Technika včera a dnes
máj31

Technika včera a dnes

Technika (z gréckeho techné – remeslo, umenie) je základné označenie pre zložku ľudskej kultúry, ktorá zaručuje schopnosti pri akejkoľvek činnosti. V dnešnom ponímaní si pod slovom technika predstavíme súhrn historicky sa rozvíjajúcich ľudských činností a pracovných spôsobov a postupov, ktoré sú založené na aplikácií prírodných vied. Ľudia sa naučili používať nástroje, energiu ako aj vlastné sily – či už fyzické alebo duševné – prispôsobujú svojmu životnému prostrediu a práci, ktorá musí byť vykonaná. Prekonávajú tak teda určité prekážky a na to, aby tieto úskalia prekonali, im pomáha technika. Kde však niečo také ako technika vôbec vzniklo? Najdávnejšie obdobia, kde môžeme hovoriť o využívaní techniky sú už v praveku. Tieto doby pozná snáď každý – doba kamenná, bronzová a železná. Každá získala svoje meno podľa materiálu, ktorý bol pre daný úsek najcharakteristickejší. Niet divu, že sme začali kameňom – v prírode je ho mnoho a nepotrebuje opracovanie na to, aby sa stal prvým primitívnym nástrojom. Stačilo trocha kreativity od pravekých ľudí a na svete sa zrodili prvé nápady, ako veci okolo nás môžeme prakticky využiť v boji o prežitie. Neskôr sa teda prestriedali aj ostatné obdobia, avšak na celom svete k pokroku nedochádzalo rovnomerne. Veď aj v súčasnosti sú veľké výkyvy medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami. Austrálski aborigénci donedávna akoby zaspali ešte v dobe kamennej, zatiaľ čo my, Európania, už fungujeme na moderných technológiách ako internet, telefón či televízia. Ako by ste čosi podobné mohli vysvetliť ľuďom, ktorí tieto veci v živote nevideli, nepoznajú ich, nemajú s nimi skúsenosti a ani žiadne vedomosti o nich? Vráťme sa teda ale späť, tento krát však do obdobia, ktoré nazývame starovek. V tejto oblasti ľudskej histórie boli vynájdené také, dnes už úplne bežné veci, ako napríklad papier alebo kompas v Číne, vodný mlyn v Ríme, alebo grécke úspechy pri zakladaní filozofie a západného lekárstva. Neskôr sa ľudstvo prehuplo do stredoveku, kde bola populárna geografia a kartografia – ľudia chceli poznávať svet ešte viac. Tak sa stavali nové a nové lode a doprava napredovala. Počiatky automobilového priemyslu je však potrebné hľadať oveľa neskôr – prvý takzvaný cestný parovoz bol predstavený až v roku 1769, prvé auto s výbušným motorom prišlo až v roku 1836. O päťdesiat rokov neskôr Karl Benz postavil prvý automobil poháňaný benzínovým motorom. Dnes sú už však autá úplnou samozrejmosťou a nie je nič nezvyčajné, že v jednej rodine nájdeme aj viacero áut. Zväčša sú to rozličné typy podľa zamestnania a koníčkov, no tí, ktorí si môžu dovoliť mať autá „len tak“, si v svojej zbierke nájdu širokú škálu úžitkových vozidiel. Existuje dokonca aj prehľad techniky online, ktorý jasne a stručne predstaví všetko potrebné a pomáha monitorovať vozidlá. Autá však neslúžia len na rozkoš a dopravu, mnohým pomáhajú aj pri práci. Pri pomyslení na prácu vo vzťahu s automobilmi určite každému v mysli prebleskne obrázok vysokozdvižného vozíka, ktorý je naozaj veľkým pomocníkom. Nie každý podnikateľ si však...

Čítajte viac
Hobbit: Neočakávaná cesta (RECENZIA)
dec24

Hobbit: Neočakávaná cesta (RECENZIA)

Dlho očakávaná prvá časť z trilógie Hobbit s podtitulom Neočakávaná cesta konečne dorazila k nám do našich slovenských kín. Predpremiéry a premiéry boli vypredané, fanúšikovia sú vo vytŕžení. Naplnil však režisér Peter Jackson naše hladné žalúdky ? Po veľmi úspešných tohtoročných bombách, akými boli hlavne komiksovky The Avengers, The Dark Knight Rises či The Amazing Spider-Man, sa každý tešil na krásne príbehy zo Stredozeme na motívy slávneho anglického spisovateľa J.R.R. Tolkiena. Ako už všetci vieme, tento autor napísal mnoho úžasných príbehov, z ktorých vyčnieva hlavne Pán Prsteňov. Táto slovami neopísateľná trilógia, ktorú v rokoch 2001 až 2003 sfilmoval taktiež Peter Jackson, vyhrala dokopy neuveriteľných 17 Oscarov. To číslo hovorí samo za seba milí čitatelia. Ľudia však po zhliadnutí týchto filmov chceli spoznať príbeh a udalosti, ktoré sa stali ešte predtým, ako Frodo prvýkrát uvidel legendárny prsteň ukutý v Hore osudu. Preto sa po dlhých 10 rokoch Jackson rozhodol opäť oživiť príbeh zo Stredozeme a natočiť film na motívy niemenej známej tolkienovej knihy Hobbit. Je však pochopiteľné, že fanúšikovia majú veľké očakávania, ale aj pochybnosti a jediná otázka ktorá ich trápila bola: Bude táto trilógia minimálne taká dobrá ako Pán Prsteňov? Bolo veľkým prekvapením, keď Peter Jackson oznámil, že príbeh o Hobbitovi bude tvorený z troch pokračovaní. Prekvapenie kvôli tomu, pretože každý diel Pána Prsteňov bol urobený podľa svojej vlastnej predlohy, kdežto Hobbit bude tvorený z jednej knihy a dokonca ešte tenšej ako ktorákoľvek časť z predošlých spomínaných knižiek. Čiže je jasne vidieť, že jeho hlavným cieľom je zarobiť. A to sa aj odzrkadlilo vo filme a bol to aj prvý menší kameň úrazu tohto megafilmu. Snímka samozrejme ponúka všetky udalosti popísané v jej predlohe a dej bol splnený do bodky, no niekedy robí aj presný opak a nevyplnené miesta nahrádza dejom blízkym Pánovi Prsteňov. Ďalšou zaujímavou novinkou bolo spracovanie filmu v novom formáte, presnejšie v 48fps (48 snímkov za sekundu). Doteraz sa točili filmy v 24fps a túto novú verziu je možné zhliadnuť iba v špeciálne vybavených kinách 3D IMAX. Ja som mal túto česť na predpremiére filmu a musím povedať, že to na mňa bolo príliš rýchle. Ľudia na to nie sú ešte zvyknutý, no treba však uznať, že to bolo spracované veľmi reálne a spolu s naším milovaným a zároveň nenávideným 3D vytvorili dokopy obrovský zážitok. Veľa kritikom a aj prvým šťastlivcom, ktorí už stihli zhliadnuť prvý diel, sa tieto technológie použité v tomto filme nepáčili a musím povedať, že medzi nich patrím aj ja. Tak či onak, vytvorte si o tom vlastný názor. Dej filmu, ako už bolo spomenuté vyššie, spĺňa skoro všetky očakávania z jeho knižnej predlohy. Tvorcovia filmu nádherne zobrazili krajiny, po ktorej Bilbo,...

Čítajte viac