Rozhovor s Benem o láske k hip hopu, začiatkoch, ale aj starých filmoch


Bene, vlastným menom Marián Benkovič je slovenský básnik a raper. Vystupuje v rôznych zoskupeniach vrátane Modrých Hôr, ktoré tvorí spoločne s Lyrikom, dua Peťo Tázok a Karaoke Tundra a mnohých iných projektoch. Za zmienku stojí napríklad výborný album Záblesky geniality, úlomky šialenstva, ktorý urobil spoločne s Delikom. Bene napísal aj knižku Slovenčina pre samoukov/Spam poetry. Na Festivale Bažant Pohoda sme s ním urobili rozhovor.

…A raz mu jeden reklamný textár povedal, že by mal písať menej, on ho neposlúchol a na druhý deň napísal 3 texty. Píše pesničky a veľa. Možno aj práve teraz.

bene965_1357667880_19 

Ako sa ti páči na Pohode?

Páči sa mi. Mám rád tento festival, lebo robia ho dobrí ľudia dobre.

 

Chodíš tu pravidelne?

Nazvem to mládežník, keď som mal 16,17, tak som sem chodieval veľmi rád s kamošmi a potom nejako nastalo to, že som začal robiť pesničky. Respektíve oficiálnou cestou. Prvýkrát som bol na Pohodu zavolaný v roku 2007 a odvtedy som tu bol každý rok. Možno tam bola nejaká pauza, ale pamätám si svoju prvú Pohodu, keď som mal 16 alebo 17, bolo to úplne super. A keď som mal 23, tak som tu prvýkrát vystupoval a bolo to výborné, lebo som hral na Pohode.

 

V tvojej tvorbe sa dá nájsť naozaj mnoho štýlov, či už je to Peťo Tázok s Karaoke Tundrom, Modré hory s Lyrikom, projekt Founý s gitaristom Frankom Winterom… Ako si vyberáš, v ktorom štýle ideš tvoriť? Podľa nálady?

Myslím si, že slovo nálada, čo si použil, je to najlepšie čo to vystihuje. Pretože všetky tieto projekty majú nejakú náladu a odvíjajú sa od nejakej nálady. Takže v nejakej nálade vznikol Peťo Tázok, fiktívný príbeh, ktorý sme dali dokopy s Karaoke Tundrom. Spravili sme kopec pesničiek, bolo to temné, boli tam Viktorove (Karaokeho) beaty a nieslo sa to v tom duchu. Potom prišli Modré Hory s Lyrikom, kde sme sa zrazu nejako stretli, úplne nečakane a pôvodne sme spravili jednu pesničku do zašumenej mp3, čo bol vlastne zobratý beat od francúzskeho rapera Shurik’n. Lyrik tam mal napísané dve slohy a ja som mu dopísal tretiu. Lyrik na to povedal, že „wow“ a ja som bol veľmi potešený, lebo som veľký fanúšik JSS a zrazu vzniklo niečo, kde sme si začali ping-pongovať nápady a už sme mali 5 pesničiek, potom zrazu ďalších 5 a takto to išlo šialeným tempom. Tak sme sa dohodli, že spravíme album. Pôvodne sme to chceli spraviť tak, že spravíme 50 CD, ktoré rozdáme našim kamošom, ale Shina zo Slnko Recordsmala nejakú slabú chvíľku a povedala, že ona nám to vydá. A tým začalo niečo, čo voláme Modré Hory a je to super, lebo sme vydali 2 plnohodnotné albumy, 2 mixtapy a popri tom ešte nejaké tie prkotinky. A to sa nesie v nejakom duchu. Potom FounýFrankom Winterom vzniklo tak, že raz sme sa stretli v Next Apache v Bratislave a on, že či nedáme niečo dokopy. Tak sme si dali pár stretnutí a proste s Frankom, keď on hrá na gitare, tak to prirodzene muselo byť akustické. A tiež takto vznikol album s Delikom a všetky tieto veci sa nesú v nejakej nálade. Ale keby som mal povedať, čo je moja kapela, tak primárne sú to Modré Hory a popritom mám tieto projekty – album so Strasaoulom, s Delikom, pesničku s Frankom Winterom alebo už 5-ročnú túžbu spraviť album s Mariánom Jaslovským a so Shootym, ktorý sa bude volať Defragmenty. Takže tá nálada je to správne slovo.

