Katolíci, na férovku


Čo sa nám páči a nepáči na slovenskom katolicizme? Sú slovenskí katolíci príliš konzervatívni a netolerantní? Zaspali dobu? Na tieto otázky sa snažili nájsť odpovede novinári Michal Havran mladší a Jaroslav Daniška v diskusii, ktorá sa uskutočnila síce už dávnejšie, a to 27. apríla v Pisztoryho paláci ako súčasť podujatia Bratislavské Hanusove dni (BHD). Táto téma je však tak aktuálna a často aj pálčivá, že sme sa jej rozhodli venovať pozornosť aj teraz.

Print

BHD je každoročný festival, organizovaný Spoločenstvom Ladislava Hanusa, zaoberajúci sa vzťahom kresťanstva, súčasnej kultúry a spoločnosti.
Od 20. do 29. apríla sme sa mohli zúčastniť najrôznejších programov, prednášok a diskusií, napríklad s blogujúcimi rehoľníkmi,  s ukrajinským jezuitom, ktorý priniesol svoj pohľad na situáciu v jeho krajine, ďalej prednášky o deťoch zo skúmavky či jednej filozofickejšej – o Sokratovom recepte na šťastnú smrť alebo, inak povedané, o umení zmysluplne žiť.

Farbisté názory

Práve katolícka cirkev je v našej spoločnosti dnes z rôznych dôvodov vnímaná dosť kontroverzne. Nad tým, prečo je to tak, uvažovali Michal Havran ml., jej veľký kritik, vyštudovaný protestantský teológ, zakladateľ ľavicovo-liberálneho portálu Jetotak.sk, spisovateľ a v súčasnosti moderátor diskusnej relácie Večera s Havranom, a Jaroslav Daniška, rázny, hoci nie nekritický obhajca katolíckej cirkvi, absolvent politických vied na univerzitách v Trnave, Prahe a Varšave, redaktor týždenníka .týždeň a jeden zo zakladateľov katolíckej revue Impulz. Dostalo sa aj na tému politických ambícii katolíkov, polemiky o tom, koľko je na Slovensku skutočných veriacich, slovenskú katolícku literatúru, gender ideológiu či nešťastné referendum, ktoré sa uskutočnilo vo februári tohto roka.

Michal Havran ml. sa vyfarbil, keď si na začiatku pri pohľade na plnú miestnosť divákov neodpustil poznámku: „Netušil som, že na Slovensku je toľko katolíkov.“ Vraj sa asi zúčastnili všetci, ktorí boli na referende. Avšak neskôr v diskusii, keď prišlo na tému dobročinnosti a názor, že katolíci tvoria najväčšie percento ľudí, prispievajúcich na charitu, poznamenal, že je to logické, keďže katolíkov je na Slovensku najviac. Vtedy mu však odporoval Jaroslav Daniška, ktorý prekvapujúco tvrdil, že to ani náhodou nie je pravda. Daniška argumentoval tým, že katolík nie je ten, kto si toto políčko zaškrtne pri sčítaní ľudu, ale človek, ktorý pravidelne chodí do kostola. Ťažko povedať, kde zobral také čísla, ale katolíkov praktizujúcich svoju vieru je vraj maximálne 30 percent. Ale aj to je podľa neho absolútne prehnané a dokonca tvrdí, že katolíci sú dnes na Slovensku 10 percentnou menšinou. Poznamenal, že ani nepríde toľko ľudí na omšu, koľko príde na takýto festival.

Veľkonoční katolíci, luteráni a iní

Mimochodom, podľa prieskumu neziskovej organizácie Dobrý anjel, na charitu najviac prispievajú voliči SDKÚ a práve tých Jaroslav Daniška označuje ako
tzv. veľkonočných katolíkov. Diskutujúci spomenuli aj iných kresťanov, napríklad luteránov, a uvažovali o postavení týchto veriacich. K tomu mal čo povedať Michal Havran, lebo on sa hlási k evanjelickej cirkvi augsburského vierovyznania a bol tri roky farárom vo Francúzsku. Vraj je rád, že luteranizmus nevstupuje do politiky, lebo nesúhlasí s tým, aby štát formovali náboženské konfesie. Vraví, že na západe majú cirkvi oveľa nižšiu mieru angažovanosti v politike, ale sú rešpektovanejšie než u nás.
Za kontraproduktívnu považuje zmluvu s Vatikánom, pretože si myslí, že žiadna organizácia nemôže mať so štátom zmluvu o tom, že je garantom morálky. Katolícka cirkev sa tým stáva fackovacím panákom pre liberálov a M. Havran tiež nechápe logiku toho, že ak je niekto veriaci človek, potrebuje nato medzištátnu legislatívu.

Nestojí to za veľa

Napokon sa nevyhli ani otázke financovania cirkví či spomínanej náboženskej literatúre. Podľa M. Havrana je tá na Slovensku veľmi nekvalitná. J. Daniška odpovedá, že slovenská knižná kultúra vo všeobecnosti nie je ktovieaká, ale keď vyjde niečo naozaj zaujímavé, málokto sa o tom dozvie. Spomína napríklad knihu Zjavenie od Hansa Kinga či Svetlo sveta, v ktorej svoje názory predkladá Joseph Ratzinger (emeritný pápež Benedikt XVI.). Michalovi Havranovi vadí, že na Slovensku chýba kontakt s hlavným európskym prúdom, ľudia sa bijú do pŕs, akí sú veľkí katolíci, a pritom nepoznajú základnú britskú katolícku poéziu. Tiež by privítal pôvodnú slovenskú alebo aspoň preloženú prácu napríklad o bioetike.

Jaroslav Daniška vravel, že sa po neúspešnom referende snažil napísať niečo o tom, ako sa mení slovenský katolicizmus. Teší ho, že stále u nás funguje významné postavenie reholí a to považuje za jednu z najväčších slovenských devíz. V minulosti sme boli jezuitským Slovenskom, dnes môžeme takmer iste hovoriť o saleziánskom Slovensku.

Genderizmus

Jedným z problémov, ktoré načrtla diskusia s divákmi, súvisel s gender ideológiou. Jedna študentka pedagogickej fakulty má problém s tým, že sa vraj učí ako deťom vtĺkať do hlavy, že medzi mužmi a ženami nie je žiadny rozdiel a že sa nemajú hrať s rodovo podmienenými hračkami.

Napriek tomu Michal Havran nepovažuje genderizmus za nič iné ako náboženskú konšpiráciu. Vraví, že je nedôstojné, aby sme  homosexuálnych pároch uvažovali tým spôsobom, že zhoria v pekle, a rodovo rovnú spoločnosť považuje za správnu. Ak by sme mali pocit, že je zlá, ani na tejto diskusii by sa nemohli zúčastniť žiadne príslušníčky ženského pohlavia. Či je toto gender ideológia v pravom zmysle slova, to ostáva na dlhšiu polemiku.

Táto diskusia však bola nepochybne podnetná a priniesla viacero zaujímavých myšlienok pre oba názorové prúdy. Ostáva veriť, že tie budú mať stále väčšiu snahu hľadať nové cesty ako spolu vychádzať.

 

Autor: Lucia Michlerová

 


Viktoria Koosova

Autor: Viktoria Koosova

Zdielať tento príspevok