Buďme pyšní na našu krajinu
feb27

Buďme pyšní na našu krajinu

Je celkom bežné, že Slováci sa počas majstrovstiev alebo olympiády pokreslia farbami na tvár, na autá pripevnia vlajky trepotajúce sa vo vetre a v krčmách po večeroch pozerajú zápasy a sú hrdí na svoj tím. Nezabúdajme však, že Slovákmi sme nielen vtedy, keď sa vyhrávajú medaily. Ako v čo najlepšom svetle prezentovať náš na prvý pohľad malebný štát, no v skutočnosti krajinu neobmedzených možností, nenapodobiteľnej prírody a neoceniteľných krás? S niečím, čo tu ešte nebolo, prišla skupina mladých ľudí z okolia Trenčína. Pätica chlapcov, každý s iným príbehom, no všetci s rovnakou vášňou – parkour a freerunning. Ich projekt si môžete prezrieť v nasledujúcom videu:     Chlapcov môžete podporiť a takisto sa o ich práci dozvedieť viac na facebook stránke ich skupiny: facebook.com/freerunslovakia  Fotografa v úvode prevzaná zo stránky...

Čítajte viac
New Castle Jam!
jan09

New Castle Jam!

Parkour a Freerun sme Vám predstavili už dávnejšie. Počas víkendu si však priaznivci tohto, povedzme, športu, stretli v Nových Zámkoch aby si precvičili svoje umenie. Čo všetko sa tam dialo nám priblíži môj veľmi dobrý kamarát, Štefan Kožík. Števo, ty patríš do skupiny Light Movement. Môžeš sa nám teda predstaviť?   „Sme viac-menej Parkourová a Freeruningová skupina, ale venujeme sa takisto aj trickingu a akrobacii. Ja osobne som začínal pred 4 rokmi. Spoznal som chalanov zo Spišskej, ktorí sa tomu takisto venujú, a po čase sme sa rozhodli založiť si skupinu, nič veľké, len ako chalani, ktorí spoločne trénujú a robia to, čo ich baví,“ spomína Štefan.   Light Movement je skupina piatich chlapcov (Štefan Kožík, Daniel Kottner, Boris Focko, Jozef a Štefan Merčákovci). Pochádzajú zo Spišskej Novej Vsi a ich vek sa pohybuje od 16 do 28 rokov. „S Danielom a Borisom som sa spoznal na strednej a s ďalšími dvoma členmi sme sa stretli čisto náhodou.“   Čo ti dáva Parkour? „Ja osobne som sa tomu začal venovať preto, lebo ma to ako mladého chalana dosť zaujalo, malo to štýl a navyše to pekne vyzeralo. Nad tým, že za tým stojí kopec driny som najskôr ani neuvažoval. Po čase tréningov a prvých pokusov som ale zistil, že to nie je také ľahké, a začínal som to brať s väčším rešpektom. Postupne to pre mňa nebolo len hobby, ale začalo to moju povahu a myslenie ovplyvňovať tak, že sa to stalo mojím životným štýlom.“   Parkour je však aj o naberaní skúseností, získavaní nových priateľov a cibrení zdatností. Preto sa organizujú tzv. jamy. Dozvedáme sa o nich hlavne prostredníctvom internetu, sociálnych sietí. Medzi chalanmi sa takéto novinky rozšíria veľmi rýchlo.   Ako taký jam vlastne vyzerá? „Jamy, alebo aj meetingy sa konajú rôzne. Môže to byť dnu v telocvični, hale, ale aj vonku, na rôznych spotoch v rôznych mestách. Na začiatku sa zvyknú všetci stretnúť na plánovanom mieste, organizátori to otvoria, uvedú pokyny a potom sa skáče,“ vysvetlil Števo, ktorému sa tieto stretnutia páčia hlavne kvôli voľnosti. „Na začiatku sa spoločne všetci rozcvičíme. Potom sa skáče, trénuje.“   Ako spomínal Števo, trénuje sa aj von, aj dnu. Na jar, v lete a na začiatku jesene sa zvyčajne konajú von, a v zime môže byť miestom sústredenia napríklad gymnastická telocvičňa. „Ak sa jam koná v hale, ako ten novozámocký, tak sa trénuje iba tam. Ale napríklad na jame v Prahe sme sa presúvali na rôzne miesta, chodili sme na rôzne spoty. Určuje to hlavne organizátor, napríklad v lete sa konal meeting v Banskej Bystrici, asi najväčší konajúci sa na Slovensku. Trval 3 dni, a trénovalo sa aj von, aj dnu v telocvični.“   Súperíte medzi sebou? „Na jamoch...

