Kútik zdravej výživy 2


Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo vlastne jete? Chcete vedieť, aký dopad na vaše telo majú niektoré potraviny? Zaujímate sa o zdravú výživu alebo chcete zmeniť svoje doterajšie stravovacie návyky?

Ak ste si na všetky otázky odpovedali “NIE”, tak zatvorte krížikom toto okno. Kto si však odpovedal “ÁNO”, tak vás tu vítam. Príjemne sa usaďte a môžeme začať.

Predstavte si nasledujúcu situáciu. Kráčate po meste alebo obchodnom centre. Zrazu dostanete hlad. Vyberiete sa hľadať nejakú reštauráciu, kde by ste sa poriadne najedli. No nájdete iba siete rýchlych občerstvení a nejaké čínske reštaurácie. Vošli by ste tam a išli sa tam najesť? Tak sa poďme pozrieť, čo môžete nájsť v takýchto reťazcoch.

FASTFOOD

Fastfood alebo aj “rýchle občerstvenie”,  je spôsob stravovania založený na rýchlom výbere, predaji a konzumácii. Prvýkrát bol tento spôsob používaný v Kalifornii a to tesne pred 2. svetovou vojnou, no predpokladá sa, že sa používal už dávno predtým.  Medzi objaviteľov fastfood sa zaradili Richard a Maurice McDonaldovci.

Ray Kroc-spoluzakladateľ McDonald

Dobro alebo zlo?

 

Častou otázkou je hlavne to, či sú pre nás fastfoody dobré alebo zlé. Medzi najčastejšie kritizované veci patria: nízka kvalita podávaného jedla, nadmerné množstvo používaných ingrediencií (emulgátory, stabilizátory), nízka výživová hodnota a nevyrovnané nutričné zloženie, nehumánne chovanie zvierat, určených na mäso, klamlivá reklama a enormný náraz obezity.

Bohužiaľ v 21. storočí prenikli siete rýchlych občerstvení aj ku nám. Pozrime sa na ich ponuku. Na raňajky vám v rýchlom občerstvení ponúknu vajíčkovú omeletu k tomu peknú, chrumkavú a mastnú slaninku, kávu, muffin alebo croissant. Na obed si môžete zakúpiť cheeseburger alebo hamburger s plátkom hovädzieho mäsa, soľou a kečupom. No a ako prílohu si môžete zakúpiť napríklad Coca-Colu, Pepsi, Red Bull, Fanta alebo Sprite. Všetko to znie lákavo. No mnohé vedecké štúdia hovoria opak. Pozrime sa na to spoločne.

Objednajme si tradičné menu: Hamburger, sladený nápoj a veľké hranolky. Čo to s nami spraví? 

„Mäso“ z fastfood-u 

Koľkí z vás majú radi hamburger, kuracie prsíčka alebo nugetky a neviem ešte čo všetko? A viete čo je to mäso zač a odkiaľ sa ku nám dostalo?

Mäso na trhu už nie je to čo bývalo. Namiesto pravého mäsa, aké poznajú naši starí rodičia, dostanete osolený bordel. V prvom rade platí fakt, že nikdy neviete presne určiť, odkiaľ sa ku vám mäso dostalo a dokonca ani to ako sa so zvieraťom, chovaným na mäso, zaobchádzalo (nasvedčuje tomu nižšie uvedené video. Vitajte v 21. storočí!). A ak sa vám zbiehajú sliny pri krásnych reklamách na hamburgeri, vypnite televízor, alebo si nechajte zájsť chuť. Reklama bude vždy iba reklamou. Neoplatí sa jesť „liter“ oleja s hovädzím „mäsom“ a soľou, naložených medzi dvoma kúskami pečiva. Samozrejme niečo iné je, ak si hamburger pripravíte doma sami. Vráťme sa ale k reťazcom rýchleho občerstvenia. Chov zvierat na mäso by som pomenoval skôr ako

Krásny hamburger z reklamy. A realita!?

priemyselný. Dnes už potrebujeme získať čo najviac za čo najmenej času a peňazí, aby sme nasýtili stovky tisíce hladných ľudí. A preto sú podmienky chovu niekedy strašné. Však sa presvedčte sami!