 

Tak keď sú práve Modré Hory tým hlavným projektom, dá sa povedať, že už chystáte nový album alebo máte aspoň nejaký nový materiál?

My sme mali s Lyrikom 5 rokov pauzu. Potom sme si zase začali ping-pongovať nápady a vznikol album Big Beat, ktorý teraz hrávame pravidelne, našťastie, čo sme veľmi radi, lebo existuje v každom meste pár desiatok bláznov, čo sa na tom bavia tiež a prídu na nás. Sme za to nesmierne vďační. Máme už nejaké plány, zatiaľ je to v štádiu, že po treťom pive sa začneme rozprávať o tom, ako to bude vyzerať. Máme napísanú asi jednu alebo dve šestnástinky (16-riadkové slohy). A budúci týždeň ideme na prvú spoločnú „Modrohorskú“ dovolenku, Lyrik už so svojou ženou a ja so svojou priateľkou. Robíme si srandičky z toho, že keďže je to naša prvá spoločná dovolenka tak hrozí rozpad kapely, ale aj s Paľom sme o tom kecali, že keď tam budeme mať týždeň nič nerobenia, tak možno práve tam príde taká chvíľa, kedy niečo začneme vymýšľať, berieme so sebou nejaké beaty. Ja neviem, napríklad baby budú na pláži, a my budeme mať v sebe tretie pivo a pôjdeme si sadnúť niekam na ďalšie pivo a na ten beat.

 

Je možné, že vznikne aj niečo letné, hitové?

No, vzhľadom na to, že my sme takí ľudia, akí sme, a nehľadáme nejaký ten prvý plán, pochybujem, že by tam niečo takéto vznikalo. Ale napríklad, spravili sme skladbu Bastogne, ktorá je na albume Big Beat; má to 5 minút, nedeje sa tam nič, je tam len naše bľabotanie. Tú vec sme posmešne volali „Audio kniha“ a dali sme ju na album, a zrazu z toho vzniklo niečo, čo ľudí baví. Tým pádom si to ľudia na koncerte užívajú, takže v nejakom takomto ponímaní hit možno vznikne, ale nieže by sme to išli robiť primárne.

A ešte k Peťovi Tázokovi… ako to celé vzniklo?  Bola to jedna z tvojich prvých vecí?

Hej, bola to prvá oficiálna vec, ktorú som vypustil vonku. Vzniklo to tak, že sme sa zoznámili s Karaoke Tundrom, strašne ma bavili jeho veci a oslovil som ho s tým, že poďme niečo vyšpekulovať. Ja som prišiel s nejakým nápadom, jemu sa to páčilo, tak sme o tom kecali a vznikol nejaký ten temný svet.

peto-tazok-karaoke-tundra

Peťo Tázok a Karaoke Tundra. FOTO: Šymon Kliman

Máš tam aj výrazne skreslený hlas…

Hej, išlo aj o to, že sme to chceli nejako oddeliť primárne od toho, že Bene, i keď Bene vtedy ešte „neexistoval“. Boli vonku len nejaké demá a tak, no chceli sme to proste oddeliť. Plus to ešte dodalo k tej divnosti ešte inú divnosť.

 

Keď sme už pri Peťovi Tázokovi, tak v jednej pesničke spievaš, že: ,,on tak veľmi miluje Ingrid,“ takže máš očividne aj vzťah k filmom, konkrétne asi ku klasike ako Casablanca a podobne. Znamenajú pre teba filmy veľa?