Čítajte viac
UrbanFreedom – v Tatrách neskáču iba kamzíky
dec26

UrbanFreedom – v Tatrách neskáču iba kamzíky

  Parkour a freerun. Šport či životný štýl ktorý sa čoraz viac dostáva aj na Slovensko. Ja  mám tú česť poznať osobne dva tímy chlapcov, ktorí mi veľmi ochotne pomohli priblížiť Vám, čitateľom, čomu sa vlastne venujú. Dnes Vám tak môžem predstaviť team UrbanFreedom, ktorého členovia pochádzajú poväčšine z mesta Vysoké Tatry.   Čo je to parkour? Pointou je dostať sa z bodu A do bodu B čo najrýchlejšie a najefektívnejšie. Od freerunu sa líši tým, že sa v ňom nepoužíva akrobacia. Freerun je o tom byť voľným.   UrbanFreedom dnes tvoria siedmi členovia –Patrik Kubuš, Viliam Popróči, Dominik Vass, Július Korbela, Gabriel Molitor, Jerguš Dianiš a Róbert Józsa. Zakladateľom tejto podtatranskej komunity je práve Patrik, ktorý mi ochotne poskytol malé interview. Ako si ťa freerun získal? „Dostal som sa k tomu cez kamaráta z Košíc, ktorý trénoval už skôr ako ja,“ vysvetľuje Patrik. Začal trénovať začiatkom roku 2009 spolu s Jergušom, ktorý je tiež v UrbanFreedom. „Bavilo nás to stále, a do teraz nás to neomrzelo. A myslím, že ani neomrzí.“   Postupom času spoznal ostatných chlapcov a tak v roku 2010 založil UrbanFreedom. „Mojím cieľom bolo zoskupiť ľudí, ktorí sa freerunu venujú do jednej rodiny, teamu.“ No a ja, z vlastnej skúsenosti, medzi chlapcami je obrovské puto, ktoré vidím nielen na spoločných tréningoch, ale v každej jednej oblasti života.   Prečo sa vlastne týmto aktivitám venuješ? „Keď trénujem, myslím len na to, čo robím. Nesústredím sa na školu, problémy ani na nič zlé. Žijem pre tento moment a to ma na tom baví.“ Pravdepodobne každý človek má svoje hobby, ktorému sa venuje, pretože ho napĺňa. Aktivita, ktorá sa stala súčasťou nášho života. „Freerunning a parkour mi otvorili oči aj po psychologickej časti človeka – skoky a saltá sú z veľkej časti o psychike. Dáva mi to slobodu, vtedy som sám sebou.“ Mnoho ľudí si pri pohľade na vaše triky zakrýva oči. Ako sa vyrovnávaš so strachom? „Strach sa v tejto disciplíne stále prekonáva, snažím sa všetko riešiť s rozvahou a pokojom. Dôležité je uvedomiť si, čo vlastne chceš urobiť, predstaviť si to a potom to skúsiť. Predstavivosť je tu podstatná,“  prehlásil Patrik. Ostatným s vyrovnávaním sa so strachom ochotne pomáha – ako v správnom teame.   Komunita freerunnerov sa teda navzájom doslova ťahá vpred k lepším výkonom. „Kto mi pomáha? Mám moje idoly (Daniel Ilabaca, Will Sutton ). Sú to ľudia, ktorí ma motivujú, ale najväčšiu motiváciu nachádzam v sebe.“   Cítiš, že sa ti freerun dostal „pod kožu“ ? „Kamarát minule stál v obchode, keď zbadal, že nejaký chalan sa snažil čosi ukradnúť. Tak sa len nechal viesť podvedomím, pult preskočil a zlodeja chytil. Ľudia okolo si ani nestihli uvedomiť, čo sa vlastne stalo,“ popisuje situáciu.     Pre laikov sa akrobacie môžu zdať ako veľmi nebezpečná záľuba. Čo na to Tvoji rodičia? „Spočiatku boli dosť proti. Čo sa...

Čítajte viac