Pišta Vandal – spevák Vandalov a ČADu, muž mnohých tvárí


Pišta Vandal alebo vlastným menom Štefan Chrappa je najznámejší v hudobných vodách a to ako gitarista a spevák kapiel Vandali (power-rockenrol) a ČAD (trash-violence metal). Okrem toho vyučoval literatúru na FFUK v Bratislave, píše básničky knihy, vysiela náboženskú reláciu v rozhlase a je “šéfom” vo vydavateľstve.

1) – Si muž naozaj mnohých tvárí. Štefan Chrappa, tvoje pravé meno, je spisovateľ a pedagóg na vysokej škole. Potom Pišta Vandal ako spevák a zároveň gitarista rock´n´rollových Vandalov, hard-corového Čadu a autor knihy Pekelná Muzika. No a napokon Pišto Wilson, ako autor knihy Fak ju en daj! Brazília v kŕči, čo je cestopis po Brazílskych rodiskách hard-corovej hudby. Vysvetli mi prosím, ako sa ti toto celé podarilo?


,,V prvom rade ťa srdečne pozdravujem, aj všetkých, ktorí si tento rozhovor prečítajú. Dnes už píšem hlavne pod pseudonymom Pišta Vandal. Nevyhýbam sa ani svojmu vlastnému menu. Používam ho, ak ide o vážnejšie veci – zbierky básní, alebo životopisná kniha Skutočný človek. Tam všade som podpísaný ako Štefan Chrappa. Je dobré mať pseudonym, je to veľmi oslobodzujúce a veselé. V mnohom odzrkadľuje to, aký v skutočnosti si. Ak máš dobrý pseudonym, tak si ťa ľudia ľahšie zapamätajú. Píšem dlhé roky. Začal som ešte na základnej škole, keď som na spolužiakov vymýšľal oplzlé básničky. Pekne som ich nimi vedel rozosmiať, ale aj vytočiť. To je sila slova!

Na fakulte už nepôsobím. Osem rokov som učil veci okolo literatúry. Nechcel som odísť, ale musel som. Ak si čo i len trochu odlišní, nakoniec ťa sivá masa alebo pohltí, alebo vyvrhne.”

 

2) – Pred nedávnom si sa aj s Čadom blysol v slovenskom animovanom seriáli LOKAL TV. Ako sa udialo takéto netradičné spojenie?

,,Boli sme raz hosťami v relácii Headbanger FM. To je relácia, ktorá chodí na rádiu FM každý pondelok od 22.00 do polnoci. Venuje sa čisto metalu a tvrdému rocku. Je to aj na youtube, ten náš rozhovor, takže si ho môžete vypočuť.

Zhodou okolností, sme tam hovorili, ako sme hrali v rómskej osade spolu s cigánskou thrashmetalovou úderkou Kuras Morkas. To sa tvorcom Lokal TV zapáčilo, tak nás oslovili, reku, či by sme nechceli hrať v jednej epizóde. Veľmi sme sa potešili, lebo sme fandovia Lokal TV. Tak nás nakreslili. Keď to bolo hotové, tak som bol v štúdiu nadabovať samého seba a potom sme sa už len vyvalili na kreslá, zapli telku, aby pozerali sme.”


3) – Na poličkách kníhkupectiev sa vyníma tvoja žeravá novinka PROTOTYP EVA. O čom je táto kniha a ako dlho vznikala?

,,Makal som na nej takmer päť rokov. Medzitým som vydal ďalšie tri knihy. Nechcel som nič uponáhľať. Mal som ju niekoľkokrát pripravenú do tlače, ale vždy som to stopol a prerobil. Finálna verzia, má najväčší šmrnc. Je to kniha o tom, že ak zavrieš oči pred zlom, tak ťa to zlo nakoniec rozdrví. Môže ísť o hocakú blbosť, hocakú maličkosť. Zlo má malé semiačko, ale keď sa zakorení, tak amen-tma. Tiež je to kniha o tom, že je lacnejšie a efektívnejšie zotročiť človeka, ako vytvoriť robota, ktorý by všetko robil za nás. Zaručujem všetkým, že nič také ešte nikdy nečítali. Môj tatko tú knihu hodil o zem, hehe. Dobré znamenie.”


4) – Si riaditeľom vydavateľstva LIMERICK. Čo iné, okrem tvojej hudby a literárnych počinov ešte vydávaš? A ak sa smiem spýtať, kde na to vôbec berieš peniaze?

,,Aj keď to tak často vyzerá, peniaze nie sú nikdy hlavným problémom ničoho! Ak ich potrebuješ, zoženieš ich. Pozri na tých bláznivých feťákov. Potrebujú fet a urobia pre to všetko. Nehovorím, že kvôli vydávaniu kníh vykrádam záhradné chatky, to nie. Skôr sa snažím uskromňovať v živote. Peniaze, ktoré by som preflákal, prepil, precestoval, dám do kníh. Teraz je Limerick už eseročka. Je s tým trocha viac papierovačiek, ale dá sa to zmáknuť.”

 

5) – Máš titul pred menom aj za menom. Pracoval si 8 rokov na Katedre slovanských filológií Filozofickej fakulty UK v Bratislave. A ako si sa k takejto robote dostal, vždy si toto chcel robiť?A akoby si toho nemal veľa, tak myslím, že vysielaš aj v rádiu, je to fakt pravda?


,,Áno, teraz pracujem v Slovenskom rozhlase, ako redaktor náboženskej publicistiky. Vyrábam náboženské programy. Na fakulte som učil veci ako: dejiny literatúry, teóriu literatúry, teóriu umeleckého prekladu a podobné rafinované záležitosti.