 

 

Hydroxid amónny mení bordel na jedlo

Asi ste ešte nepočuli o tejto chemickej látke. Priznám sa, že doteraz som o nej nepočul ani ja. A prečo by aj? Nikto vám predsa nepovie čistú pravdu o zložení niektorých výrobkov. A predsa by podľa zákona mali! No aj zákon sa dá niekedy obísť. Nikto vám napríklad pri žuvačkách nenapíše, že obsahuje aspartám. Radšej vám to zauzlia do série čísel a kódov a výsledným produktom bude označenie

 napríklad E… No aj to sa dá ľahko obísť a takéto kódy sa často „aktualizujú“. Veď pre samotný aspartám je známych viac ako 50 označení. To preto, aby sme nevideli!! Nevideli pravdu o tom, čo dávame do žalúdkov. Rovnakým príkladom je aj táto látka, pridávaná do mäsa. Hydroxid amónny je antimikrobiálna látka typická tým, že vám z nepoužiteľného mäsa spraví jedlý produkt. Inými slovami, spraví vám z odpadu jedlo. Krásne, že!? Táto látka sa používa aj v hnojivách.

Ďalšou stránkou sú rozhodne kalórie. Niektoré reťazce sa neboja prezradiť výšku kalórií v jednotlivých hamburgeroch. A tak sa vám môže stať, že 1 tento výrobok bude obsahovať 790 kilokalórií. To je dosť porovnaním s tým, že priemerný príjem kalórií by mal byť 2500 u mužov a 2000 u žien. Už len z hamburgera máte skoro 800 a to nehovorím o ďalších jedlách, ktoré za deň zjete.

Vysoký príjem kalórií (navyše, ak máme minimum pohybu) vedú k najzávažnejšej civilizačnej chorobe, obezite. Najedzte sa mäsa z fastfoodov do sýtosti! Grátis k tomu dostanete nadváhu a vysoký cholesterol. A teraz pozor, je tu akcia! Kúpte si u nás hamburger aj s hranolkami a zadarmo vám k tomu pribalíme rakovinu žalúdka, pankreasu či hrubého čreva! ;)  

Hranolky s olejom či olej s hranolkami? 

Úplne najhoršie hranolky si môžete zakúpiť v reťazcoch rýchleho občerstvenia KFC, ale aj McDonald-u. Potvrdila to štúdia MF DNES v roku 2007. Zistili, že tuk, na ktorom sa hranolky smažili, obsahoval veľmi veľa transmastných kyselín (zvyšujú hladinu zlého cholesterolu). Dokonca potvrdili, že stačí jeden obed a dostanete do seba dvakrát vyššiu hladinu týchto kyselín, než akú doporučujú

  lekári. Po tejto štúdii museli mnohé tieto reťazce vymieňať svoj olej za zdravší. Prečo sú ale hranolky nezdravé? Je to kvôli ich spôsobu prípravy. Ak hranolky s olejom pripravujeme vo fritéze, tepelnou úpravou vzniká látka akrylamid. Má negatívne účinky na nervový systém, spôsobuje malátnosť, dokonca halucinácie. Je potencionalným karcinogénom. Čím dlhšie a častejšie sa olej tepelne upravuje, tým viacej akrylamidu sa vytvorí. A to nehovorím o tom, že v rýchlom občerstvení sa na jednom oleji pripravuje až niekoľko desiatok porcií. Olej je potom „prepálený“ a vysoko karcinogénny. Takže ako prílohu môžete dostať rakovinu ;) Dobrú chuť!


Sladený nápoj= chemická zbraň
 

Na začiatok by som poznamenal, že 1 liter sladených nápojov má v sebe 30 kociek cukru. Aké môže mať potom účinky na telo?

Za desať minút sa vám do krvi dostane viac ako 10 čajových lyžičiek cukru. Za dvadsať minút sa vám prudko zvýši hladina cukru v krvi. Následne na to začne pečeň tento cukor premieňať na tuky. Do 40 minút sa dokončí absorbovanie kofeínu, očné zreničky sa vám roztiahnu a vaše telo zvýši produkciu dopamínu, ktorý stimuluje nervové receptory rovnako ako heroín. No a po jednej hodine nakoniec dospejete k prudkému poklesu hladinu cukru v krvi.

3dcl tohto nápoja totiž to obsahujú 150 kalórii a 30 až 50 mg kofeínu.

Navyše nápoj obsahuje tieto prvky:

Kyselina fosforečná- Nabúrava schopnosť tela využívať vápnik (to vyúsťuje k osteoporóze, či mäknutiu kostí a zubov). Musím podotknúť, že kys. fosforečná sa používa aj v čistiacich prostriedkoch (Fixinela,…). Preto mnohé sladké nápoje dokonale vyčistia záchod. A toto pijeme?!

