José González sa vracia na Slovensko, sólovo zahrá v Tabačke
aug20

José González sa vracia na Slovensko, sólovo zahrá v Tabačke

Na Slovensku ho už pozvali festivaly Pohoda aj Grape, no ešte sme u nás nezažili Josého Gonzáleza tak, ako sa predstaví na jeseň v košickom kultúrnom centre Tabačka: celkom vo svojom živle, v komornom prostredí klubu.   Švéda s argentínskymi koreňmi asi najviac preslávila coververzia jeho krajanov The Knife – skladba Heartbeats – ktorá sa kedysi objavila v aj u nás známej reklame. No je to práve jeho vlastná tvorba, v ktorej je charizmatický pesničkár najvýraznejší. Jemný, ale na míle rozpoznateľný hlas, gitarová virtuozita, potláčaná jemnými aranžmánmi a tri vyvážené albumy, s ktorými si hudobník vždy dáva na čas. Aj tak by sa dal charakterizovať González, ktorý v Košiciach zahrá už 7. novembra.   Rodičia Gonzáleza emigrovali z Argentíny v čase štátneho teroru v sedemdesiatych rokoch. José sa narodil už v Göteborgu a tak sa v jeho tvorbe miešajú vplyvy živelnej južnej Ameriky so škandinávskou uzavretosťou. Hoci ako muzikant začínal s hardcore punkom, prerazil na začiatku tisícročia s čisto akustickou tvorbou a po obdobiach strávených v kapelách vsadil len na svoj hlas, gitaru a skladateľský talent. Ten je natoľko výrazný, že sa z Gonzáleza stala jedna z najzásadnejších postáv mestského folku posledných pätnástich rokov.   Do Tabačky, ktorá v Gonzálezovi privíta jedno z najväčších mien v svojej doterajšej existencii, prinesie pesničkár svoj tohtoročný album Vestiges and Claws. Ten vyšiel po takmer osemročnej sólovej pauze, ktorú José okrem koncertov vyplnil aj reaktiváciou niekdajšej skupiny Junip, kde jeho výrazná postava hlavného aktéra ustupuje do pozadia hraním s kompletnou kapelou a bohatým zvukom. Zdá sa, že González svoje polohy potrebuje oddeľovať. Kým ako solitér vystavuje svoje emócie celkom sám (okrem sólového vystupovania si albumy aj sám nahráva či produkuje), v kapele sa môže schovať a vlastne až uvoľniť. Osobnejšie však vždy vyznie sólo, špeciálne v komorných prostrediach, aké Tabačka v novembri ponúkne.   Prvých 150 vstupeniek za 15€ sa vypredalo hneď prvý deň od spustenia predaja v sieti  Ticketportal. Následne cena stúpla na 20€ (voľných je ešte niekoľko ks vstupeniek), posledných 150 ks sa bude predávať za 25€.   https://www.facebook.com/events/1065562850154976/...

Čítajte viac
Zaujímavé hranice medzi štátmi
máj31

Zaujímavé hranice medzi štátmi

Pamätáte si ešte krajiny, ktoré sme sa všetci museli na strednej naučiť naspamäť? Napríklad takú Ameriku. Doteraz viem vymenovať iba niektoré štáty. A o hraniciach ani nehovoriac. No pripravili sme pre vás peknú kompiláciou fotografií, ako vyzerajú niektoré hranice medzi štátmi. Pár je ich naozaj pekných (také Nórsko-Švédsko musí byť zážitok zjazdiť), iné sú až strašidelné. Len sa pozrite. Argentína – Brazília – Paraguaj Argentína – Brazília Austrália a zvyšok sveta 🙂 Bielorusko – Litva Belgicko – Holandsko Bulharsko – Turecko Dánsko – Švédsko Egypt – Izrael Haiti – Dominikánska republika India – Pakistan Macao a ostatná časť Číny Nemecko – Česká republika Nemecko – Poľsko Nórsko –  Švédsko Poľsko – Česko Poľsko – Ukrajina Rakúsko – Slovinsko Rusko  – Bielorusko Slovensko – Rakúsko – Maďarsko Slovensko – Ukrajina Škótsko – Anglicko Španielsko – Portugalsko Thajsko – Laos – Mjanmarsko USA – Kanada USA – Mexiko   Via:...

