New Castle Jam!


Parkour a Freerun sme Vám predstavili už dávnejšie. Počas víkendu si však priaznivci tohto, povedzme, športu, stretli v Nových Zámkoch aby si precvičili svoje umenie. Čo všetko sa tam dialo nám priblíži môj veľmi dobrý kamarát, Štefan Kožík.

Števo, ty patríš do skupiny Light Movement. Môžeš sa nám teda predstaviť?

 

„Sme viac-menej Parkourová a Freeruningová skupina, ale venujeme sa takisto aj trickingu a akrobacii. Ja osobne som začínal pred 4 rokmi. Spoznal som chalanov zo Spišskej, ktorí sa tomu takisto venujú, a po čase sme sa rozhodli založiť si skupinu, nič veľké, len ako chalani, ktorí spoločne trénujú a robia to, čo ich baví,“ spomína Štefan.

 

Light Movement je skupina piatich chlapcov (Štefan Kožík, Daniel Kottner, Boris Focko, Jozef a Štefan Merčákovci). Pochádzajú zo Spišskej Novej Vsi a ich vek sa pohybuje od 16 do 28 rokov. „S Danielom a Borisom som sa spoznal na strednej a s ďalšími dvoma členmi sme sa stretli čisto náhodou.“

 

Čo ti dáva Parkour?

„Ja osobne som sa tomu začal venovať preto, lebo ma to ako mladého chalana dosť zaujalo, malo to štýl a navyše to pekne vyzeralo. Nad tým, že za tým stojí kopec driny som najskôr ani neuvažoval. Po čase tréningov a prvých pokusov som ale zistil, že to nie je také ľahké, a začínal som to brať s väčším rešpektom. Postupne to pre mňa nebolo len hobby, ale začalo to moju povahu a myslenie ovplyvňovať tak, že sa to stalo mojím životným štýlom.“

 

Parkour je však aj o naberaní skúseností, získavaní nových priateľov a cibrení zdatností. Preto sa organizujú tzv. jamy. Dozvedáme sa o nich hlavne prostredníctvom internetu, sociálnych sietí. Medzi chalanmi sa takéto novinky rozšíria veľmi rýchlo.

 

Ako taký jam vlastne vyzerá?

„Jamy, alebo aj meetingy sa konajú rôzne. Môže to byť dnu v telocvični, hale, ale aj vonku, na rôznych spotoch v rôznych mestách. Na začiatku sa zvyknú všetci stretnúť na plánovanom mieste, organizátori to otvoria, uvedú pokyny a potom sa skáče,“ vysvetlil Števo, ktorému sa tieto stretnutia páčia hlavne kvôli voľnosti. „Na začiatku sa spoločne všetci rozcvičíme. Potom sa skáče, trénuje.“

 

Ako spomínal Števo, trénuje sa aj von, aj dnu. Na jar, v lete a na začiatku jesene sa zvyčajne konajú von, a v zime môže byť miestom sústredenia napríklad gymnastická telocvičňa.

„Ak sa jam koná v hale, ako ten novozámocký, tak sa trénuje iba tam. Ale napríklad na jame v Prahe sme sa presúvali na rôzne miesta, chodili sme na rôzne spoty. Určuje to hlavne organizátor, napríklad v lete sa konal meeting v Banskej Bystrici, asi najväčší konajúci sa na Slovensku. Trval 3 dni, a trénovalo sa aj von, aj dnu v telocvični.“

 

Súperíte medzi sebou?

„Na jamoch sa určite nesúťaží! Nejde tam o to byť najlepší, ale o to, si čo najlepšie zatrénovať. Vymeniť skúsenosti, naučiť sa niečo nové,“ objasnil Števo. Pretože čarom takýchto stretnutí je hlavne atmosféra, noví ľudia, priatelia, zážitky a spomienky.

 

Čo ak niekoho z čitateľov tento nápad zaujme a chcel by sa pridať?

„Ak sa jam koná verejne, tak tam môže prísť hocikto, od profesionálnych atlétov alebo runnerov, cez pokročilých až po úplných začiatočníkov. V tomto sa rozdiely určite nerobia. Baby takisto! Na každom meetingu, kde som bol, som stretol aj dievčatá.“

 

Veľa ľudí pokope ale znamená väčšie riziko úrazu. Nie je s týmto problém?

„Nebezpečné je všetko, už len to že ideme cez cestu. Je to šport, a treba pri tom dávať pozor. To, že je po kope viac ľudí, ktorí skáču, nie je problém, ale treba mať na pozore, čo sa chystám skočiť, či tam niekto stojí, či mám voľnú dráhu, či ma druhí vidia…“ Tak ako niekto sa môže šmyknúť na zamrznutom chodníku a zlomiť si ruku, tak môže niekto spadnúť zo salta a zlomiť si nohu.  „Ja osobne poviem, že to nie je nebezpečné. Ak sa človek nepreceňuje, nepredvádza, aj tak sa môže stať, že človek nepozorne zakopne, alebo sa šmykne, ale to sa môže stať aj pri bežnej chôdzi. Treba si veriť, nepreceňovať svoje sily, brať to s rozumom a rešpektom. Na takýchto jamoch zvyknú byť zdravotníci, ale nie je to pravidlom. V Nových Zámkoch sa teraz síce stal jeden úraz, následne toho chalana odviezli autom do nemocnice. No stalo sa to v mäkkej penovej jame, keď si nešťastne kopol vlastnou nohou do hlavy.“

Ďalšie videjko:

Preto, nech sa rozhodnete akokoľvek, hlavne dbajte na bezpečnosť seba i ostatných. Faktom ale (podľa môjho názoru) ostáva, že je to krásna záľuba, skvelý životný štýl, ktorý prináša množstvo skúseností, zážitkov a cenné priateľstvá.

(Za pomoc pri spracovávaní článku ďakujem teamu Light Movement, hlavne Štefanovi Kožíkovi za osobné postrehy, foto a video dokumentáciu aj zo starších stretnutí. Autormi ďalších videí sú Martin Šimora a Miro Kuruc, ktorým touto cestou tiež ďakujem za ochotu a pomoc.)


Viktoria Koosova

Autor: Viktoria Koosova

Zdielať tento príspevok