7. február – referendum (komentár)
feb07

7. február – referendum (komentár)

Referendum. Toľkoskloňované slovo dnešných dní. Zo všetkých médií počúvame o tom, aké je dôležité zúčastniť sa ho, a tiež to, koľko náš štát stála táto super-demokratická ( aj keď o tej demokracii v našej krajine by sa mohla viesť dlhá diskusia) zábavka. Ba dokonca aj ľudia, ktorí si vyvesia nový status len občas, sa tentoraz k tejto téme vehementne  vyjadrili a napísali siahodlhé monológy o tom, ako tieto 3 otázky zodpovedajú a prečo práve ich názor je ten najlepší. Samozrejme, ich priatelia si potom zgustli na ich názoroch a v komentároch sa objavila žabo-myšia vojna o pravde toho alebo onoho človeka. Asi sa po vyjadrení k tejto téme ľudia cítia dôležito, inak si neviem tento fenomén vysvetliť. Mám pár priateľov, ktorí „ kopú za iný tým“ a sledovať ich debaty o tom, ako nás „iných“ presviedčajú o svojej teórii je miestami dosť vtipné a miestami tragické, práve preto sa ja k tejto téme nebudem konkrétne vyjadrovať, všetci máme istý názor a verím že naše názory a presvedčenia neostanú len na monitore počítača, ale že sa zhmotnia už 7.februára tohto roka. Musím sa však priznať. K politike som sa nikdy veľmi nevyjadrovala a nebola to moja obľúbená téma na rozhovor pri pohári vína, či dokonca niečoho tvrdšieho. Všetci politici boli pre mňa len pajáci, ktorí boli schopní pre peniaze narozprávať také veci, až mi z toho bolo zle (no kto by za tie peniaze nerobil zo seba pajáca, však ?) No čím som staršia a dúfam aj zrelšia, uvedomujem si, že by mi nemala byť táto téma naďalej ľahostajná. Veď si predsa o pár rokov chcem založiť rodinu a nemalo by mi byť jedno, do akého sveta sa narodia moje deti. Napriek tomu, ma však všetky cirkusantské kúsky našich politikov presviedčajú o tom, že moja prvotná predstava o pajácoch mala len niečo do seba. Za prekážku k tomuto demokratickému počinu však pokladám fakt, že výsledok referenda bude platný až vtedy, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina voličov. Poviete si, veď polovica, to nie je veľa, no ja som sa vo svojom okolí stretla iba s reakciami, ktoré javili absolútny nezáujem s verdiktom, že to aj tak nemá zmysel. Chcela som sa utešiť aspoň tými „facebookovými machrami“,  ktorí si hrdo stáli za tým, že sa toho zúčastnia a pôjdu vyjadriť svoj názor. Bude však toto stačiť? Roky počúvam o tom, aké je nespravodlivé, že o nás a našej budúcnosti rozhodujú ľudia, ktorí o reálnom svete nemajú najmenšie poňatie, no teraz keď je možnosť verejne vyjadriť svoj názor a hádam aj čo-to zmeniť, sa každý stiahol do úzadia s predsudkom, že sa aj tak nič nezmení. Dobre, dobre,  je pochopiteľné, že občania už dávno stratili povestné ružové okuliare, čo sa týka slovenskej politiky, no máme potom právo na niečo sa sťažovať, keď zakaždým premrháme príležitosť podieľať sa na našom práve? Lebo práve volebné právo je jedno zo základných...

Čítajte viac
Prezidentov úrodný rok, alebo ako sa zviditeľniť
jan05

Prezidentov úrodný rok, alebo ako sa zviditeľniť

Začiatkom každého roka sa zvykne sumarizovať, analyzovať a komentovať rok predošlý. Každý sa venuje čomusi inému, no poďme si pozrieť rok 2012 pána prezidenta Ivana Gašparoviča. Bol mimoriadne plodný. Prvá a zároveň najslávnejšia skomolená veta pána prezidenta bola vyslovená na oficiálnom vystúpení so Slovinským prezidentom 12.apríla. 12.novembra, presne o 7 mesiacov neskôr zas prezident urazil novinárku, ktorá sa ho spýtala prečo ešte nevymenoval Jozefa Čentéša. A najnovšie sa odvoláva na ,,Denník RSS„, čo však nie je žiadny text. Ide o službu, ktorá automaticky upozorňuje na nové texty na webovej stránke. Ešte v ten mesiac bol Ivan Gašparovič na stretnutí s prezidentom v Bosne a Hercegovine, stihol uraziť celý národ.Tam pritom veľmi citlivo vnímajú to, že sú jednotným štátom. Republika srbská je jedna z dvoch politických častí Bosny a Hercegoviny. Jej odtrhnutie by bolo proti ústave krajiny aj proti dohode, ktorá ukončila vojnu. Okrem iného by sa tým potvrdili aj etnické čistky počas vojny. Príkladom je Srebrenica, kde vojaci z Republiky srbskej pod vedením generála Ratka Mladića v roku 1995 zabili viac ako osemtisíc ľudí. Po výroku nášho prezidenta si člen predsedníctva Bosny a Hercegoviny Bakir Izetbegovič predvolal slovenského veľvyslanca  Miroslava Mojžitu, ktorý musel vysvetľovať prezidentove slová.   Tak, toto bolo rok 2012 pána prezidenta. Okrem týchto zaujímavých slovných kreácií však stihol pán prezident za svoje prezidentské obdobie vysloviť ešte obrovské množstvo podobných výrokov. Tú sú tie „najlepšie“. 1) – „Nezavadzajte tu,“ povedal prezident Ivan Gašparovič premiérke Ivete Radičovej potom, ako do nej vrazil lakťom. 2) – „Na druhej strane si myslím, že Slovensko niekedy, žiaľbohu, a niekedy je to aj chvalabohu, že žiaľbohu, že na Slovensku predsa len tá pracovná sila je ešte stále lacnejšia a teraz, chvalabohu, že je lacnejšia.“ 3)  – ,,Odpoviem vám dvoma slovami – áno, máte pravdu.“ 4) – ,,Ja som skoro 400 dní absolvoval cestami po Slovensku, čo je skoro jeden rok kompletne.“ 5) – ,,Rozhodnúť sa kandidovať do funkcie prezidenta hlavy štátu nikdy nie je jednoduché.“ 6) – ,,Chcem vám poďakovať za podporu pri organizovaní stretnutia s novou hlavou katolíckej cirkvi pápežom Dominikom XVI.“ 7) – ,,Vždycky musím a to, čo si myslíte, že hovorím vaše myšlienky alebo jeho, viem, kam sledujete.„ 8) – ,,Keďže som dostal rozhodnutie od pani podpredsedníčky SMERu…“ Takto označil Gašparovič Ivetu Radičovú. 9)- ,,Za najvážnejšiu otázku pri stabilizácii regiónu západného balkónu… ehm… balkánu…“ A na desiatom mieste nemôžeme nespomenúť výrok, ktorý sa hlave štátu hodí najlepšie  – ,,Myslím sociálne a cítim sociálne a myslím národne.“ Zdroj: rozhovory s prezidentom v rôznych...

Čítajte viac