Nikdy som nevedel, čo by som chcel robiť. Všetko, čo som kedy robil a robím, si ma našlo samo. Už dávno som svoj život zveril do rúk Kristovi. On ma bezpečne vedie búrkami, aj tmavými dolinami. Je to príjemné.

Môžeš mať akékoľvek tituly, ale keď si idiot, sú ti na nič. To som aj prízvukoval svojim študentom: „Nad všetky tituly, je titul – „dobrý človek“.”

 

 

7) – Poďme teraz k hudbe. Čad vznikol, keď si mal len 14 rokov a funguje dodnes. No ako tak známy sa stal pomerne nedávno a k toumu prispelo aj RADIO HEAD AWARDS 2011, kde Čad dostal cenu za najlepšiu Hard & Heavy nahrávku.
Akými zmenami si prešla táto tvrdá formácia?

,,Vždy sme boli traja. ČAD/ Vandali/Limerick – sme tí istí ľudia: Pišta Vandal, Basia Noiseovna (sestra Pištu Vandala, pozn. autora), Valér Tornád. Predtým s nami bubnoval Jaroslav Kostička a na base hral Zelený ďábel Tichonov. Kapelu sme založili v roku 1994. Áno, vtedy som mal štrnásť. Tesne predtým som bol na smrteľnej posteli. Keď som sa vystrábil z najhoršieho, kúpil som si gitaru a začal som hrať. Boli to pekné roky. Boli sme neokrôchaní stredoškoláci, spolužiačky boli krásne a nedostupné, k životu sme okrem radosti nepotrebovali vôbec nič.

To, že sme získali tú cenu, tak to ti poviem, to bola paráda. Sme vďační všetkým, ktorí nás akýmkoľvek spôsobom podporili a podporujú!”

 

 8) – Kedy a ako vznikli Vandali?

,,Bolo to v roku 2003/2004. Mal som pretlak melodických, rokenrolových nápadov, ktoré sa nedali uplatniť v ČADe, tak sme urobili Vandalov. Práve vtedy prišiel do kapely bubeník Valér Tornád a išlo sa. Nikdy sme netlačili na pílu, nahrali sme pár diskov a odohrali mnoho koncertov.”

 

9) – S Vandalmi obiehaš Slovensko so svojim turné, v rámci ktorého si vystúpil aj v Žilinskom Smerr Pube. Ako sa ti u nás hralo a ako hodnotíš turné?

,,V Žiline sme hrali už nespočetne veľakrát. Väčšina koncertov bola ok, ale boli aj také, čo nestáli za veľa. Mnoho kapiel túži po tom, dostať sa na turné s nejakou väčšou kapelou. Je to fajn, ale problém je v tom, že ľudia, ktorí tam prídu, idú len na hlavnú kapelu. Odohrali sme koncerty s Horkýže slíže. Na koncertoch bolo vždy okolo tisíc ľudí. Kým hrali predkapely (teda aj my), ľudia jedli cigánsku a cecali pivo. Takže to pre nás ktovieaký zmysel nemalo.”


11) – Na vašej stránke je vyvesených pár koncertov Čadu v Česku a jeden jediný na SR, konkrétne v Žiline. Až tak sa ti u nás páčilo (úsmev)? A kedysi dávno si povedal v Ladí Neladí, že s touto hard-corovou peckou chodíš do Európy, že s tým sa dobre hrá, to je hluk, nikto nerozumie (smiech), vystupujete teda aj v zahraničí?

,,Hrali sme od Talianska, cez Rakúsko, Česko, Nemecko, Dánsko, po Švédsko a dokonca sme absolvovali aj trojtýždňové turné po Brazílii. Porovnávať sa dá. Taliani sú ignoranti, zaujíma ich disko a komunizmus. Nemci sú všetkého prežratí a uznávajú iba sami seba. Dáni, Švédi sú veľkí dobráci, no nejaká veľká zábava s nimi nie je. Brazília, to je o inom, tam je stále teplo, tak sa ľudia usmievajú a majú pohodu. Je dobré pozrieť sa von, zahrať nejaké koncerty v zahraničí, ale nakoniec zistíš, že všade je to podobné. Extrémna hudobná scéna je dobrá v tom, že je to sieť priateľov – fanatikov. Napíšeš mail chalanovi do Brazílie, že či by sa dalo u nich zahrať a o dva mesiace letíš na druhý koniec sveta.”


12) – Ako vzniká vaša hudba, najprv spravíš text? 

 

,,Dnes robíme najprv muziku a potom do nej pasujem texty. Ale sú aj pesničky, ktoré mali najprv text, alebo len slogan vhodný ako refrén a z nich sa postupne vystavala pesnička.

 

13) – Čo zaujímavé majú rozpracované Vandali alebo Čad?

 ,,Chystáme nové CD Vandali. Koncom marca 2013 ho ideme nahrať na Moravu a potom sa bude robiť mixáž a mastering v Kanade v štúdiu Metal Works. Držte palce, nech to dobre dopadne.”

14) – Čo robí Pišta Vandal v týchto dňoch?

 ,,Pracujem na životopisnej knihe o saleziánovi Títusovi Zemanovi, ktorý za ilegálne prevádzanie rehoľníkov na západ, dostal 23 rokov väzenia. Päťdesiate roky boli masakrálne.

Potom samozrejme textujem nových Vandalov, mnoho čítam a redigujem. Tiež máme veľa rukopisov na posúdenie, ktoré nám do vydavateľstva poslali autori. Je toho dosť, nenudím sa.

Vďaka za priestor vo vašom periodiku a prajem vám, nech vám všetko vychádza. človek zažíva aj zlé dni, tak vám prajem, aby ste mali silu ich zniesť!

Pišta.”

 


Autor: Kristof Budke

Zdielať tento príspevok