Čítajte viac
7. február – referendum (komentár)
feb07

7. február – referendum (komentár)

Referendum. Toľkoskloňované slovo dnešných dní. Zo všetkých médií počúvame o tom, aké je dôležité zúčastniť sa ho, a tiež to, koľko náš štát stála táto super-demokratická ( aj keď o tej demokracii v našej krajine by sa mohla viesť dlhá diskusia) zábavka. Ba dokonca aj ľudia, ktorí si vyvesia nový status len občas, sa tentoraz k tejto téme vehementne  vyjadrili a napísali siahodlhé monológy o tom, ako tieto 3 otázky zodpovedajú a prečo práve ich názor je ten najlepší. Samozrejme, ich priatelia si potom zgustli na ich názoroch a v komentároch sa objavila žabo-myšia vojna o pravde toho alebo onoho človeka. Asi sa po vyjadrení k tejto téme ľudia cítia dôležito, inak si neviem tento fenomén vysvetliť. Mám pár priateľov, ktorí „ kopú za iný tým“ a sledovať ich debaty o tom, ako nás „iných“ presviedčajú o svojej teórii je miestami dosť vtipné a miestami tragické, práve preto sa ja k tejto téme nebudem konkrétne vyjadrovať, všetci máme istý názor a verím že naše názory a presvedčenia neostanú len na monitore počítača, ale že sa zhmotnia už 7.februára tohto roka. Musím sa však priznať. K politike som sa nikdy veľmi nevyjadrovala a nebola to moja obľúbená téma na rozhovor pri pohári vína, či dokonca niečoho tvrdšieho. Všetci politici boli pre mňa len pajáci, ktorí boli schopní pre peniaze narozprávať také veci, až mi z toho bolo zle (no kto by za tie peniaze nerobil zo seba pajáca, však ?) No čím som staršia a dúfam aj zrelšia, uvedomujem si, že by mi nemala byť táto téma naďalej ľahostajná. Veď si predsa o pár rokov chcem založiť rodinu a nemalo by mi byť jedno, do akého sveta sa narodia moje deti. Napriek tomu, ma však všetky cirkusantské kúsky našich politikov presviedčajú o tom, že moja prvotná predstava o pajácoch mala len niečo do seba. Za prekážku k tomuto demokratickému počinu však pokladám fakt, že výsledok referenda bude platný až vtedy, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina voličov. Poviete si, veď polovica, to nie je veľa, no ja som sa vo svojom okolí stretla iba s reakciami, ktoré javili absolútny nezáujem s verdiktom, že to aj tak nemá zmysel. Chcela som sa utešiť aspoň tými „facebookovými machrami“,  ktorí si hrdo stáli za tým, že sa toho zúčastnia a pôjdu vyjadriť svoj názor. Bude však toto stačiť? Roky počúvam o tom, aké je nespravodlivé, že o nás a našej budúcnosti rozhodujú ľudia, ktorí o reálnom svete nemajú najmenšie poňatie, no teraz keď je možnosť verejne vyjadriť svoj názor a hádam aj čo-to zmeniť, sa každý stiahol do úzadia s predsudkom, že sa aj tak nič nezmení. Dobre, dobre,  je pochopiteľné, že občania už dávno stratili povestné ružové okuliare, čo sa týka slovenskej politiky, no máme potom právo na niečo sa sťažovať, keď zakaždým premrháme príležitosť podieľať sa na našom práve? Lebo práve volebné právo je jedno zo základných...

