Rozhovor so žilinskou kapelou Swan Bride


V sobotu sa  v jednom zo žilinských pubov stretli redaktori Bord.sk/Okruznik.sk s indie-rock´n´rollovou kapelou Swan Bride. A to konkrétne s basgitaristom Rasťom Tupým (Fuxo, ďalej len ,,F”) a s gitaristom Matejom Kačaljakom (Kačko, ďalej len ,,K”). Zhovárali sa o ich turné, histórií kapely, slovenskej hudobnej scéne a o mnohom inom…


Kedy vznikla vaša kapela?
F: 2006?

K: Hej, 2006.

Ako ste sa dali dokopy; už ste sa poznali? 
F: Kapela existovala v rôznych podobách, zostavách a pod inými menami už dávno. Veľmi dlho sme však hľadali správneho speváka a vlastný spôsob vyjadrovania sa cez hudbu. Niekedy vtedy (2006) sme sa spoznali s Maťom (súčasný spevák, pozn. autora). Akurát sa vracal do Žiliny po štúdiu v Bratislave a hľadal tu kapelu, s ktorou by mohol spievať. Nejak sme si padli do oka a potom to už išlo…

Čo na to hovorili vaši rodičia, známi? 
F: Rodičia sa k tomu nejak extra nevyjadrovali, ale na druhú stranu nám dávali zázemie. Prvú basu by som si v 16-tich asi nebol schopný kúpiť sám.
K: Hej, bolo to od nich veľmi milé. Boli radi, že sa v skúšobni hráme s gitarami a nefetujeme, či nepijeme. (smiech)

Kto vás zo začiatku podporoval finančne, sponzori? 
K: Ak za sponzorov označíš aj rodičov, tak tí (smiech). Ináč nie, všetko sami. Navyše muziku si za peniaze aj tak nekúpiš. Tie prvé roky v skúšobni a na všetkých možných zlých koncertoch si za Teba nikto neodmaká. Hoci časom prišlo aj k stretnutiam s ľuďmi, ktorí za nami prišli s frázami typu “Urobíme z vás hviezdy…” a dávali nám rady ako uspieť.

Aj ste ich nejaký čas počúvali alebo ste hneď povedali jasné nie? 
K: Prvá rada väčšinou znela: “Spievajte po slovensky.” A tým to aj vždy skončilo.
F: Tak nejak, máme tu veľa “odborníkov”. Ale boli aj iné ponuky, istým spôsobom aj trochu kuriózne. Napr. nás oslovila Katka Knechtová, či s ňou po rozpade Pehy nebudeme hrať ako jej kapela. Ale to by asi moc nefungovalo (úsmev).
Najlepšie je ísť si svojou cestou. Zároveň aj najťažšie, ale stojí to za pokus. Pre hudobníka je najdôležitejšie mať svoj vlastný hudobný vkus, rozhľad, skúsenosti… potom chuť a čas z toho všetkého destilovať niečo vlastné a originálne. A keď sa následne stretne veľa náhodných okolností, možno sa mu nakoniec podarí hudbou aj živiť.
K: Treba skúsiť počúvať aj menej známe veci, objavovať kvalitnú, časom overenú hudbu. To veľmi pomôže. Ak sa človek spoľahne len na súčasné, rýchlo-kvasené rádiové veci, ktoré zajtra odznejú do zabudnutia, v konečnom dôsledku mu to nič nedá.

Čo ste hrali na začiatku? Nacvičili ste si nejaké covery alebo ste rovno začali tvoriť vlastnú hudbu? 
F: Najprv “covery”, ale veľmi rýchlo sme presedlali na vlastné pokusy. Okrem pár výnimiek, ktoré si doteraz občas zahráme aj na koncertoch, nás moc nebaví hrať prebraté skladby.

Akú hudbu máte najradšej, čo počúvate? 
K: To chceš celý zoznam? (smiech)
F: Je toho strašne veľa… Takto z fleku ani neviem vypichnúť jedno-dve mená. U mňa záleží na nálade. Ako sa v danom momente cítim, takú hudbu vtedy počúvam. A to mám “liek” takmer na všetky nálady (smiech). Teraz ma napadajú len také stálice ako David Bowie, Nick Cave, The Cure, Iggy Pop, Tom Waits, Serge Gainsbourg… týchto si môžem pustiť kedykoľvek. Zo súčasných spomeniem Yeah Yeah Yeahs, Spiritualized, Bright Eyes, Dirty Beaches, The Horrors, Beak>, Ariel Pink’s Haunted Grafitti, The Walkmen atď. No a to je len zrnko piesku, lebo počas ostatných 60-70 rokov (a skôr) vzniklo neskutočne veľa dobrej hudby. Každá dekáda minulého storočia mala svoje veľké aj skryté skvosty. Až sa niekedy zamýšľam, či má vôbec zmysel sa pokúšať tvoriť novú hudbu.

A slovenskú hudbu? 
F: Tak toho nie je veľa, ale nedávno som si vypočul album Joyride a páčil sa mi. Ešte spomeniem The Ills a album RCH – Recycled Blue Noise.
K: Ja mám rád Andreja Šebana a Diego.
F: Sú kapely, s ktorými sa kamarátime, hrávame aj spoločné koncerty. Ale, že by som prišiel domov a pustil si niečo, tak to ani nie. Typ hudby, ktorú počúvam sa na Slovensku vlastne nehrá. Ostatne, preto máme skupinu.

