Tichí zločinci histórie, časť II.: Anatolij Djatlov
apr24

Tichí zločinci histórie, časť II.: Anatolij Djatlov

Černobyľ – slovo, ktoré v náš evokuje spomienku na najväčšiu jadrovú haváriu v histórii. O pár dní si pripomenieme jej smutné 27. výročie. Aj keď nedokážeme presne povedať, koľko obetí mala za následok (pretože je viac než pravdepodobné, že toto neurčité číslo, ktoré je už aj tak dosť vysoké, ešte v nasledujúcich desiatkach, možno aj stovkách rokoch porastie), poznáme, aké dôsledky nesú tí, ktorí ju prežili. Málokto tiež dokáže povedať, čo presne sa vlastne v tú nešťastnú noc 26. apríla 1986 v jadrovej elektrárni stalo, isté je len to, že okrem porúch zlyhal, ako obyčajne, ľudský faktor. Tento „ľudský faktor“ má však aj svoje skutočné meno. Nie je pravdou, že havária vznikla náhle a nečakane. Černobyľskí operátori na čele so supervízorom Anatolij Djatlovom samozrejme vedeli, že niečo nie je v poriadku, keď v tú osudnú noc spúšťali test reaktora číslo 4. Hoci každý zamestnanec vie, že šéfovia občas robia chyby (aj keď sa o tom nikdy verejne nehovorí), obyčajne spôsobia maximálne stratu na zisku a nie smrť niekoľko stotisíc ľudí. Alexander Akimov a Leonid Toptunov sa pokúšali svojmu nadriadenému niekoľkokrát povedať, či už priamo alebo nepriamo, že svojimi príkazmi riskuje mnohé. Neúspešne. Prvú chybu urobil Anatolij už na samotnom začiatku. Skôr, než bol test reaktora č. 4 spustený, museli byť skontrolované všetky technické parametre. Výkon, ktorý mal byť vháňaný do reaktora nesmel byť menej, než 700 megawattov. V skutočnosti však tachometer ukazoval číslo len o niečo vyššie než 500, a toto číslo neustále klesalo. Upozornenia operátorov boli zbytočné. „Pokračujte,“ znel Djatlovov príkaz. Keď protesty pokračovali, rozzúril sa: „Nie je vo vašej kompetencií tu premýšľať alebo mi niečo hovoriť. Príkazy tu vydávam ja!“ Hoci bol reaktor číslo 4 jednou z najväčších technologických vymožeností Sovietskeho zväzu a Anatojil Djatlov patril medzi najlepších jadrových inžinierov ZSSR, predsa sa stala chyba na oboch stranách. V reaktore je totiž porucha, o ktorej netušia ani operátori, a ktorá je obzvlášť pri nízkom výkone reaktora veľmi nebezpečná. Djatlov zasa umýselne ignoruje predpisy. Skúšky jadrových reaktorov boli potrebné z toho dôvodu, aby sa ukázalo, ako by reaktor reagoval v prípade útoku zvonka, keď bude potrebné odpojiť ho od elektrického prúdu. Preto sa mali vykonávať pri výkone 700 – 1000 megawattov. Djatlov je však presvedčený, že ani pri výkone 200 megawattov nebude hroziť žiadne nebezpečenstvo a snaží sa dokázať, že reaktor by bol kontrolovateľný aj pri takejto nízkej hodnote. Ukázalo sa, že ani stopercentné presvedčenie toho najskúsenejšieho nemusí byť niekedy pravdou. O niekoľko minút na to reaktor začne protestovať. Hladina vody v ňom je príliš nízka, ako sa však ukázalo, toto bol v Černobyle jeden z najbežnejších problémov, takže tento poplach nikoho nezaskočil. Výkon však klesá, tentokrát až...

Čítajte viac