Čítajte viac
Pár tipov, čo s poslednými voľnými dňami
aug20

Pár tipov, čo s poslednými voľnými dňami

Pomaly, ale istotne sa blížime ku koncu prázdnin, čo značí, že o chvíľu tu máme september, školy čas. Doba, kedy sme nútení vymeniť teplé slnečné lúče, slobodu a voľnosť za školské lavice, povinnosti a padajúce lístie. Mohlo by byť veľmi jednoduché skĺznuť do monotónneho systému, kde sa z každej strany na nás valia termíny odovzdania prác, nechuť sa čo i len postaviť ráno z postele a k tomu všetkému ešte aj bubnujúci dážď. Predtým, než podľahneme ale ťažkej depresií z toho, že sa znova raz čosi skončilo, vráťme sa v spomienkach ešte raz k tomu, čo všetko skvelé sme mohli počas leta zažiť. A ak sme aj náhodou niečo z tohto zoznamu prešvihli, alebo nebodaj aj zabudli, ešte stále máme pár dní voľna na to, aby sme si to všetko vynahradili. Počas leta si mnohí z nás trúfajú urobiť aj to, na čo by sa nikdy za „normálnych“ podmienok nedali nahovoriť. Prázdniny sú teda ideálnym časom pre extrémne športy. Určite aj vy máte medzi známymi niekoho, kto si počas dovolenky vyskúšal bunjee jumping alebo vodné lyže. Niektorým jednoducho stačí ísť na poriadnu túru do našich slovenských hôr, kde si veľmi jednoducho vybavia príjemný pobyt na viacero dní. Ubytovanie na Slovensku je kvalitné a lacné, no a na rozdiel od zahraničia – nemusíte riešiť žiadnu jazykovú bariéru. Prázdniny sú nielen pre študentov teda skvelou možnosťou, ako trocha vypadnúť z domu a vyvetrať hlavu, zmeniť vzduch okolo seba. Aj vtedy, ak práve nedisponujete ohromnou čiastkou peňazí si však môžete užiť poriadne dobrodružstvo. Mnohí využívajú teplé dni (a aj noci) na skvelú a zábavnú opekačku, spanie v spacích vakoch a stanoch, len tak, pod holým nebom. Tí odvážnejší dokonca cestujú nielen po Slovensku, ale aj do zahraničia stopom, a takto sa za takmer žiadne peniaze dostanú skutočne kamkoľvek. Predsa sa však nájdu aj takí, ktorí nemali možnosť len tak sa túlať a skúšať nové zaujímavé veci celé mesiace, ale poctivo pracovali v rozličných brigádach, ktoré sú ako stvorené pre študentov, ktorých nebaví len tak celé leto plné ničnerobenia. Skúsenosti sa môžu zísť pri ďalšom štúdiu a eventuálne aj v neskoršom zamestnaní. Navyše, ktorému z nás nepadne euro či dva nazvyš vhod? Za takto našetrené peniaze – ak máme vôľu odkladať úspory aj dlhší čas – si potom môžeme dovoliť aj finančne náročnejší výlet ako stanovačku za mestom. V lákavých turistických destináciách v zahraničí máte možnosť vyskúšať niečo nové, čo ešte nepoznáte, ochutnať miestnu kuchyňu, spoznať zvyky danej krajiny a v neposlednom rade si nájsť aj krásnu letnú lásku. Zoznámenie sa s novými ľuďmi predsa nemusí byť na zahodenie, minimálne sa naučíte čosi nové. Z takéhoto nevinného letného flirtu sa môžu vykľuť poriadna láska ako hrom, preto skúste, a nájdite si partnera práve takto. Najmä pre ženy zvykne byť dovolenka ideálnym miestom, kde si môže naša pokožka oddýchnuť od ťažkej kozmetiky, no oplatí sa chodiť aj na...

