Smrtonosný životný štýl… Pro-ana!


“Hanbím sa za seba. Som najodpornejšie blogujúce prasa. Chcem si konečne prvýkrát počas svojej 17- ročnej existencie užiť leto v plavkách, letných šatočkách, ktoré bude vánok jemne nadvihovať, a ja bez akejkoľvek hanby ukážem nohy, brucho, svoje telo. Proste si to chcem užiť ako bežné dievča s bežným, normálnym telom. Ešte stále je tu čas sa vzchopiť a stihnúť to, no sama seba dávam na dno tým, že nebojujem ako kedysi. Chcem ísť dole, ale už len s váhou, nie so svojím ja.” Hoci je pochopiteľné, že každý sa chce pred letom dostať do formy, táto mladučká blogerka sa o to pokúša už od decembra 2010. A skutočne sa jej darí! Z jej pôvodnej váhy 88 kg sa za len niečo vyše dvoch rokov dostala na neuveriteľných 60. Ale ešte nekončí. Jej najväčším snom je dostať sa zdraviu škodlivých 45 kg. Toto si stanovila vo svojom blogu za konečný cieľ.

Blogerka začala svoje chudnutie s jasnou motiváciou: Schudnúť čo najviditeľnejšie, kým sa jej priateľ vráti z dlhotrvajúceho zahraničného pobytu. Na svojom blogu si píše denníček, ktorý jej môžu jej “spolutrpiteľky” okomentovať. Keď schudne, raduje sa a nadšene sleduje gratulácie iných dievčat. No keď priberie čo i len kilo alebo sa ručička na váhe dlho drží na tom istom bode, napíše pár riadkov o tom, aká je tučná a nešťastná. Robí to preto, aby ju jej fanynky presvedčili o opaku? Alebo sa tak naozaj vidí v zrkadle? Druhý prípad je pravdepodobnejšia varianta. Je totiž vyznávačkou filozofie pro-ana, mimoriadne nebezpečného životného štýlu, ktorý nezriedka končí smrťou. 

Anorexia je veľmi závažné psychické ochorenie, ktoré postihuje prevažne dievčatá v mladom veku, výnimkou však nie sú ani chlapci. Násťročné anorektičky si nezriedka píšu blogy, kde sa môžu navzájom podporovať s ďalšími dievčatami, dávať si navzájom rady typu “nikdy nedovoľ, aby ti bolo teplo – v zime totiž telo lepšie spaľuje tuky”, deliť sa o svoj jedálniček, trápenia aj radosti z ubúdajúcich kíl a v neposlednom rade pridávať fotky na kosť vychudnutých modeliek, ktoré im slúžia ako motivácia. Práve tie sa považujú za spúšťač trápenia mladých dievčat, ktoré sa s nimi porovnávajú, a tým strácajú aj posledné zvyšky sebavedomia.

Hoci sa mnohí ľudia vrátane niekoľkých celebrít (napríklad Lady GaGa) snažia bojovať proti “skinny” kultu všetkými možnými prostriedkami, samotní návrhári, hoci im nie je po vôli, že ich modely zjedia dva kúsky vaty namočenej v citróne raz za tri dni a predávkuvávajú sa laxatívami, nevedome pro-ana filozofiu podporujú: “Bolo tu už mnoho pokusov priviesť na mólo korpulentnejšie modelky. Avšak nedá sa poprieť, že šaty najlepšie ukážu na štíhlej žene.” Preto hoci niektoré médiá nadšene hlásajú filozofiu zdravého tela a typ postavy “krv a mlieko”, stačí sa pozrieť na ich reklamy – ani jedna z modeliek tam nemá viac ako 50 kg.

“Dokonalé telá” na nás číhajú na každom kroku. Podľa najnovších štúdií je však teória, že za pribúdajúce prípady anorexie môžu médiá, úplná hlúposť. Údajne je v hlave každého z nás ideálna predstava, ako by sme mali vyzerať a je už len na nás a našom podvedomí, či a akým spôsobom sa jej budeme snažiť čo najviac približiť. Vychudnuté herečky a modelky sú potom už len klincom do rakvy.

Za najslávnejšiu anorektičku všetkých dôb je považovaná slávna cisárovná Alžbeta Bavorská prezývaná Sissi. So svojím jedálničkom pozostávajúcim z pár pomarančov za deň, každodenným vážením a chorobnou posadnutosťou cvičením by sa v dnešnej dobe nepochybne stala hviezdou blogerskej sféry. Skutočnú éru pro-ana však odštartovala až modelka, herečka a speváčka dvadsiateho storočia – Twiggy. Tá však paradoxne za svoju štíhlu postavu nevďačila nedostatku jedla a hodinám cvičenia, ale hyperaktívnemu metabolizmu.

Ďalším vzorom dokonalosti bola očarujúca Audrey Hepburnová. Jej postava však bola podobne ako v prípade Twiggy celkom prirodzene útla. A tak dievčatá, ktoré sa silou-mocou snažili na ňu podobať skončili ako vychudnuté kostry, hoci si mysleli, že ak nebudú jesť, získajú drobučké telo a osí driek ako Audrey. Samotná grécka operná diva Maria Callas si vybrala túto herečku ako svoju motiváciu. Celý život trpela nadváhou, no keď v päťdesiatych rokoch uvidela čarovný film Prázdniny v Ríme, zostala ako obarená. “Ak by som bola taká štíhla ako Audrey Hepburnová, bola by som krásna?,” opýtala sa svojho manažéra. “Bola by si príliš chudá.” “Ale krásna, nie?” “No, bola by si reálnejšia ako Traviata, ktorá umrela na tuberkulózu.” Viac jej nebolo treba. Nasadila šialenú diétu miestami až hraničiacu s hladovkou, pri ktorej jedla iba jedenkrát denne malú porciu jedla, a za krátky čas sa jej postava vyrysovala do štíhlej siluety. Problém bol však v tom, že tak ako dovtedy trpela nadváhou, vo vyššom veku mala problém udržať si kilogramy na to, aby vôbec prežila.

Dnešné dievčatá trpiace anorexiou sú zvláštne stvorenia. Majú váhu motýlých krídel, ale samy seba vidia v zrkladle ako fastfoodové kráľovné. Keď im poviete, že vyzerajú ako kostry, budú vás naveky zbožňovať, pretože väčšia lichôtka pre nich neexistuje. Milujú pocit, že ich každú chvíľu odfúkne vietor. V prvom rade by si však mali dávať pozor na to, aby skutočne neschudli až do takej miery, že sa ich kostnaté telá zmiznú z povrchu zemského…

Zdroje: fanpop.com | apodi.com | sodahead.com


Autor: Martina Píšová

Zdielať tento príspevok