás určite prekvapia a zároveň potešia najnovšie výsledky výskumov vedcov zaoberajúcich sa vplyvom „gamingu“, teda hrania počítačových hier, na ľudský organizmus a zdravie. Nehovoriac o tom, že každá hra sama o sebe zlepšuje jednotlivé schopnosti podľa svojho zamerania, existuje aj ďalších 10 komplexných výhod, ktoré určite ocení každý, kto trávi svoj voľný čas s prstami ľavej ruky na klávesách WSAD. 1. Zvýšená obratnosť Štúdia, ktorá skúmala prácu nemocničných chirurgov dokazuje, že tí, ktorí pravidelne hrajú počítačové hry dokážu pracovať o 27 % rýchlejšie a urobiť pritom o 37 % menej chýb, než ich kolegovia, ktorí trávia svoj voľný čas iným spôsobom. Súvisí to s koordináciou, ktorá je pri väčšine počítačových hier nevyhnutná, a tiež s jemnou motorikou. Tá sa zlepšuje najmä pri hrách vyžadujúcich presnosť (napr. mierenie na tanky pomocou myši v dnes veľmi populárnej hre World of Tanks od spoločnosti Wargaming). 2. Vzdelávanie Záľubu mnohých dnešných mladých ľudí v hraní videohrier by si malo uvedomiť aj školstvo a aplikovať ho ako učebnú metódu. Ukázalo sa totiž, že prijímaním informácií prostredníctvom čítania si zapamätáme sotva 10 % z celého obsahu, kým informácie prijímané simuláciou sú omnoho efektívnejšie uložené v pamäti – aj po dlhom čase by sme dokázali zreplikovať až 90 % celého obsahu. Tak prečo sa vzdelávať zastaralo, keď v skutočnosti si dokážeme zapamätať omnoho viac za oveľa kratší čas? V našich končinách je metóda simulácie aplikovaná napríklad v „laboratórnych prácach“ na fyzike či chémii základných škôl, kde si žiaci môžu sami vyskúšať vzdelávanie typu pokus – omyl (samozrejme, najmä na chémii by mala byť bezpečnosť na prvom mieste). Keď napríklad tieto chemikálie môžu vidieť na obaloch, držať ich v ruke, vnímať ich farbu či vôňu a testovať ich, jednoznačne si ich zapamätajú skôr, ako keď ich vidia, ako pre nich nepodstatné písmená v periodickej tabuľke chemických prvkov. 3. Fyzioterapia Hoci sa tento bod týka skôr X-boxov a hier, ktoré si vyžadujú spoluprácu celého tela a nielen prstov či dlaní, takýto „gaming“ je prospešný pre celé telo a dáva nám presne tie isté výhody, ktoré má aj šport. Až na jednu výnimku – pri športe je naša myseľ voľná a otvorená pre akúsi „meditáciu“, kým pri hraní sme plne sústredení. Hranie „celým telom“ je teda hodnotnou alternatívou športu pre ľudí, ktorí nemajú práve náladu premýšľať nad inými vecami. Štúdia tiež preukázala, že nás chráni pre Parkinsonovou chorobou. Vedci to dokázali malým pokusom s veľmi pekným výsledkom – po 12 týždňoch hrania si 55 % zúčastnených pochvaľovalo zlepšenie rovnováhy, rýchlejšiu chôdzu a schopnosť robiť dlhšie a ľahšie kroky. 4. Redukcia stresu Stres je zabijak. Keď si pomyslíme...

Čítajte viac
Tichí zločinci histórie, časť III.: Pôrodní lekári 18.-19. storočia
máj27

Tichí zločinci histórie, časť III.: Pôrodní lekári 18.-19. storočia

Dnešná doba ponúka tehotným ženám množstvo spôsobov, ako priviesť na svet svoje dieťa. Najmä v zahraničí sú možnosti výberu miesta a spôsobu pôrodu skutočne pestré, kým na Slovensku ženy obvykle rodia v najbližšej nemocnici. Domáci pôrod sa u nás pripúšťa iba v prípade nedostatku času na rýchly presun do zdravotného zariadenia, pretože je považovaný za príliš rizikový. V 18.-19. storočí to však bolo presne naopak. Nanešťastie pre vtedajšie tehotné ženy, tento fakt bol zistený až potom, ako tisíce z nich umreli v nemocniciach tesne po pôrode. Ochorenie známe ako horúčka šestonedieľok, bolo niekoľko storočí najbežnejšou príčinou úmrtia matiek tesne po pôrode. V 19. storočí však dosiahlo rozmer epidémie. V niektorých nemocniach mu v tom čase podľahlo neuveriteľných 70-100 % všetkých rodičiek. Dokonca aj v najprestížnejšej pôrodnici Queen Charlotte v Londýne bolo úmrtie žien v dôsledku tohto ochorenia až sedemnásťkrát vyššie ako u žien rodiacich doma, vo vtedajšom najhoršom a najšpinavšom slume v Londýne. Niet sa čo čudovať, že miestni obyvatelia začali nazývať nemocnice cintorínmi. Niektorí lekári sa pokúšali eliminovať riziko nakazenia rôznymi spôsobmi – dezinfikovali nemocničné izby a oblečenie rodičiek dymom, odporúčali časté umývanie a pravidelné vetranie, ženám podávali rôzne bylinkové odvary a preháňadlá. Púšťanie žilou a priloženie pijavíc na brucho rodičky boli taktiež veľmi populárnymi metódami prevencie nákazy. Všetky tieto pokusy sa však ukázali márne. Lekárom sa nepodarilo zachrániť o nič viac žien ako predtým, medzi nimi ani vplyvnú feministku Mary Wolstonecraftovú po pôrode jej dcéry Mary, neskoršej autorky Frankensteina. Horúčka šestonedieľok, zvaná tiež puerperálna, čiže popôrodná horúčka, dlho nedala lekárom spať. Zdalo sa, že rovnako postihuje bohaté aj chudobné, zdravé aj choré, mladé aj staré, silné i slabé matky. Dostavila sa ako po normálnych, tak aj po komplikovaných pôrodoch. Lekári si museli pomaly, hoci neradi, priznať možnosť, ktorú si nechávali v zálohe ako poslednú, aj keď im vŕtala v hlavách už dlhší čas. Medzi prvými, ktorí mali odvahu postaviť sa pravde do očí, bol mladý doktor Alexander Gordon: „Vyhlásenie, ktoré musím urobiť, je pre mňa nepríjemné. Ja sám som bol prostriedkom prenosu infekcie na veľký počet žien.“ Zrazu začalo všetko do seba zapadať. V tej dobe bolo lekárov málo, preto musel byť každý z nich odborníkom na všetko. Všetci vykonávali ako pitvy, tak aj pôrody. Áno, presne v tomto poradí. A bez umytia rúk medzi týmito dvoma procedúrami, nehovoriac o akejkoľvek dezinfekcii. Jeden doktor dokonca priznal, že pri pitve vybral ženské orgány, vložil si ich do vrecka, a tak išiel k niekoľkým pôrodom. Ani jedna zo žien neprežila. Po tomto zistení začali ľudia nazývať lekárov „poslami smrti“. V nemocniciach nastali nové pravidlá. Pred každú miestnosť bolo umiestnené vedro s chloridom vápenatým, ktorý mali lekári použiť pri každom vstupe ako...

Čítajte viac