The Great Gatsby


Keď v roku 1925 uzrel svetlo sveta román amerického autora Francisa  Scotta Fitzgeralda „The Great Gatsby“, snáď ani samotný autor nepočítal s tým, že sa raz z tohto diela, stane jeden z najfascinujúcejších príbehov o chaotickom živote New Yorku 20. rokov. Príbeh o bezhraničnej láske jedného muža, o najbúrlivejších večierkoch, aké kedy svet tej doby uzrel. Kniha po vydaní utŕžila zmiešanú kritiku, predaje tiež nestáli za nič (20.000 kusov za prvý rok) a v čase autorovej smrti, v roku 1940, sa na jeho veľdielo takmer zabudlo. Všetko sa však zmenilo počas druhej svetovej vojny a kniha sa dostala tam, kam naozaj patrila – na výslnie svetovej literatúry.

Poďme však k najnovšiemu filmu. Po ohlásení príprav na natáčanie a hviezdneho obsadenia – v hlavných úlohách Leonardo DiCaprio, Tobey Maguire a krehká Carey Mulligan – a faktu, že film sa natočí pod taktovkou Baza Luhrmanna (Róme a Júlia, Moulin Rouge!, Austrália), boli všetci plní očakávaní. Režisér sa svojej úlohy naplno zhostil. Vytvoril energické, vulgárne a preexponované dielo, ktoré mladším divákom rozbúcha srdce, a to pri každej scéne zobrazujúcej bujaré večierky ich snov. Tých zrelších nenechá chladnými Gatsbyho bezhraničná, až idealistická láska k Daisy. A tí najskúsenejší? Tí si zgustnú na skvelej kamere, strihoch načasovaných tak precízne, že zdesaťnásobujú dynamickosť deja a samozrejme na celkovej dejovej podstate.

Samostatnou kapitolou je vykreslenie atmosféry. Snímka je naplnená víriacim pohybom, navodzujúcim pocit zhonu a zmätku. Vplyv Art Deca je cítiť v každom zábere, na každom kostýme a každom digitálne dotiahnutom odlesku. Všetko umocňuje už spomínaná kamera, raz zmätene meniaca divoké perspektívy, inokedy nežne a s citom zaostrujúca detaily emócií tak intenzívnych, až vám naskakuje husia koža. No čerešničkou na torte je – aspoň pre mňa osobne – soundtrack. Spojenie výzoru a atmosféry dvadsiatych rokov, Art Deca, „Jazz Age“-u s modernou hudbou v podaní Jay-Z-ho, Beyoncé, The XX či skvelej Lany Del Rey. Všetko to pôsobí až prekvapivo harmonicky a vtiahne aj toho najchladnejšieho diváka do každej scény tak intenzívne, že sa nikdy nechce vrátiť do reality.

Ako píše o Gatsbym sám Fitzgerald, „He was a son of God“. To sa Luhrmannovi podarilo vystihnúť skvelo. Gýčové obleky, drahé autá, celebritní hostia. Dokazuje to však aj iné. Že Luhrmann je skôr skvelý režisér multimiliónových bezduchých projektov, ako veľký filmový dramatik. Nemusí to byť nutne na škodu, avšak… skúseného diváka, ktorý čítal knihu a našiel v nej autorov odkaz, to sklame. Všetkých ostatných nadchne. Film sa v polovici mení, ustáva zo šialeného tempa, zameriava sa viac na postavy. Nenápadne sa snaží podtrhnúť myšlienku sociálnych rozdielov, nástupu organizovanej kriminality, naivitu ľudí a unesenosť života „roaring twenties“. Ku koncu prichádza pre mňa najlepšia scéna filmu, kde sa ocitáme v salóniku newyorského hotela Plaza a dochádza k vyvrcholeniu trojuholníka Jay – Daisy – Tom. Tu DiCaprio opäť dokazuje, že patrí medzi TOP 5 hercov súčasnosti. Jednoznačne by si už zaslúžil Oscara, no bojím sa, že za tento film to opäť nebude. Je skvelý, avšak občas ho Joel Edgerton a najmä jeho výrazná postava zatieňujú. Nastavuje Gatsbymu príliš veľký kontrast a aj keď je Edgerton na plátne o poznanie menej, je o to expresívnejší. Gatsby totiž s pribúdajúcou minutážou upadá do stereotypu.

Záverom ostáva už len povedať, že tento film sa určite oplatí vidieť. V porovnaní so snímkou z roku ’74 (r. J. Clayton, h. R. Redford, M. Farrow, B. Dern) je nový Gatsby lepší, vulgárnejší, expresívnejší, možno trochu plytší. Je potrebné povedať, že DiCapriovi úloha Jaya sadla omnoho viac ako Redfordovi, akoby bola napísaná len a len preňho. Vo mne film zanechal vzrušenie a emócie, ako už dlho žiadny iný, ale nie je úplne bez chýb. Preto 9/10.

Dráma / Romantický

Austrália / USA, 2013, 142 min

ČSFD: 76%  IMDB: 7,5/10

 


Autor: Martin Lazur

Zdielať tento príspevok