Kam ísť, keď nie je kam
máj15

Kam ísť, keď nie je kam

Nie vždy sa človek na ulici obzerá okolo seba. Niekedy sme zamyslení a iba periférne vnímame okolie a registrujeme prekážky pri chôdzi. Náš mozog je príliš zaneprázdnený inými myšlienkami ako dekódovaním blížiacich sa objektov. Ak sa nám však občas podarí zaostriť, nevyhneme sa smutnému pohľadu na bezdomovcov. Rok čo rok mám pocit, že ich značne pribúda. Príčiny, prečo skončili na ulici, sú rôzne. Na oficiálnej webovej stránke mesačníka Notabene je k nahliadnutiu niekoľko zasahujúcich príbehov ľudí z ulice. Suma sumárum, jedných oklamali a dostali na ulicu iní, druhá skupina si za to môže sama. Je to však len uhol pohľadu. Ťažko súdiť človeka neznajúc jeho kompletnú situáciu, vrátane jeho minulosti a duševného stavu. Pred pár dňami v stredu, v deň víťazstva nad fašizmom, som spoznala Betku. Pôvodným plánom však nebolo zoznámenie, ale len ľútosť nad nedojedeným rizotom z reštaurácie. Pri romantickej prechádzke Medickou záhradou som hľadala vhodného adepta pre túto malú pozornosť a do oka mi padla práve Betka. Rizoto s úsmevom prijala a vzápätí sa rozrozprávala a vtedy sa pre mňa okolitý svet na chvíľu zastavil. “Posteľ som nevidela dobrých desať rokov,“ zaznelo v zhluku  jej tisícich chaotických súvetí. Po tom, čo mi rozpovedala svoj príbeh, z ktorého vyplynulo, že jediná šanca na nový život tkvie v získaní dlhodobého lôžka v jednom z bratislavských útulkov, rozhodla som sa, že jej pomôžem. V Bratislave funguje dohromady 6 zariadení, ktoré ponúkajú ľuďom bez domova nocľah. Avšak dva z nich ubytujú len ťažko chorých bezdomovcov a jedno je nízkoprahová nocľaháreň s kapacitou 150 ľudí v jednej miestnosti, navyše bez akéhokoľvek obmedzenia požitia omamných látok. Betka nie je ani chorá, ani nepije alkohol (možno práve vďaka tomu) a nechala sa počuť, že: “Radšej budem spať na ulici ako v jednej miestnosti s desiatkami ožratých bezďákov!“ Pokračujem vo vylučovacej metóde. Ostali nám teda ďalšie 3 útulky. Pre neznalcov sociologicko-patologickej teórie, rozdiel medzi útulkom a nocľahárňou spočíva v dĺžke času stráveného v zariadení. Ako sa aj v samotnom názve ukrýva, nocľaháren treba opustiť hneď na svitaní, útulok však možno obývať ako je deň dlhý. Väčšina útulkov má v cene aj stravu, hygienu a provizórne ošatenie. Útulky, ktoré by teoreticky pani Betku mohli zachrániť, sú za poplatok. Nocľah v útulku Mea Culpa vo Vrakuni stojí na noc 1 Euro. Čo by nebol veľký problém, neprijíma klientov pod vplyvom alkoholu, čo v Betkinom prípade nehrá žiadnu rolu, ale predsa len je tu zádrheľ. Kapacita. Maximálne 8 žien v celom zariadení. V Bratislave žijú asi 3 tisícky bezdomovcov, ženy tvoria odhadom šestinu. Na rovnakej adrese ako spomínaná nocľaháreň sv. Vincenta de Paul sídli zároveň aj útulok de Paul, ktorý nielenže disponuje kapacitou 5 ženských lôžok, no navyše ubytováva len pracujúcich...

Čítajte viac