Vertigo
sep28

Vertigo

Názov filmu: Vertigo Režisér: Alfred Hitchcock Rok vzniku: 1958 Žáner: Dráma, Mysteriózny, Thriller, Romantický (a tak ďalej) Krajina: USA    „ You shouldn´t keep a souvenirs of a killing…“                                                                                                                                       Johny Fergusson   Ja by som k Johnymu dodala, že tento majstrovský kúsok(celok) by ste nemali pozerať bez kyslíkovej bomby. Nie je to ten film, ktorý jednoducho stopnete, lebo ste smädní, či dokonca sa necháte unášať svojimi každodennými starostami, ako to mnohí robia. Je to film, pri ktorom prestávate byť ľudia, pretože nepotrebujete počas dvoch hodín piť, jesť, či rozprávať. A práve v tomto spočíva umenie Alfreda Hitchcocka. A to v umení zaujať. Lenže on u toho nekončí. Ani zďaleka. K hercom, ktorí tu odohrávajú svoje životné role pridáva dokonalé obrazy, žánre počas dvoch hodín mení ako lusknutím prsta, pričom nekazí prirodzenú líniu filmu. Hovorí sa, že keby nemal Hitchcock svojho úžasného skladateľa Bernarda Hermanna jeho filmy by neboli ani spolovice také úspešné. Súhlasím aj nesúhlasím. Hudba je skutočne( ako aj pri iných jeho filmoch) naozaj akoby duchom všetkého napätia, avšak skôr sa zastávam názoru, že sa jednoducho stretli dvaja géniovia, ktorí pochopili dôvod svojho stretnutia a vytvorili tak filmy na ktoré sa nezabúda. Poďme však od začiatku. Kto s kým, kde, ako( prečo vám nepoviem). Stručne by to bolo takto: Johny Ferguson ( James Stewart) sa spamätáva zo šoku pri ktorom mu zostala ako spomienka acrofobia, čiže strach z výšok. Jeho priateľ Gawin Elster(Tom Helmore), ho požiada nech sleduje jeho ženu Madeleine( Kim Nowak), pretože má dojem, že stráca zdravý rozum. Johny a Madeleine sa do seba zamilujú. Takýto obsah by sa dal napísať pri obyčajnom filme, kde sú postavy ploché a dej je predvídateľný po prvých 10 minútach. Nie je však pri Hitchcockovom filme. Pretože cesta po ktorej pôjde Johny s Madeleine nie je sladká a romantická. Je to náboj tajomstva, ktoré pomaly ale isto zhusťuje napätie. Chceme vedieť motivácie správania Madeleine, pričom si myslíme, že ako to skončí, aj keď máme bujnejšiu fantáziu..OOO, nikto nikdy nemôže predpokladať koniec. Ale každý ho chce vidieť a vedieť. Alfréd nás pomaly vedie po acrofobických schodoch do našeho vedomia, kde spolu s Johnym prežívame jeho strach a srdce nám bije do rytmu Hermannových skladieb. Nič nie je tak, ako sa zdá a aj to, čo sa vám zdá, nie je ani zďaleka to, čo to naozaj je. Ale pekne postupne. Johny sa pri prenasledovaní zamiluje do...

Čítajte viac