Ako práveže… nie som filmový fanúšik, radšej si zapnem seriál, lebo pri filme viem, že trvá dve a pol hodiny a jednoducho ma desí, že by som mal pri niečom stráviť dve a pol hodiny a pozerať na to. No ale napríklad, kuknem si seriál, napríklad zbožňujem Black Books. Videl som ho už miliónkrát, a kuknem si za sebou päť častí a zaberie to tiež dve hodiny, ale mám tam ten pocit, že to môžem hocikedy vypnúť. Ale k tej Casablance, tú mám naozaj veľmi rád a raz za rok si ju vždy pozriem. A Ingrid Bergman je proste, že najviac.

 

No, ďalšiu otázku som mal, či znamenajú filmy veľa pre tvoju tvorbu…

Ja občas aj v textoch spomeniem nejaké filmy, ale že by som bol nejaký filmový freak… Ja viem dokopy vymenovať 5 filmov, keď sa ma niekto pýta na nejaký film a odpovedám, že naposledy som videl buď Jurský park, alebo Juniora so Schwarzeneggerom, keď otehotnel. Takže, ja neviem, z tých „veľkých“ filmov som videl Djanga, a to bolo minulý rok alebo aj dva dozadu… Na tom som bol v kine, bavilo ma to, bolo to úplne super, ale nie som veľký filmový fanda.

 

Spomínaš si na úplne prvé hip-hopové albumy, ktoré ťa zasiahli?

Určite áno, lebo to boli také tie pekné 90te roky, keď Wu-Tang Clan vydali svoj debut… Bol tam Snoop Dogg a jeho Doggystyle, A Tribe Called Quest, ďalej De La Soul, Gang Starr, to som zbožňoval. To aj keď s Lyrikom chodíme v aute, tak Gangstarr máme vždy a Lyrik je úplný magor, lebo on si pamätá všetky texty a dá napríklad celý Guruho part v Mass Appeal a je to úplne super. Takže tieto hip-hopové albumy akosi definovali to, že prečo to mám rád.

 

A aj si sa od nich učil rapovať? Skúšal si ich napodobňovať?

No, ja som 10-11 rokov, keď som to počúval, nerozumel som im nič, ale bolo super to počúvať a občas tam dal nejaké „uaka-uak,“ že čo povedali a bolo to niečo úplne iné. Bolo to tak, že si to počúval a nejako sa to do teba vstrebávalo…

 

Tiež som si našiel všetky tieto albumy v rebríčku Rolling Stones „The Greatest Hip-Hop Albums of All Time“ a sú to úplne pecky…

Hej, hej, to je super, lebo prvá polovica 90tych ma vlastne učila, ako ľúbiť rap. A hlavne tam boli super veci, napríklad si si zapol MTV a tam išli naozaj super veci ako MTV Yo! Raps. To som si proste nahrával na VHS-ky a po škole som sa tešil na to, že čo tam dajú.

horyy

Lyrik a Bene – Modré Hory

Kde hľadáš inšpiráciu k textom?

Toto je najťažšia a zároveň najblbšia otázka, lebo na ňu neviem odpovedať. Je to o tom, že nejako žiješ tie dni, ja neviem, chodíš do roboty, potom ideš s kamošmi na pivo, potom sa rozčúliš nad tým, čo uvidíš v novinách. Takže tieto klasické blbosti… Ja ani neviem, kde hľadám inšpiráciu, nejako sa to proste do mňa dostáva tým špongiovým spôsobom, a potom zrazu ideš písať a spomenieš si na opitého 50-ročného človeka, ktorý bol na stanici, a zrazu to niečo vyvolá a už ideš.

 

S Tomášom Hudákom ste asi dobrí kamaráti, máte aj  pár spoločných songov. Ako ste sa vlastne spoznali?