Čítajte viac
Posledné zvyšky leta verzus hory
aug20

Posledné zvyšky leta verzus hory

Leto, typický čas dovoleniek síce končí, no to zďaleka nemusí znamenať, že odteraz už budeme len zarezávať – či už v zamestnaní alebo v škole. Cestovné kancelárie ešte aj počas prvých teplých jesenných mesiacov ponúkajú nespočetnú kopu last minute-ov, ktoré môžete využiť na to, aby ste si spríjemnili štart do nového pracovného kolobehu, ktorý nás, úprimne, všetkých už netrpezlivo čaká. Je však ale možné, že ste si toto leto užili zahraničie až-až. A povedzme si na rovinu, nie je krajšie najprv spoznať vlastnú domovinu, a až potom cestovať do okolitých krajín? Nakoľko sme štát veľmi maličký, nie je problém sa zregenerovať na mini dovolenke aj počas víkendu, poprípade predĺženého víkendu. Dovolenka v Tatrách napríklad znie ako dobrý nápad, a to nie len pre tých, ktorí ich majú na dosah ruky počas celého roka. Naše najznámejšie a najvýznamnejšie hory ponúkajú pre turistov množstvo zážitkov počas celého roka. Či už sa jedná o letnú turistiku, hrebeňovky, či wellness v kvalitnom hoteli. V zime si naopak skvelo zalyžujete, alebo sa vybláznite ako deti na svahu na saniach. Netreba teda zabúdať ani na našich najmenších – cestovanie za dovolenkou môže byť pre nich veľmi únavné a zdĺhavé. Najmä počas horúcich letných dní je to v aute riadne nepríjemné aj pre dospelých, nieto ešte pre malé detičky, preto na dlhšie cesty myslime vopred a pripravme si plán atraktívnych hier alebo iných aktivít, ktoré zaujmú ich pozornosť, aby sa nesústredili na to, ako veľmi je von teplo a ako dlho už sedíme v tom aute. Niektoré letecké spoločnosti dokonca ponúkajú aj na samotnej palube lietadla hračky pre deti, rozličné omaľovánky a podobne, aby cestovanie bolo príjemné aj pre tých najmenších – a najnáročnejších – pasažierov. A aj keď sa nám zdá byť počasie už nie až tak horúce, ako počas iných mesiacov, netreba zabúdať na výbavu vysokej kvality. Kamkoľvek do prírody ideme, treba napríklad poriadne chrániť pokožku pred slnkom. Čo sa týka slnka, okrem pokožky je veľmi dôležité chrániť si aj zrak, preto nezabúdajte na kvalitné polarizačné okuliare. Tak isto sa viac oplatí ísť stanovať s kvalitnejším stanom, aby sme v prípade nečakanej zmeny počasia nemuseli zo spacích vakov vylievať kýble vody. Oblečenie by malo byť tiež vhodné a funkčné, jednoducho, treba myslieť na každý detail. Najmä ak vyrážate takto do prírody, nikdy si nemôžeme byť istý ničím – a už vôbec nie predpoveďou počasia. Pred štartom teda skontrolujte dôkladne, či máte zabalené všetko potrebné – a to aj v tom prípade, ak sa naozaj nechystáte ďaleko. Nie je to nič príjemné, prísť na mieste, kde si máte oddýchnuť na to, že niečo naozaj podstatné ste zabudli, poprípade sa veci vyvinú úplne inak, ako sme plánovali a nejaká drobnosť nám k šťastiu chýba. Na dovolenky a víkendový relax si chodíme hlavne oddýchnuť, preto buďte v každom smere opatrní, a aj keď budete chcieť vyskúšať...

