7. február – referendum (komentár)
feb07

7. február – referendum (komentár)

Referendum. Toľkoskloňované slovo dnešných dní. Zo všetkých médií počúvame o tom, aké je dôležité zúčastniť sa ho, a tiež to, koľko náš štát stála táto super-demokratická ( aj keď o tej demokracii v našej krajine by sa mohla viesť dlhá diskusia) zábavka. Ba dokonca aj ľudia, ktorí si vyvesia nový status len občas, sa tentoraz k tejto téme vehementne  vyjadrili a napísali siahodlhé monológy o tom, ako tieto 3 otázky zodpovedajú a prečo práve ich názor je ten najlepší. Samozrejme, ich priatelia si potom zgustli na ich názoroch a v komentároch sa objavila žabo-myšia vojna o pravde toho alebo onoho človeka. Asi sa po vyjadrení k tejto téme ľudia cítia dôležito, inak si neviem tento fenomén vysvetliť. Mám pár priateľov, ktorí „ kopú za iný tým“ a sledovať ich debaty o tom, ako nás „iných“ presviedčajú o svojej teórii je miestami dosť vtipné a miestami tragické, práve preto sa ja k tejto téme nebudem konkrétne vyjadrovať, všetci máme istý názor a verím že naše názory a presvedčenia neostanú len na monitore počítača, ale že sa zhmotnia už 7.februára tohto roka. Musím sa však priznať. K politike som sa nikdy veľmi nevyjadrovala a nebola to moja obľúbená téma na rozhovor pri pohári vína, či dokonca niečoho tvrdšieho. Všetci politici boli pre mňa len pajáci, ktorí boli schopní pre peniaze narozprávať také veci, až mi z toho bolo zle (no kto by za tie peniaze nerobil zo seba pajáca, však ?) No čím som staršia a dúfam aj zrelšia, uvedomujem si, že by mi nemala byť táto téma naďalej ľahostajná. Veď si predsa o pár rokov chcem založiť rodinu a nemalo by mi byť jedno, do akého sveta sa narodia moje deti. Napriek tomu, ma však všetky cirkusantské kúsky našich politikov presviedčajú o tom, že moja prvotná predstava o pajácoch mala len niečo do seba. Za prekážku k tomuto demokratickému počinu však pokladám fakt, že výsledok referenda bude platný až vtedy, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina voličov. Poviete si, veď polovica, to nie je veľa, no ja som sa vo svojom okolí stretla iba s reakciami, ktoré javili absolútny nezáujem s verdiktom, že to aj tak nemá zmysel. Chcela som sa utešiť aspoň tými „facebookovými machrami“,  ktorí si hrdo stáli za tým, že sa toho zúčastnia a pôjdu vyjadriť svoj názor. Bude však toto stačiť? Roky počúvam o tom, aké je nespravodlivé, že o nás a našej budúcnosti rozhodujú ľudia, ktorí o reálnom svete nemajú najmenšie poňatie, no teraz keď je možnosť verejne vyjadriť svoj názor a hádam aj čo-to zmeniť, sa každý stiahol do úzadia s predsudkom, že sa aj tak nič nezmení. Dobre, dobre,  je pochopiteľné, že občania už dávno stratili povestné ružové okuliare, čo sa týka slovenskej politiky, no máme potom právo na niečo sa sťažovať, keď zakaždým premrháme príležitosť podieľať sa na našom práve? Lebo práve volebné právo je jedno zo základných...

Čítajte viac
Hriešnik František robí svet lepším
nov28

Hriešnik František robí svet lepším

Pápež František tento týždeň opäť dokázal, že nielen jeho srdce, ale aj on samotný, sú na správnom mieste. Pravidelnú kázeň tentokrát viedol na tému – Aj cirkevní hodnostári sa musia spovedať. Talianske noviny od utorka zaplavili titulky nesúce sa v duchu: ‘‘Pápež priznal, že je hriešnik!’’ alebo v podobe citácií: ‘‘Aj ja robím chyby a každých 15 dní sa spovedám.’’ Vo svojom prejave sa snažil veriacim vysvetliť dôležitosť pravidelnej spovede na príklade seba a svojej duše. Hovoril, že je nesmierne uľahčujúce vyrozprávať sa cudziemu človeku, ktorý vás počúva s úmyslom pomôcť vám a odpustiť a vy dostanete možnosť sa kajať. Odhliadnuc od spojitosti s Bohom, presviedčal ľudí, že to je najlepšia psychická očista. A ak si niekto myslí, že odpustiť nám môže aj sám pán Boh, vraj to funguje tak, že on nás síce vždy počúva, ale ako istotu odpustenia našich hriechov nám zosiela svojich poslov. Rehoľník, akým je novodobý František z Assissi, cirkvi chýbal od polovice 19. storočia. Po období panovania škandalózneho Benedikta, ktorý urážal moslimov, neriešil problém sexuálneho násilia kňazov a dokonca zrušil exkomunikáciu biskupa popierajúceho holokaust, je argentínsky pápež pre kresťanstvo doslova vykúpením. Za polroka pontifikátu sa stihol presláviť jednak svojim rehoľným a teda chudobným a čistým spôsobom života a jednak aj úprimným záujmom o človeka ako takého. Médiá síce s obľubou zvyknú Františkove dobré skutky prehnane velebiť a často aj prikrášľovať, napriek tomu však nemožno poprieť, že dobro, ktoré koná, má reálny dopad na celý svet. Zlepšujú sa vzťahy moslimov s kresťanmi, mnohí kňazi a biskupi nasledujú svojho vodcu a vzdávajú sa svojho majetku v prospech chudobných, homosexuáli sa prestávajú báť chodiť do kostola a ľudia pomaly začínajú strácať o Vatikáne nelichotivé predsudky. Na jeho vrchol sa totiž dostal človek, ktorý sa ním aj cíti byť a to je, žiaľ, vo svete moci či už politickej alebo akejkoľvek inej, rarita. František nekáže, ale koná. Radí, učí, pomáha a je úplne jedno, na čele akého náboženstva sa nachádza. Je veľkým prínosom pre celý náš svet. Zdroj:...

Čítajte viac