My sme sa skamošili vlastne tým umelým spôsobom, mali sme spoločného kamaráta Lukáša Kodoňa, ktorý robil toho času v TV SME viac vecí, ale robil aj reláciu Svet Tomáša Hudáka. On vtedy vymyslel ten nápad, lebo Slota krstil Čečotovu pesničku Domovina, a on prišiel za mnou s tým nápadom, možno to bolo tiež po troch, piatich alebo ani jednom pive, už si to nepamätám. Prišiel s tým, že by to bolo super vysamplovať. On že spraviť to s Tomášom a dať to vrámci jeho relácie. Potom prišiel s týmto nápadom za Tomášom, to mohol by rok 2008/2009, neviem presne. Tomáš nemal absolútne šajnu o nejakom Benem a Peťovi Tázokovi. A ja som bol zároveň jeho veľký fanda, bavil ma Svet Tomáša Hudáka. Potom sme sa stretli, navzájom sa oťukávali a spravili sme tú pesničku, a tam už bolo nejaké to kamarátstvo. Následne sme sa stretli aj bez toho, aby sme riešili text, ale že bla-bla-bla a také humory, potom sme nahrali tú skladbu a nejako tak prirodzene z toho vzniklo kamarátstvo. Teraz sme kamaráti a je to úplne super. Ale to prvotné, keď Tomášovi Lukáš Kodoň predstavil Beneho, on nemal šajnu, kto to je (smiech). A to mu aj teraz vyhadzujem na oči, že on vtedy počúval IMT Smile.

 

Máš nejaký jasný názor na slovenskú hip-hopovú scénu, uznávaš niekoho?

Jasné! To, že my robíme nejaké divnosti či čo to je, to je jedna vec, ale fandíme. To je jasné… Napríklad teraz pred dvomi hodinami som bol na koncerte Mojej Reči a boli úplne super. Hrali aj s Komplotom, kapela hrala ako prídavok „Killing in the Name“ (od kapely Rage Against The Machine, pozn. aut.) a bolo to úplne super. Celý koncert bol výborný, ich zbožňujem. Aj Vec je vynikajúci, Pra3x sú super, Boy Wonder tiež, je toho kopec. Takže počúvam slovenský rap a baví ma to.

 

Počúvaš aj iné žánre ako hip-hop, napríklad rock alebo niečo iné?

Počúvam dosť vecí, z takých tých nehip-hopových mám rád Kryla, toho počúvam tak raz týždenne, mám rád aj Boba Dylana, popritom si občas random pustím cez aplikáciu TuneIn swingové rádio a počúvam swing. Takže, mám rád hudbu, čo vie niečo dať, a žáner nejako neriešim. Jasné, že primárne je pre mňa ten kopák, snare, beat a to všetko; a to ma strašne baví, ale inak mám rád veľmi veľa vecí.

 

Takže najobľúbenejší interpreti sú teda Dylan a Kryl?

Z tých ne hip-hopových určite Kryl, on je môj najobľúbenejší český a slovenský interpret asi vôbec, lebo to, čo robil, robil neskutočne a neskutočne dobre. Potom Boba Dylana zbožňujem, potom Nirvanu. Ja neviem, mal som tak 10 – 11 a strašne som drtil Nirvanu, a bol som smutný, keď Kurt urobil to, čo urobil. Takže týchto, no a mám rád aj také tie poctivé gitarovky.

 

Čo by si chcel odkázať mladým raperom, ktorí sú možno takí, aký si bol kedysi ty a že možno chcú vydávať veci aj ofiálnou cestou… Máš nejaký odkaz, nejakú radu?

Robte to tak, aby to v prvom rade bavilo vás, a zároveň keď si predstavíte, že o 10 rokov si vypočujete to, čo ste urobili, aby ste sa za seba nehanbili.

 

Otázky: Krištof Budke

 

 


Autor: Kristof Budke

Zdielať tento príspevok