Seasick Steve: „Skôr by som čistil záchody ako hral hudbu, ktorú nechcem.“
júl24

Seasick Steve: „Skôr by som čistil záchody ako hral hudbu, ktorú nechcem.“

Keď mal 66 rokov, v ankete Mojo Awards získal cenu pre Objav roka. Aj to čosi hovorí o životnej púti Stevena Genea Wolda, vystupujúceho pod menom Seasick Steve. Narodil sa už v roku 1941 v Kalifornii, v trinástich ušiel z domu, túlal sa, živil sa ako pastier, drevorubač či robotník na farmách, hrával po krčmách a baroch na gitarách, ktoré si vyrábal sám a z čohokoľvek – od debničiek, plechoviek až po krompáče. Ale svoju prvú nahrávku vydal až v roku 2006, keď sa po svojich potulkách konečne usadil v Nórsku. BORD Vám prináša prepis tlačovej konferencie s hudobníkom Seasickom Stevom z Festivalu Bažant Pohoda 2014. … „Ja som bol u Davida Letermana tento rok tiež, ale nič sa nestalo. Ale keď som bol u Jool´s Hollanda, bolo to tak, že jeden deň som bol nikto, nemal som dokonca ani prácu a na druhý deň som bol už slávny. Môj syn mi urobil webstránku, ani neviem prečo, kde bolo 75 návštev a ja som si myslel, že som bol 60 z nich. A deň po Jool´s Hollandovej show, ich tam bolo 1 700 000. Od vtedy som bol v tej show päť krát, takže už o tom čosi viem a niekedy sa skrátka nič nestane. Takže myslím si, že som mal naozaj veľké šťastie.“ Niekedy sa na koncertoch, alebo festivaloch stáva, že ľudia ktorí vás nepoznajú najprv neveriacky krútia hlavami, ale keď začnete hrať spadne im sánka, začnú tancovať a show ich strašne baví. Stáva sa to na veľa koncertoch? Už nie tak ako predtým, keďže teraz som už predsa len známejší ako kedysi. Asi pred tromi týždňami sme hrali v Royal Albert Hall, všetko vypredané, takže títo ľudia už takí prekvapení nie sú. Ale keď sme hrali vo Francúzsku pred pár dňami asi pred 30 000 ľuďmi, vyšli sme sa stage a pozerali sa po nás, že „kto to dočerta je?“ Ale potom sme odohrali koncert a všetci boli že: „wow,“ a toto milujem! Milujem keď nás ľudia nepoznajú, pretože vtedy nezáleží na tom kto a čo o vás rozpráva, jediné na čom záleží je skrátka či ste dobrí, alebo nie ste. A taktiež, tí ľudia v obecenstve, to sú moji šéfovia. Hrám pre nich. Prečo neznášate more? Och, ja milujem more! Ale nechodím na lode, lebo sa skrátka pozvraciam, dostanem morskú chorobu (v preklade seasick, pozn.aut.). Mám rád oceán, chodím surfovať, ale nemôžem byť na lodi. Taktiež som „carsick,“ ale to neznie tak dobre… Carsick Steve… Niektorí kritici porovnávajú vašu hudbu k beatnickej generácií, aký je to váš názor? Neviem, nepremýšľal som o tom veľa. Všetko čo robím je, že proste hrám podľa seba. Snažím sa moc nad tým nepremýšľať a skrátka hrať a ono sa to...

Čítajte viac
Jiří Korynta: Bez publika se to dělat nedá
júl31

Jiří Korynta: Bez publika se to dělat nedá

Čo má spoločné dirigentská taktovka a svetelný meč? Za bežných okolností pramálo, no ak ste dirigentom Pražského filmového orchestra, je možné, že budete potrebovať oboje. Pražský filmový orchester je jediným svojho druhu v Českej republike a zrejme nikoho neprekvapí, že do jeho repertoáru patria soundtracky z takých filmových klasík, ako Hviezdne Vojny, Indiana Jones, no i Pán Prsteňov a Piráti Karibiku. Tento rok slávne filmové melódie zazneli aj v Bratislave, kde orchester ukončil sezónu a vyslúžil si niekoľkominútové „standing ovations”. Za každým úspechom stoja šikovní ľudia a v tomto prípade je jedným z nich 28-ročný Jiří Korynta, zakladateľ a dirigent PFO v jednej osobe. Hoci ani po skončení sezóny nezaháľa a už stihol natočiť 5 Dvořákových rapsódií s Plzeňskou filharmóniou, pán Korynta si našiel čas, aby zodpovedal naše otázky prostredníctvom emailového interview. Podľa neho je Pražský filmový orchester jedinečný tak svojim repertoárom, ako aj svojim nasadením: „V takové míře, kterou PFO přivedlo, se tady filmová hudba nikdy nehrála a stále nehraje. Koncertů přibývá, takže se filmová hudba dostává čím dál tím víc do většího povědomí. Dále když jdete na náš koncert, tak nevidíte hrající zombíky, ale mladé lidi, u kterých vidíte, že je to baví – i když musí hrát Imperial March (Star Wars) po 150x. „Že je filmová hudba opravdu blízká každému, můžete vidět i na našich výchovných koncertech, kde děti skutečně poslouchají a koncert se jim líbí a skladby znají. Například na našem prvním výchovném koncertě jsme zahráli dvě noty a sálem se ozvali potěšené výkřiky: „jééé, Harry Potter,“ a „Jéé, Pán prstenů“ apod. Filmová hudba je ta správná cesta, jak komukoliv udělat cestu k jakékoliv hudbě a hlavně klasice, protože filmová hudba je spojena se všemi hudebními styly, ale hlavně s klasickou, pokud se jedná o symfonický soundtrack. Filmová hudba není v podstatě nic jiného než pokračovatel klasiky.“ Je v tom však viac, než len dokonale zvládnuté partitúry. Členovia orchestra vkladajú do vystúpenia svoje vlastné prvky. “S něčím přijdu já, s něčím sami členové a něco prostě z toho vyplyne. Například violisti záviděli houslistům, že tam mají v Lord of the Dance takového hraní a oni mají jen doprovody, tak si vymysleli svůj taneček. Houslistům se to nelíbilo, tak si vymysleli, že se v jednom místě zase postaví. Tohle se ale právě lidem hrozně líbí a ocení to. Například naše provedení Cartoons Collection jsme myslím dostali co se týče vtipů do naprosté dokonalosti,” tvrdí a ja rozmýšľam, či to zahŕňa i výkrik ,,yabba dabba doo”, ktorý zaznel počas soundtracku z Flinstonovcov. Z vyjadrení pána Koryntu je vidieť, že reakcia divákov je pre neho veľmi dôležitá: „Bez publika se to dělat nedá. Žádné peníze vám nenahradí ten...

