Neverbálna komunikácia


Ako vyslýchať, manipulovať a „hovoriť“ bez slov

Je množstvo vecí, ktoré každý deň vyjadrujeme mimoslovne a často nevedomky. Práve tieto neverbálne prejavy o nás často prezrádzajú viac, ako to, čo vyslovíme, pretože naučiť sa klamať rečou tela je oveľa ťažšie, ako klamať ústami. Existuje niekoľko typických neverbálnych prejavov, ktorých významy sú všeobecne zaužívané, no všetko závisí od širšieho kontextu. Keď niekto pri konverzácii s vami zíva, môže to znamenať, že ho nudíte, ale pokojne aj to, že v noci zle spal, alebo že v miestnosti je vydýchaný vzduch. Naopak, človek, ktorý sa pri konverzácii postaví čo najbližšie k vám a nakláňa hlavu, ešte nemusí naznačovať, že ste mu sympatickí. Možno vás len zle počuje. Uhýbanie pohľadom sa zase bežne spája s klamstvom, ale rovnako môže mať veľa iných významov.

Rôzne zaujímavosti, týkajúce sa neverbálnej komunikácie, sme sa dozvedeli aj 28. mája v diskusii Tajný jazyk biznisu alebo Čo prezradí reč tela? Moderoval ju Marek Hyravý a bbola súčasťou podujatia, ktoré sa pravidelne koná v Zichyho paláci v Bratislave. Má príznačný názov Diskusie v paláci.

tajny jazyk biznisu

Hosťami konkrétne tejto diskusie, organizovanej v spolupráci s portálom Kariera.sk boli traja zaujímaví ľudia, z ktorých má každý k téme čo povedať zo svojho špecifického profesijného hľadiska. Vypočuli sme si mediálnu a komunikačnú trénerku Oľgu Škvareninovú či obchodníka a trénera mäkkých zručností Ivana Valacha. Tretím, vďaka nezvyčajnosti a pútavosti jeho profesie hádam najzaujímavejším, hosťom bol Jozef Šulaj, kriminalista a forenzný analytik, ktorý sa špecializuje na poisťovacie podvody.

Oľga Škvareninová začala ujasnením základného rozdielu medzi pojmami reč tela a neverbálna komunikácia. Ten druhý je totiž oveľa širší, tvoria ho úplne všetky prejavy v komunikácii, ale taktiež prostredie. Už výberom miesta rozhovoru svojmu komunikačnému partnerovi vysielame určitú správu. To nepochybne platí aj o našom oblečení, a práve o tom bola aj jedna zaujímavá sekvencia tejto diskusie:

Ivan Valach: „Ževraj človek má určitú kapacitu rozhodnutí, ktoré môže cez deň vykonať. Steve Jobs (poznámka autora: spoluzakladateľ firmy Apple) si ich nechcel míňať, tak nosil každý deň to isté. A podobne to robí aj Mark Zuckerberg (spoluzakladateľ Facebooku).“

Oľga Škvareninová: „No, ale to sú muži.“

Jozef Šulaj zase zo svojej praxe nezabudol spomenúť, že najťažšie je dokázať podvodné konanie ženám. Pretože ženy samozrejme využívajú ženské zbrane, plačú a podobne. Na druhej strane, niekedy vraj vôbec nepotrebuje dlhé výsluchy.  Stačí si k vyslýchaným sadnúť a povzdychnúť: „No čo ste to porobili?“ A niektorí sa hneď priznajú. Veľmi zaujímavé informácie nám povedal aj o niektorých ďalších praktikách využívaných pri výsluchu. Tie sú do istej miery aplikovateľné aj v bežnej komunikácii. Jozef Šulaj hovorí, že na začiatku je dobré pýtať sa na to, na čo sami poznáme odpoveď, aby sme videli, ako sa človek špecificky prejavuje, keď  hovorí pravdu či klame.

diskusia (zdroj foto-facebook)

Podľa Oľgy Škvareninovej nás pri klamstve odhalia najmä ústa a tiež oči. Zahryzujeme si do pery a okrem toho nám schne rohovka, tak musíme častejšie žmurkať. Klamstvo sa často snažíme zakryť aj prílišným rozprávaním. Naopak, keď sme ticho, náš komunikačný patner zneistie.

V diskusii bola tiež spomínaná manipulácia. To, že ma niekto manipuluje, spoznám napríklad podľa toho, že mi veľmi účelovo kladie otázky, vo všeobecnosti hovorí viac ako ja, je ku mne naklonený a kopíruje moje pohyby, aby to vyzeralo, že sme na rovnakej vlnovej dĺžke.

body language

Reč bola aj o podávaní ruky či bozkávaní na líce. A náš report z diskusie uzavrime zábavnou otázkou Jozefa Šulaja, ktorú sa chtiac či nechtiac takto formloval: „Kedy je to vhodné, pobozkať na líce nežné pohlavie?“

Autor: Lucia Michlerová


Viktoria Koosova

Autor: Viktoria Koosova

Zdielať tento príspevok