STUBA Green Team


Keďže všetci chceme byť šetrnejší k životnému prostrediu, snahu Go green dnes podporujú i pretekárske formuly. Je to tak aj v prípade univerzitného STUBA Green Teamu – a netýka sa to len jeho názvu.

STUBA Green Team nie je iba taký obyčajný pretekársky tím. V skutočnosti je to prvý slovenský študentský projekt, ktorý vyvíja a konštruuje formuly s elektrickým pohonom. Napriek obmedzeným zdrojom členovia svojimi výsledkami dokazujú, že sa stávajú konkurenciou, s ktorou musia zahraničné tímy počítať.

Traja ľudia, tri rôzne pohľady na tím. Na to, ako to tam chodí, som sa vo facebookovom rozhovore spýtala Jána Laštinca, šéfa elektrotechnika, kapitána Rastislava Tomana a tiež ženského elementu v tíme – Emílie Súlovcovej, ktorá má na starosti marketing a PR.

Váš tím vznikol v roku 2009, no už teraz máte za sebou niekoľko významných úspechov. Ktorý považujete za najväčší?

JÁN LAŠTINEC: Súťaž je rozdelená na 2 hlavné časti: statické a dynamické disciplíny. V statických disciplínach je naším najväčším úspechom 2. miesto v kategórii Business Plan na súťaži Formula Student Czech 2013. V dynamických disciplínach je to 4. miesto v kategórii Autocross (čas na 1 kolo okruhu) na súťaži Formula Student Spain 2012.

RASTISLAV TOMAN: 1. miesto Cost Report – Formula Student Germany 2010 a 4. miesto Autocross – Formula Student Spain 2012.

EMÍLIA SÚLOVCOVÁ: Za náš najväčší úspech považujem každú dokončenú pojazdnú formulu. Je nesmierne ťažké postaviť “na prvú” takýto elektromobil. Každý majiteľ auta vám dnes povie, že keď sa v aute začne kaziť elektronika, je to v keli. My jej tam máme ešte o čosi viac, preto je zložitejšie to všetko ukočírovať.

STUBA Green Team je študentský tím. Určite to má svoje výhody a nevýhody.

JÁN LAŠTINEC: Hlavnú výhodu vidím vo veľkom potenciáli naučiť študentov aplikovať nadobudnuté teoretické vedomosti do praxe. Je veľkou motiváciou vidieť, že vaša robota má nejaký hmatateľný výsledok. Nevýhoda je podľa môjho názoru v tom, že študent sa musí učiť ďalšie veci okrem tých, ktoré sa požadujú v škole – musí venovať práci na formule svoj voľný čas a energiu. Toto často odrádza nových členov, ale z dlhodobého hľadiska to určite za ten čas stojí.

RASTISLAV TOMAN: To, že je to študentský projekt, je aj výhoda, aj nevýhoda: na jednej strane nie sme nijako pracovne viazaní a je to obrovská skúsenosť popri škole, a na druhej strane si musíme veľa vecí vybavovať úplne sami, bez pomoci školy. Celkovo je takýto projekt, obrovské plus do budúcnosti a veľká príležitosť na sebarealizáciu. Je to možnosť vidieť a zažiť proces vývoja a výroby auta tak, ako prebieha v automobilkách, aj spolu s prezentáciou a zháňaním financií.

EMÍLIA SÚLOVCOVÁ: Výhodou je, že prináša slovenskému školstvu rozmer, ktorý mu chýba – prepojenie s praxou. Členovia musia mať prehľad, ktorý im bežné štúdium na VŠ len ťažko ponúkne a učí tak samostatnosti pri získavaní poznatkov i skúseností. Taktiež je pre mňa z pohľadu manažéra výhodou to, že učí spolupracovať mladých ľudí z rôznych odborov – technikov a manažment. Myslím si, že študenti nemajú oklieštené zmýšľanie, a tak majú tiež voľnejšie ruky, čo sa samotnej práce na projekte týka – majú viac fantázie a odvahy púšťať sa do neskúseného. Nevýhodou je, že toto všetko musia stíhať popri bežnom štúdiu, nemajú žiadne úľavy a čo je smutné, na Slovensku dokonca ani jeden kredit k dobru. V zahraničí to v tomto smere funguje inak.

Ktorý člen tímu má podľa Vás najzaujímavejšiu úlohu?

JÁN LAŠTINEC: Snažíme sa, aby každý člen tímu mal na starosti práve tú časť, ktorá je pre neho zaujímavá. Naopak na najmenej zaujímavú úlohu je ľahká odpoveď: vypracovávanie dokumentácie a reportov o výrobe auta – našťastie túto úlohu má na starosti viac ľudí, takže sa to dá zvládnuť bez ujmy na zdraví.

