Tichí zločinci histórie, časť I.: Mary Mallonová


Ktorý človek známy z histórie vám napadne ako prvý, keď sa povie slovo “zločinec”? Nepochybne sa vám vynoria z pamäti mená ako Adolf Hitler, Josif Vissarionovič Stalin, Benito Mussolini a ďalší “veľkí” diktátori, ktorých pád bol taký rýchly ako ich vzostup – len škoda, že medzitým dokázali narobiť toľko zla. Toto sú však všetko osobnosti, o ktorých sa mnoho hovorí, píše, vie. “Usmievajú” sa na nás z učebníc dejepisu na základných školách, na stredných sa k nám ich mená dostávajú čoraz častejšie a na univerzitách sa o nich už píšu celé seminárne práce. Prakticky už malým deťom sa predostierajú ako negatívny príklad. Ich životopisy poznáme od A po Zet, a to sa o ne ani nemusíme zaujímať.

V histórii však existujú aj iní zločinci, ktorí boli taktiež zodpovední za zmarené ľudské životy či veľké škody, napriek tomu ich mená málokto pozná. Keď sa hovorí o Černobyľe, každý vie povedať, že išlo o najväčšiu jadrovú haváriu, k akej kedy došlo, nikto však nespomína vinníka. Povie sa slovo “Titanic” a ľudia si skôr spomenú na romantický film, no nik sa nezamýšľa nad tým, kde sa stala chyba – a ľadovcu ju skutočne pripísať nemožno. Pravdou zostáva aj to, že ani Holokaust nespáchal Hitler úplne sám…

V tomto seriály by som postupne rada odhalila príbehy niektoľkých “zločincov”, ktorí ovplyvnili históriu ľudstva, a napriek tomu ich mená zostávajú neznáme. Ako prvú chcem uviesť osobu, ktorú by určite nebolo možné zaradiť kdesi medzi Hitlera a Mussoliniho, no jej správanie bolo rozhodne trestuhodné a významne ovplyvnila životy mnohých ľudí. Bohužiaľ, negatívne.

Na prelome 18. a 19. storočia žila v Amerika mladá Írka menom Mary Mallonová, ktorá sa nezdala byť spočiatku ničím výnimočná, až na jednu vec – jej vynikajúci kulinársky talent. Údajne vedela variť a pripravovať jedlo tak dobre, že aj jediná lyžička pokrmu od nej dokázala zdvihnúť náladu aj tomu najchmúrnejšiemu človeku. Newyorský bankár Henry Warren považoval za obrovské šťastie, že môže pracovať preňho a jeho rodinu. O to smutnejší bol, keď sa Mary rozhodla v lete 1906 z neznámych príčin odísť. A potom sa pre Warrenovu rodinu rozpútalo skutočné peklo. Niekoľko týždňov po kuchárkynom odchode sa totiž u šiestich z jedenásť jej členov objavil brušný týfus – presne to horúčkové ochorenie, ktoré bolo považované za chorobu špinavých slumov a “spodiny”! Bohatý bankár si preto najal známeho newyorského hygienika, aby celý prípad prešetril.

Tento zhodou okolností len niekoľko týždňov predtým čítal vedeckú prácu o zdravých bacilonosičoch tyfoidnej horúčky. Po prešetrení všetkých zvyšných členov rodiny a vylúčení ďalších možností si Warren spomenul na svoju bývalú kuchárku. Newyorský hygienik preto neváhal, vypátral ju a preveril kompletné záznamy jej zamestnaní. Okrem faktu, že je vynikajúca kuchárku, v ktorom sa zhodovali všetky záznamy, bola vo všetkých spomenutá ešte jedna vec: Kdekoľvek sa Mary objavila, tam sa neskôr vyskytli prípadne brušného týfusu vrátane niekoľkých úmrtí. To, čo nasledovalo potom, bola pre hygienika rozhodne nebezpečná skúsenosť: “Snažil som sa byť maximálne diplomatický, ale musel som jej povedať, že mám silné podozrenie, že ona je príčinou ochorenia ľudí, a že potrebujem vzorky jej moču, stolice a krvi. Jej reakcia na moje slová bola blesková. Schmatla veľkú vidličku na porciovanie mäsa a vyrazila oproti mne. Rýchlo som vybehol po dlhej úzkej chodbe von a cez vysokú železnú bránu som sa dostal na chodník. Mal som šťastie, že sa mi podarilo utiecť.” 

Jeho ďalšie pokusy skončili “spŕškou preklínaní zo schodov”. Privolal si teda na pomoc posily – jednu inšpektorku verejného zdravia a päť newyorských policajtov. Mary Mollonová, prezývaná tiež Tyfoidná Mary, však zmizla. Po troch hodinách hľadania ju však vypátrali na záchode – keď ju ťahali von, nevyhli sa “šťavnatým” nadávkam a kopancom od tejto mohutnej ženy. Výsledky vyšetrenia jej stolice ničím neprekvapili – Mary sa priam hemžila baktériami brušného týfusu. Bola teda, ako hygienik predpokladal, zdravou bacilonosičkou tejto zákernej a vysoko smrteľnej choroby.

Nasledujúce tri roky Mary strávila v izolácii, avšak na nátlak verejnosti ju v roku 1910 prepustili pod jednou podmienkou – buď si nechá odstrániť žlčník (baktérie brušného týfusu sa koncentrujú najmä v žlčníku) alebo prestane pracovať ako kuchárka. Stačí sa však zamyslieť nad jej rozporuplnou povahou a musí nám byť jasné, že neurobila ani jedno. Potom sa jej stopa stratila až do roku 1915, keď vypukla vlna brušného týfusu v jednej pôrodnici na Manhattane. Neskoršie vyšetrenia ukázali, že kuchárka nemocnice – pani Brownová – nie je nik iný ako Mary Mallonová. Bola opäť prinútená zostať v izolácii v nemocnici na malom ostrove, z ktorej sa už do konca života nedostala. Umrela v roku 1938.

Príbeh Tyfoidnej Mary je rozprávaním o osude rozporuplnej a veľmi nezodpovednej ženy, ktorej správanie sa dalo označiť za skutočne nebezpečné, keďže svojimi baktériami mohla nakaziť všetkých, ktorí sa čo i len dotkli jedla od nej. A hoci aj skutočne mnohých nakazila, rozhodne ju nemožno pokladať za najnebezpečnejší činiteľ v otázke šírenia brušného týfusu. Dnes už totiž vieme, že pôvodcom tohto ochorenia bola nedostatočná hygiena a znečistenie prostredia, a to najmä riek, do ktorých boli vypúšťané splašky – rieky mali totiž tendenciu stúpať a opäť zaplaviť žumpy, zdalo sa teda, že ide o nekonečný príbeh.

Toto tvrdenie platí dokonca aj dnes, v našom vyspelom svete. Každoročne sa vyskytne na svete 17 000 000 nových prípadov brušného týfusu, približne 600 000 z nich je smrteľných. Ostáva len veriť, že medzi týmito osobami sa nenájde veľa “Mary Mallonových”, ktorí svoju skrytú chorobu prenesú na stovky ďalších nevinných obetí.

 

wordpress.com | sciencemuseum.org | learningisland.com

 

 

 

 

 

 


Autor: Martina Píšová

Zdielať tento príspevok