Ekvádor: Krajina sopiek a horkej čokolády


Každý už určite počul o malej, chudobnej krajine ležiacej na severozápade Južnej Ameriky, no málokto vie, aké bohatstvo napriek svojej neveľkej rozlohe ukrýva. Vďaka prekrásnym Galapágom, vysokánskym sopkám, kakaovým plantážam a mnohým ďalším lákadlám, ktoré ponúka, sa Ekvádor stal cestovateľským rajom, v ktorom si určite každý príde na svoje.

Hneď, ako som prvýkrát stúpila na Ekvádorskú pôdu vedela som, že ma čaká neobyčajné cestovateľské dobrodružstvo. A nemýlila som sa – začalo sa v tej chvíli, ako som sa ocitla na zlom letisku. Nebyť všadeprítomných nápisov „Aeropuerto Guayaquil“, pravdepodobne by som na to tak rýchlo neprišla, pretože aj keď som sa pýtala jedného z miestnych zamestnancov letiska, na moju otázku, či som v hlavnom meste Quite, odpovedal áno. Mala som 17 rokov a naivne som si myslela, že keď viem po anglicky, každý mi bude rozumieť. Omyl. Ešte viac stratená som sa cítila, keď ma nasmeroval ku zlému lietadlu a takmer som odletela do Limy, hlavného mesta Peru. Nakoniec však všetko dobre dopadlo a o necelú hodinu som už prechádzala pasovou kontrolou na letisku Quito. Zmätok v doprave bol pravdepodobne spôsobený tým, že sa blížili vianočné sviatky. A ten v mojej hlave sa zväčšil vo chvíli, keď mi oznámili, že môj kufor sa stratil kdesi v španielskom Mvádor ponúka množstvo možností, ako stráviť voľný deň. Nie je tu žiadnou zvláštnosťou, že k dažďovému pralesu vedie cesta popri vyprahnutej zemi, na ktorej rastú kaktusy podobné Aloe vera. Presne tie, ktoré my, Európania, pestujeme v kvetináčoch – sú tam považované za burinu. Prípadne výlet pokračuje obrovskými roklinami, cez ktoré vedie cesta. Samozrejme, bez zvodidiel, o adrenalín teda nie je núdza.

Keď už je reč o adrenalíne, tomu môžeme dať voľný priechod aj v zábavnom parku Volcano ležiacom priamo pod sopečným vrchom Teleferico. Vyliezť na jeho vrchol nie je pre človeka, ktorý je aspoň trochu vo forme, žiaden problém, hoci leží v nadmorskej výške takmer 4500 m. n. m. Aj najnižší bod Ekvádoru je totiž stále položený vyššie nad morom, ako náš najvyšší bod, teda Gerlachovský štít. Toto je tiež dôvod, prečo majú zo začiatku niektorí ľudia zvyknutí na oveľa nižšiu nadmorskú výšku problém s dýchaním. Na vine však môže byť aj smog, ktorý je v hlavnom meste vo veľkej koncentrácii prítomný všade, kde sú cesty.

Ak nie sú hory a zdolávanie nadmorských výšok cez prekážky vaša „šálka kávy“, určite by ste nepohrdli ZOOlogickou záhradou plnou rozmanitých galapágskych živočíchov či prehliadkou starých Inkských chrámov, kde vám navyše domorodí Indiáni radi ponúknu svoj obľúbený čaj z koky (ktorá bola kedysi aj jednou z hlavných prísad známeho sladeného nápoja Coca-coly, no keďže je v našich končinách považovaná za drogu, musela byť nahradená inou prísadou) a porozprávajú vám o vás a vašom indiánskom mene, ktoré zistia z dátumu narodenia a polohy slnka v tento deň. Domorodé obyvateľstvo je veľmi priateľské (a tiež sa s vami radi odfotia, v mnohých prípadoch najmä za peniaze, keďže ide o veľmi chudobnú krajinu, kde musia deti pracovať už od útleho veku ako umývači auta na križovatkách či predávači rôznych drobností vodičom stojacim v dopravnej zápche). Ak sa zaujímate o život týchto ľudí, určite si nenechajte ujsť miestne tržnice s ručnými prácami či ovocím a zeleninou. Na to je však už potrebná slovná zásoba s niekoľkými základnými španielskými slovíčkami (ktorá sa ale na vás v Ekvádore veľmi rýchlo nalepí).

 

 

Fotografie: Archív autorky


Autor: Martina Píšová

Zdielať tento príspevok