RASTISLAV TOMAN: Všetky sú zaujímavé, lebo každá obnáša niečo iné. Od elektriky, cez mechaniku alebo manažment…

EMÍLIA SÚLOVCOVÁ: Najzložitejšie to má podľa mňa kapitán tímu – musí mať prehľad o všetkom, čo sa technickej i netechnickej časti projektu týka. Musí pôsobiť ako tmel v tíme. Jeho správanie musí motivovať všetkých ostatných členov. Rozhoduje o viacerých dôležitých záležitostiach a svoje rozhodnutia musí vedieť aj obhájiť. Sama som si skúsila prácu na každom “oddelení” a myslím, že by to mal urobiť každý člen tímu. Získala som úplne iný pohľad na prácu ostatných členov a rešpekt, nie len pred ich odbornosťou, ale aj formulu si vážim oveľa viac, keď viem, koľko úsilia za ňou stojí.

STUBA Green Team

Mali ste i nejaké adrenalínové zážitky počas svojho fungovania v tíme?

JÁN LAŠTINEC: Najadrenalínovejšia bola moja prvá jazda na formule po parkovisku so 150 konskými silami v chrbte.

RASTISLAV TOMAN: Veľa nocí, keď o polnoci treba odovzdať nejaký dokument a 23:30 ešte stále nie je hotový.

EMÍLIA SÚLOVCOVÁ: Najintenzívnejším zážitkom bola jednoznačne prvá jazda v aute, ktoré som stavala aj ja. Ten pocit bol neopísateľný! Po dlhom snažení a tvrdej práci som konečne mohla ucítiť výsledok na vlastnej koži. Vietor, ktorý mi rozstrapatil vlasy a vohnal slzy do očí počas jazdy – niečo neopísateľné. Prajem takýto pocit zažiť každému človeku aspoň raz v živote.

Čo čaká ľudí, ktorí by sa chceli pridať k STUBA Green Teamu?

JÁN LAŠTINEC: Určite dobrý kolektív študentov, ktorí majú radi motorizmus a veci okolo toho, zaujíma ich elektromobilita a myslia na životné prostredie. Samozrejme ich čaká aj nejaká tá práca a hlavne veľa nových vecí, ktoré je potrebné vyskúšať, otestovať, naučiť sa, vyrobiť… Hovorí sa, že správny člen tímu ide v piatok večer radšej pracovať do dielne namiesto toho, aby išiel s kamošmi na pivo.

RASTISLAV TOMAN: Veľa práce na sebe v prvom rade a tiež veľa možností mnoho sa naučiť, získať praktické skúsenosti z výroby, vývoja auta a na koniec roka odmena – súťaž.

EMÍLIA SÚLOVCOVÁ: Práca, práca a ešte raz práca. Ale okrem toho aj množstvo zábavy, nových skúseností, zážitkov a nových priateľov, s ktorými ich bude spájať niečo viac – sme rodina. Formula sa každému členovi tak vpije do krvi, že už nikdy v živote na ňu nezanevrie. Mnoho už bývalých členov teraz žije úplne iným životom, niektorí dokonca aj mimo krajiny, no ani jeden sa tímu nikdy neobrátil chrbtom.

Kde si predstavujete Váš tím za ďalších 5 alebo 10 rokov?

JÁN LAŠTINEC: Ako konkurenciu pre špičkové nemecké tímy a samozrejme na pódiovom umiestnení v niektorej disciplíne.

RASTISLAV TOMAN: Hlavne v nových dielňach, ako stabilizovaného účastníka súťaží Formula Student, v prvej tretine štartového poľa.

EMÍLIA SÚLOVCOVÁ: Fúha, toto je ťažká otázka…Predstavujem si ho v novej, reprezentatívnejšej dielni. Ako som už povedala, mladí ľudia na Slovensku sú nesmierne šikovní a talentovaní, preto verím, že náš tím bude na oveľa vyššej úrovni ako dnes, a že bude patriť (minimálne) medzi európsku špičku, kde momentálne s prehľadom kraľujú nemecké tímy. A ja budem všetkým ľuďom v mojom okolí s pýchou v hlase a úsmevom na tvári hovoriť, že aj ja som bola členom tohoto tímu a som členom tejto rodiny.

Pre viac info o STUBA Green Teame: www.sgteam.eu


Autor: Dominika Lacikova

Zdielať tento príspevok