Má za sebou dvesto úspešných koncertov v Českej republike. Na jeseň pripravuje česko-slovenské turné. V médiách rotuje jej videoklip k obľúbenej piesni Rozchodový reggaeton. Podieľala sa na nej nie len spevom, ale aj ako autorka hudby. S hercom Ladislavom Chudíkom nedávno spolupracovala na znovu ošatení skladby Ovoňaj ma ako ružu. Tá nestihla ani dozrieť a na svete je novinka Obyčajná žena. Aj keď spieva pop, baví ju ľudové umenie.
Ste jediná slovenská interprétka populárnej hudby, v ktorej sa prelína folklórny rytmus… Vo videoklipe k skladbe Jabĺčko prezentujete ľudový tanec po druhý raz vo svojej kariére….
Dá sa povedať, že ľudová tradícia sa vyskytuje v oveľa menšej miere v porovnaní s moderným umením. V skoro všetkých televíznych staniciach a rádiách prevažuje moderný tanec, spev a hudba. Zriedka je možno vidieť nejaký ľudové umenie. Pri piesni Horehronie ma Kamil Peteraj zoznámil s choreografom Jarom Moravčíkom, ktorý sa vyzná v ľudových tancoch, čiže to bolo pre mňa veľmi zvláštna skúsenosť, lebo som pred tým nikdy nechodila na ľudové tance. Ako mladšia som sa venovala modernému tancu. Pre mňa bola choreografia Jara Moravčíka veľmi prekvapivá a veľmi sa mi páčila aj dynamika, ktorú tanečnici do zostavy dávali. Ľudové tance sú dosť náročné a vypracované do poslednej bodky. Vyžadujú si obrovskú drinu a kreativitu zladenia krojov. Priznám sa, že čím som staršia, tým radšej sa vraciam k tejto ľudovej kultúre a myslím, že to nie je len môj prípad, ale viacerí ľudia to možno cítia podobne. Slovenskú tradíciu podporujem a som veľmi rada, že sa nám podarilo vymyslieť ľudovo ladené vystúpenie aj pri skladbe Jabĺčko.
Pred skladbou Jabĺčko ste žali úspech skladbou s názvom Horehronie. Očakávali ste počas národného kola pesničkovej súťaže Eurovízia väčšiu konkurenciu?
Vôbec som sa nad konkurenciou nezamýšľala. Nikdy som si, ale nepovedala, že okrem mňa tam nikto iný nemá dobrú pesničku. Každý urobil skladbu tak, ako to cítil a niektoré pesničky boli naozaj pekné. Celá súťaž bola o ľuďoch a počas rozhodovania som prežívala dosť veľké napätie. Na súťaži mi veľmi záležalo a určite som ju nebrala ľahkovážne, no nezamýšľala som sa nad tým, či bol niekto odo mňa lepší, alebo horší. Od začiatku som verila, že pesnička Horehronie má šancu vyhrať a nakoniec sa to aj naozaj podarilo.
Počas koncertov i prezentácii na verejnosti bývate vkusne zladená. Inšpirujete sa modernými trendmi?
Módu mám rada a tiež si zvyknem pozrieť čo letí, ale vždy sa snažím byť sama sebou a to nie len v móde, maľovaní, ale tiež vo svojom prejave. Ak mi niekto povie, že nie som moderne oblečená, neprekáža mi to, lebo si uvedomujem, že nie všetko moderné mi aj pristane. Neoblečiem si predsa na seba niečo, v čom sa necítim dobre. Výnimkou sú šaty, ktoré sa mi zapáčia a nie sú ušité z príjemnej látky, vtedy si poviem, že to počas jednej akcie vydržím. Určite však nie som žiadna nákupná maniačka, a tiež si každý deň nelistujem v módnom časopise. Hovorí sa, že sa človek môže obliekať aj duchovne. To znamená, že sa má obliecť tak, ako sa cíti.
Duchovno je prepojené s ľudovým umením a prírodou…
Od prírody závisí všetko, len mi ľudia na to zabúdame. Nechránime si ju a niekedy si neuvedomujeme, že keď nebude príroda, tak sa môže rýchlo stať, že nebudeme ani my. Keď som spievala skladbu Horehronie, bola som rada, že sa nám podarilo spoločnými silami vytvoriť pieseň, ktorá sa ľudí veľmi dotkla. Nepovažujem za zbytočné ospevovanie aj takýchto vecí. Témy o prírode sa na Slovensku skoro vôbec nespievajú. Je to asi preto, lebo nastala doba technológií, preto sme aj my túto skladbu pred štyri rokmi posielali do rádií s malou dušičkou. Napriek tomu si myslím, že láska k prírode v ľuďoch je, len im ju treba občas pripomenúť.
Autorka rozhovoru: Jana Savčáková