Čítajte viac
Rozhovor so žilinskou kapelou Swan Bride
jan22

Rozhovor so žilinskou kapelou Swan Bride

V sobotu sa  v jednom zo žilinských pubov stretli redaktori Bord.sk/Okruznik.sk s indie-rock´n´rollovou kapelou Swan Bride. A to konkrétne s basgitaristom Rasťom Tupým (Fuxo, ďalej len ,,F“) a s gitaristom Matejom Kačaljakom (Kačko, ďalej len ,,K“). Zhovárali sa o ich turné, histórií kapely, slovenskej hudobnej scéne a o mnohom inom… Kedy vznikla vaša kapela? F: 2006? K: Hej, 2006. Ako ste sa dali dokopy; už ste sa poznali?  F: Kapela existovala v rôznych podobách, zostavách a pod inými menami už dávno. Veľmi dlho sme však hľadali správneho speváka a vlastný spôsob vyjadrovania sa cez hudbu. Niekedy vtedy (2006) sme sa spoznali s Maťom (súčasný spevák, pozn. autora). Akurát sa vracal do Žiliny po štúdiu v Bratislave a hľadal tu kapelu, s ktorou by mohol spievať. Nejak sme si padli do oka a potom to už išlo… Čo na to hovorili vaši rodičia, známi?  F: Rodičia sa k tomu nejak extra nevyjadrovali, ale na druhú stranu nám dávali zázemie. Prvú basu by som si v 16-tich asi nebol schopný kúpiť sám. K: Hej, bolo to od nich veľmi milé. Boli radi, že sa v skúšobni hráme s gitarami a nefetujeme, či nepijeme. (smiech) Kto vás zo začiatku podporoval finančne, sponzori?  K: Ak za sponzorov označíš aj rodičov, tak tí (smiech). Ináč nie, všetko sami. Navyše muziku si za peniaze aj tak nekúpiš. Tie prvé roky v skúšobni a na všetkých možných zlých koncertoch si za Teba nikto neodmaká. Hoci časom prišlo aj k stretnutiam s ľuďmi, ktorí za nami prišli s frázami typu “Urobíme z vás hviezdy…” a dávali nám rady ako uspieť. Aj ste ich nejaký čas počúvali alebo ste hneď povedali jasné nie?  K: Prvá rada väčšinou znela: “Spievajte po slovensky.” A tým to aj vždy skončilo. F: Tak nejak, máme tu veľa “odborníkov”. Ale boli aj iné ponuky, istým spôsobom aj trochu kuriózne. Napr. nás oslovila Katka Knechtová, či s ňou po rozpade Pehy nebudeme hrať ako jej kapela. Ale to by asi moc nefungovalo (úsmev). Najlepšie je ísť si svojou cestou. Zároveň aj najťažšie, ale stojí to za pokus. Pre hudobníka je najdôležitejšie mať svoj vlastný hudobný vkus, rozhľad, skúsenosti… potom chuť a čas z toho všetkého destilovať niečo vlastné a originálne. A keď sa následne stretne veľa náhodných okolností, možno sa mu nakoniec podarí hudbou aj živiť. K: Treba skúsiť počúvať aj menej známe veci, objavovať kvalitnú, časom overenú hudbu. To veľmi pomôže. Ak sa človek spoľahne len na súčasné, rýchlo-kvasené rádiové veci, ktoré zajtra odznejú do zabudnutia, v konečnom dôsledku mu to nič nedá. Čo ste hrali na začiatku? Nacvičili ste si nejaké covery alebo ste rovno začali tvoriť vlastnú hudbu?  F: Najprv “covery”, ale...

Čítajte viac