Čítajte viac
Buďme pyšní na našu krajinu
feb27

Buďme pyšní na našu krajinu

Je celkom bežné, že Slováci sa počas majstrovstiev alebo olympiády pokreslia farbami na tvár, na autá pripevnia vlajky trepotajúce sa vo vetre a v krčmách po večeroch pozerajú zápasy a sú hrdí na svoj tím. Nezabúdajme však, že Slovákmi sme nielen vtedy, keď sa vyhrávajú medaily. Ako v čo najlepšom svetle prezentovať náš na prvý pohľad malebný štát, no v skutočnosti krajinu neobmedzených možností, nenapodobiteľnej prírody a neoceniteľných krás? S niečím, čo tu ešte nebolo, prišla skupina mladých ľudí z okolia Trenčína. Pätica chlapcov, každý s iným príbehom, no všetci s rovnakou vášňou – parkour a freerunning. Ich projekt si môžete prezrieť v nasledujúcom videu:     Chlapcov môžete podporiť a takisto sa o ich práci dozvedieť viac na facebook stránke ich skupiny: facebook.com/freerunslovakia  Fotografa v úvode prevzaná zo stránky...

Čítajte viac
Mikuláš, čo mi dáš?
dec04

Mikuláš, čo mi dáš?

Blíži sa Mikuláš. Každý ho poznáme od mala, nikto však netuší, či naozaj existoval a prečo si ho každý rok na výročie jeho smrti 6. decembra pripomíname. V podvečer si deti chystajú vyleštené topánky na okno a dúfajú, že tam ráno nájdu ich obľúbené sladkosti. Tie menšie si ho mýlia s Ježiškom, dopletené americkými reklamami prestávajú chápať aj celý význam Vianoc. Kde sa stala chyba? Sv. Mikuláš sa narodil niekedy okolo roku 270 na južnom pobreží Malej Ázie a neskôr sa stal biskupom v dnešnom Turecku. Tým, že bol patrónom námorníkom a rybárov, ľudia sa často domnievali, že práve on sám bol kedysi rybárom či námorníkom. Pravdepodobnejšie však je, že bol kňazom či biskupom a že jeho rodina obchodovala s rybami. Okrem iného sa považuje za patróna: Ruska, Lotrinska, detí, panien, pútnikov a cestujúcich, rybárov, sudcov, advokátov, notárov, obchodníkov, lekárnikov, mlynárov či pekárov a takisto je patrónom šťastnej svadby či znovu získania odcudzených vecí. Sám bol väznený a to v priebehu Galeriovho a Maximiliánovho prenasledovania kresťanov, ale v čase rozkvetu kresťanských komunít za Licinia bol už celkom určite veľaváženým biskupom. Bol známy práve svojou dobročinnosťou a veľkým odporom voči pohanstvu a ariánstvu. Prečo sa však prázdna vyleštená topánka dáva na okno vysvetľuje legenda o troch dcérach: Rodina v ktorej žili 3 dcéry prišla o všetky peniaze. O tomto sa dopočul sv. Mikuláš a tri noci pokladal na ich okno mešec s peniazmi. Takto zachránil rodinu aj dcéry, ktoré by inak predali do verejného domu. Týmto príbehom sa inšpiroval aj samotný Dante Alighieri vo svojej Božskej komédii. Tradícia Sv. Mikuláša sa ku nám dostala približne v 12. až 13. storočí počas nemeckej kolonizácie. Zobrazovaný je ako starší biskup s bradou (na Východe je zobrazovaný ako holohlavý), najčastejšie má pri sebe tri zlaté gule na knihe (ako symbol legendy spomínanej vyššie). Býva oblečený v červenom plášti, na hlave má biskupskú čiapku a v ruke biskupskú palicu. Na Slovensku je sprevádzaný anjelom a čertom, nie vždy to tak bolo, kedysi Mikuláša sprevádzal miestny policajt. To, že Mikuláš existoval už vieme, ale myslím, že by sme si mali častejšie pripomínať gesto darovania ako samotné dary, či plné čižmy a rozprávať deťom aj o skutočných dobrých ľuďoch, ktorých naozaj poznáme a ktorí žijú v našom okolí. Prajeme teda pekného Mikuláša a čo najmenej uhlia vo Vašich topánkach. Zdroj: wikipedia.org | zvolen.domka.sk | fit.server.sk...

Čítajte viac