Koho, ak niekto taký je, považujete za svoje vzory? 
F: Nick Cave a Tom Waits.
K: Mňa inšpirovali Matthew Bellamy, Paul Simon a už spomínaný Andrej Šeban.

Určite ste už doštudovali, kde pracujete? 
F: Ja robím grafika. Po škole som bol 3 roky zamestnaný v Bratislave, ale to som niesol ťažko. Teraz som v Žiline na voľnej nohe, celkom si to užívam.
K: Ja som advokátsky koncipient a odborný asistent na Právnickej fakulte UK v Bratislave.

Akým vývojom prešla kapela Swan Bride od prvého Epečka po najnovší album?
F: Veľkým. Však je to asi počuť aj na samotných nahrávkach (smiech).

Zhruba pred mesiacom ste ukončili vaše mini-turné k novému albumu, ako ho hodnotíte?
F: Na nejaký čas sme vypustili koncerty v SR, takže bolo fajn opäť navštíviť známe miesta. A vidieť aj zopár známych ľudí. Ale všeobecne som prekvapený z toho, že sa nám aj trochu zmenilo publikum. Keď sme začínali, boli sme na škole a celé to bolo o takej komunite. Na koncerty chodili zväčša tí istí ľudia, čo sa medzi sebou poznali. Teraz to platí snáď už len v Trenčíne.

Čiže všade ste sa zdravili so známymi? 
F: Presne, boli to väčšinou stredoškoláci a vysokoškoláci.

Jasné. A rozpŕchlo sa to. 
F: Tak nejak.

Čo zaujímavé chystáte v budúcnosti? Nový album? 
F: Teraz si budeme chvíľu užívať koncertovanie. Na budúci rok plánujeme ďalšie koncerty v zahraničí. Ale popri tom budeme určite aj niečo nové vymýšľať, ale nechceme to uponáhľať. Nie je dôvod. Navyše album vyšiel len teraz v lete.

S režisérom Mirom Renom ste mali ísť na výlet spojený s koncertovaním na Balkáne a natočiť film, udialo sa to? 
F: Udial sa výlet, udiali sa koncerty, udialo sa filmovanie. Ale konečný výsledok (film) je asi dlhodobá záležitosť. Neviem, čo presne Miro plánuje s tým materiálom, ale určite to bude zaujímavé.

Kde ste hrali najďalej, v Bulharsku? 
F: V Macedónsku.

Kto vás tam zavolal? 
F: To bolo v rámci toho Balkánskeho turné. Organizoval to jeden rumunský promotér. Mladý chalan, čo tam chce pozdvihnúť klubovú a alternatívnu scénu. A nielen tam, ale celkovo vo východnej Európe. Fandím takýmto ľuďom. Nie je ich veľa.

Boli ste v Brašove? Aj na tamojšom hrade? (Transylvánia, “Draculov” Hrad) 
F: Mám dojem, že sme cez Brašov len prechádzali a hrad sme videli len z auta.

Páčilo sa vám tam? 
K: Páčilo sa nám všade. Bolo to tam super. Turné po tých krajinách nám dalo neuveriteľné zážitky a skúsenosti. A pridalo nám to dosť sebavedomia. Definitívne má väčší význam raz ročne vypadnúť niekam za hranice ako dvakrát ročne obiehať tých sedem klubov, ktoré tu na Slovensku máme. Navyše Ti to dá ohromnú slobodu, zostane len hudba a ľudia, ktorí Ťa možno vidia prvý a zároveň posledný raz.

Všimol som si, že na upútavke k tomu filmu bolo napísané, že film sa bude točiť 10 rokov. (smiech)
F: Fakt neviem ako dlho to bude Miro robiť, ale vzhľadom na to, koľko projektov má rozpracovaných to môže byť aj dlhšie (smiech).

Čo hovoríte na slovenskú hudobnú scénu?
K: Tu nie je scéna, hádam s výnimkou metalovej. Je tu pár talentovaných kapiel, každá iná a všetky dokopy si delia pár stoviek poslucháčov na celom Slovensku. Potom je tu už len ,,kolotočárina“ a hovorené slovo.

Čo si myslíte o hudbe, ktorá na Slovensku vzniká? 
K: Neviem, asi je to ešte stále hudba, ale už mi to príde také ako toaletný papier. Pekný, jemný, voňavý, s všadeprítomným promom… ale jednorazový. Tá Buckingham…

Celeste Buckingham. 
K: Áno, tak ono je to dobre spravené ako produkt, aj spieva pekne, ale je to ako keby niekto u nás začal na licenciu vyrábať Florence and The Machine. Osobnosť sme nechali za La Manche a opajcli to, čo zaberá na konzumentov. Aby som nevyvolal mylný dojem, nemám v podstate nič proti vykrádačkám, ak z pod tej podobnosti trčí osobnosť interpreta. O tom je podľa mňa pojem scéna. Nirvana, Pearl Jam, Smashing Pumpkins a desiatky ďalších, všetci robili to isté a popritom to nebolo to isté.

Máte veľmi peknú stránku. Robil si ju ty, Fuxo, keďže si grafik?
F: Áno, ja som tam dával pozadie (smiech). Okrem toho je to nejaká štandardná téma na WordPress. Na špeciálnu grafiku pre kapelu mi žiaľ veľa času nezostáva.

 


Autor: Kristof Budke

Zdielať tento príspevok