Inferno


Dan Brown je síce geniálny spisovateľ, ale umom, vynaliezavosťou a nápaditosťou sa zrejme málokto na svete vyrovná jeho najobľúbenejšej literárnej postave, harvardskému profesorovi Robertovi Langdonovi. Po tom, ako v predchádzajúcich slávnych románoch tento brilantný vedec zachránil Svätý grál, Vatikán, Rím a Washington, sa tentokrát v novej knihe Inferno – Peklo, objavuje ako spasiteľ niečoho omnoho väčšieho a dôležitejšieho – samotnej ľudskej populácie na celom svete. Hovoríte si, že už vopred viete, ako to skončí? Vedzte, že by ste mali prehodnotiť svoju mienku…

Odkedy mladý americký spisovateľ Brown napísal cirvou toľko zatracované dielo Da Vinciho kód, každá z jeho šiestich kníh vrátane “kódu” sa okamžite stala bestsellerom. Kresťania, samozrejme, odsúdili aj jeho ďalšie diela Anjeli a Démoni a Stratený symbol, o to sa však medzi širokou verejnosťou stali populárnejšími… A čo Inferno? To sa zaiste cirkevnej vrchnosti, tak usilovne obmietajúcej antikoncepciu a kontrolu pôrodnosti, taktiež nebude páčiť, hovorí totiž o jednej z najobávanejších katastrof, ktorá, zdá sa, skôr či neskôr náš svet očakáva. Matematika je nevyvrátiteľná a Dan Brown vo svojej knihe predostiera dôkazy, proti ktorým niet protiargumentov: “Obyvateľstvu trvalo tisíc rokov – od dávnych prvopočiatkov do začiatku devätnásteho storočia -, kým narástlo na jednu miliardu. A potom len šokujúcich sto rokov, aby sa počet obyvateľov zdvojnásobil na dve miliardy v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Potom trvalo už len päťdesiat rokov, aby sa počet obyvateľstva opäť zdvojnásobil na štyri miliardy v sedemdesiatych rokoch. Zaiste si viete prestaviť, že zanedlho dosiahneme osem miliárd. Len za dnešný deň pribudlo na planéte Zem ďalších štvrť milióna ľudí. A to sa deje každý deň – či svieti slnko, alebo prší. Momentálne pribúda každý rok toľko ľudí, čo má celý štát Nemecko.”

Znepokojivé fakty, ale ešte znepokojivejšie je, že ak rýchlo nezačneme niečo robiť, napríklad kolonizovať Mars, ako druh neprežijeme viac ako 100 rokov. Ak sa niečo nestane. Napríklad pandémia… Bertnard Zobrist, geniálny vedec, no zároveň negatívna postava literárneho diela Inferno tvrdí, že najlepšou vecou, ktorá sa v histórii Európy mohla stať, bola čierna smrť – mor, ktorý neľútostne zabil tretinu jej obyvateľstva. A ako sa hovorí, “história sa opakuje”. Počas celej dejovej línie knihy visí vo vzduchu záhadná otázka položená Zobristom, ktorej odpoveď musí hľadať v sebe každý z nás: “Ak by ste mali pred sebou vypínač, ktorý by v momente zabil náhodným výberom polovicu ľudí na tejto planéte jediným šťuknutím – napríklad vašu rodinu, priateľov, dokonca možno aj vás, stlačili by ste ho? Keby ste to však neurobili, o 100 rokov by nebolo na Zemi ani stopy po živom človeku…” Opäť sa potvrdzuje stará známa pravda - konflikty medzi rozumom a srdcom sú tie najzložitejšie, rozhodnutia o nich najbolestnejšie.


Dej literárneho diela sa odohráva v Európe, priamo v krásnej Florencii. Pri verných opisoch architektonických pamiatok má čitateľ pocit, že sa v meste Danteho Alighieriho skutočne nachádza. A práve slávny poetik a jeho svetoznáme dielo Božská komédia sú ústredným motívom deja. A tiež Brownovou inšpiráciou. Veď samotné Inferno je rovnomenný názov prvej, a zároveň najčítanejšej časti už spomínanej Božskej komédie. Peklo, ktorým musel Dante prejsť, aby pokračovala jeho cesta Očistcom a spočinul nakoniec v Raji. Podobnou cestou musel prejsť aj Robert Langdon a jeho spoločníčka Sienna Brooksová, aby sa z nášho sveta nestalo miesto utrpenia a múk, ktorým niet konca…


Niet sa čo čudovať, že dielo Inferno sa stalo bestsellerom len čo sa dostalo na pulty kníhkupectiev. Všetko má však svoje pre aj proti a Brownove knihy nie sú žiadnou výnimkou. Kto dobre pozná autorovu tvorbu, vie, že typické pre ňu sú nečakané zvraty deja. A práve preto, že sú také nečakané, čitatelia ich vyslovene očakávajú… Niekedy sa skrátka stane, že dopredu viete, čo sa bude diať v nasledujúcej kapitole. Ďalším negatívom sú opakujúce sa motívy. Po piatich Brownových knihách nám už je nad slnko jasné, že v šiestej bude všetko tak, ako doteraz: Langdona si zavolajú mocní, aby im pomohol v riešení ťažkej úlohy, ten, samozrejme, využije v pátraní svoju priam nadprirodzenú pamäť a intelekt, k cieľu ho navádzajú hádanky a symboly a pri tom všetkom ešte dokáže neuveriteľne šikovne unikať polícii, ktorá mu je stále za pätami. A po svojom boku má, samozrejme, krásnu ženu. Ak teda budete mať pocit, že vám kniha niečo pripomína, nemýlite sa. Rovnako presvedčenie, že Robert Langdon toho za jeden život prežije toľko, ako by niektorí ľudia neprežili ani za desať životov, je zrejme absolútne správne. Podobne ako v ľudskej fantázii je však v literatúre možné všetko. Napokon, aj ona je výplodom našej predstavivosti…

Napriek týmto drobným nedostatkom hodnotím knihu ako vynikajúcu. Nenadarmo jej patrí titul najočakávanejšej knihy roka. Rozhodne stojí za prečítanie. Ďalšie z tých vzácnych literárnych diel, ktoré nepustíte z ruky skôr, ako ho celé prečítate. Doslova. No hlavne, donúti vás premýšľať. A presne to by malo byť cieľom všetkých autorov rozhodnutých napísať literárne dielo, ktoré má uzrieť svetlo sveta.

Zdroje: topky.sk | students.english.ilstu.edu | theguardian.com


Autor: Martina Píšová

Zdielať tento príspevok