Cukor- je dokázané, že cukor zvyšuje v tele hladinu inzulínu (môže to viesť k vysokému krvnému tlaku), chorobám srdca, vysokému cholesterolu, priberaniu a dokonca aj k predčasnému starnutiu.

Aspartám(známy tiež ako E951)- Je to látka, ktorá sa používa ako náhrada cukru v takzvaných diétnych nápojoch. Je známe, že má viac ako 90 negatívnych účinkov pre naše telo. Medzi ne patrí napríklad: porucha endokrinného systému, astma, bolesti brucha, bolesti pri močení, závraty, postupná strata zraku, prudké bolesti hlavy, poruchy koncentrácie, skleróza multiplex, obezita. Americká organizácia EPA (environmental protection agency) vydala stanovisko, že doporučená denná dávka methanolu (aspartám sa rozkladá pri 30 stupňoch a tým je urýchľovaná absorpcia methanolu) je 7,8 miligramov, pričom 1 liter sladených nápojov obsahuje až 56 miligramov methanolu.

Kofeín- môže zapríčiňovať nervozitu, nespavosť, chvenie a nepravidelný srdcový tep.

Je to neuveriteľné. Zarážajúce je aj to, že sladené nápoje výrazne prispievajú k obezite.

Nezávislá štúdia publikovaná v denníku medicíny „The Lacent“ zistila, že 12 ročné deti, ktoré často pili sladené nápoje, mali až o 60% vyššie riziko vzniku obezity ako tie, ktoré ich nepili.

Ďalšia štúdia sa zaoberala výskumom benzénu v sladených nápojoch. Zdravotný limit pre výskyt benzénu je 5 molekúl benzénu na 1 milión molekúl vody (označuje sa to ako 5 ppm). Pri analýzach však štúdia zistila, že v 1 litri sladeného nápoja je koncentrácia benzénu až 79 ppm.

Máte ešte chuť na sladený nápoj? Vy si totiž nekupujete nápoj, vy si kupujete lacnejší čistiaci prostriedok!!

Poďme to teda zhrnúť. Náš nákup bol: hamburger, sladený nápoj a veľké hranolky.

Číselne to môžeme vyjadriť:

-          Hranolky veľké (cca 120-130 gramov)= 252 kcal (kilokalórií), 18 gramov tuku, 22 gramov sacharidov a energia 1053 kJ (kilojoulov)

-          Hamburger (v priemere cca 108 gramov)= 172 kcal, 14 gramov tuku, 4 gramy sacharidov a energia 720 kJ

-          Sladený nápoj (500 ml)= 220 kcal, 55 gramov sacharidov a energia 920 kJ

-          Spolu= 642 kcal; 32 gramov tuku; 81 gramov sacharidov, 2693 kJ

Na záver však musím poznamenať, že tieto hodnoty nie sú až také alarmujúce. No musíme brať do úvahy aj to, že toto je len jedno naše jedlo počas dňa!! A tak sa nám ľahko môže stať, že denné kalorické hodnoty prekročíme. Zrekapitulujem si dnešný článok. Situácia bola taká, že ste sa potrebovali najesť, no k dispozícií boli len reťazce fastfoodov. Už viete, čo všetko vám hrozí. Spýtam sa vás znova? Vošli by ste tam a išli sa tam najesť?

Môj názor sa takýmto pohľadom na vec veľmi zmenil. Dôležité však je, či sa mi aspoň náznakom podarilo ovplyvniť ten váš. Možno sa viac už do fastfoodov nevrátite. A ktovie? Možno len prejdete okolo a mávnete rukou, poviete si: „Za tie riziká mi to nestojí.“ A možno presne takýmto zmýšľaním by sa mohla zmeniť celková svetová situácia. Ak by všetci na svete mysleli podobne, fastfoody by skrachovali a najvážnejšia civilizačná choroba, obezita, by úplne vymizla z povrchu Zemského.

No a čo vás čaká nabudúce? Dnes to bolo predovšetkým o spôsobe stravovania v 21. storočí.

Nabudúce sa vrátime trochu v čase. Pripomenieme si, ako sa vtedy ľudia stravovali. Stovky rokov známe všelieky, ktorých tajomstvo sa dostalo až ku nám. Sú všade okolo nás! Poznali ich aj naši starí rodičia. Čo to je? Ako to ovplyvnilo život ľudí na celom svete? Aj toto všetko sa dozviete v ďalšom diele rubriky „Kútik zdravej výživy“!


Autor: Lukáš Adamčík

Zdielať tento príspevok