Zoznam vecí, ktoré nás v škole neučili


Myslím, že každému je dobre známe, že škola života sa podstatne líši od toho, čomu nás učili pani učiteľky, kým sme sedeli v školských laviciach. Prirodzene, je podstatné naučiť sa písať, čítať, základy aritmetiky, vedieť niečo o svete okolo nás. Priučiť sa tomu, ako sa veci vyrábajú, ako fungujú, čo je ich podstatou. Mať všeobecný rozhľad a nadobudnúť niečo, čomu hovoríme všeobecná inteligencia. No existujú aj situácie, ktoré zvládneme iba pomocou skúseností. Tie získavame nie v strese pred tabuľou, nie s perom v potiacej sa dlani, ale v procese. Učíme sa za chodu, ako zvládnuť všetko, čo nám príde do cesty. Niekedy sami, inokedy s pomocnou rukou rodiny, priateľov, kolegov. No a keďže väčšina mladých má potrebu cítiť sa dokonale samostatní, takýchto zlatých sedem sa snáď zíde.

1. Priateľstvá potrebujú dávku námahy.

Je prirodzené, že sme najlepší priatelia s tým, s kým zdieľame spoločné zážitky zo školského prostredia, Náš spolusediaci, verný kamarát, s ktorým si píšeme odkazy počas najnudnejších hodín a smejeme sa z prázdnoty v hlavách, keď triedna zahlási neočakávanú písomku. No čo sa stane, keď škola skončí? Je potrebné si uvedomiť, že udržiavanie priateľstva si vyžaduje určitú námahu, keďže sa s daným človekom už nevidíme každý deň. V návale nových informácií všade vôkol, všetkých noviniek, ktoré chceme vyskúšať po tom, ako sme sa oslobodili z okov školy, novoutvorené vzťahy s kolegami, je až príliš ľahké zabudnúť na starých známych. Skúsme si teda odpustiť  navzájom nedostatok času a stále si k sebe nájsť cestu. Nič nie je cennejšie ako správny priateľ na správnom mieste v správnom čase.

2. Doprajme si odpočinok.

Stres je akási moderná príčina mnohých negatívnych vecí dejúcich sa okolo každého jedného z nás. Nedostatok času, množstvo povinností, hromadiace sa účty, ktoré nemá kto zaplatiť. Všetko na nás akosi vplýva a my sa stresujeme, obavy nás pohlcujú ako pravidelné prívalové vlny. Je však ale veľmi dôležité, aby sme si napriek všetkému dokázali zresetovať myseľ. Aj najzaťatejší workoholici predsa nedokážu pracovať 24/7. A čím rozumnejšie si rozložíme svoj čas, tým viac sme toho schopní urobiť. Ak počas svojho dňa nezabudneme na oddych, staneme sa efektívnejšími a svet nebude také tmavé miesto plné stresu.

Je celkom pochopiteľné, že každý z nás vníma odpočinok inak, preto dúfam, že nemáte v hlavách spomienky zo škôlky a povinný poobedňajší spánok. Relaxovať sa dá aj ľahkým športom, malou prechádzkou, či ako moja mama – pri žehlení :)

 

3. Nezabúdajme na to, čo nás robí šťastnými.

Ako som už spomínala, v práci s blížiacimi sa termínmi, neustálym tlakom od vedenia, je veľmi ľahké skĺznuť do depresie, obklopiť sa obavami a čiernymi myšlienkami. Spomeňme si preto občas aj na aktivity, ktoré nás napĺňajú. Môže to byť jedna z foriem aktívneho oddychu z predchádzajúceho bodu, alebo obnova šatníka, nové maličkosti a dekorácie do domácnosti, ručné práce ako vyšívanie či štrikovanie, alebo aj večerné kino s partiou priateľov – všimnite si, ako sa všetko navzájom prepája!

4. Vážme si maličkosti.

Je pomerne ťažké nevešať hlavu, keď vždy to negatívne, čo sa stane, nás ťaží omnoho viac, ako nejaká drobnosť, ktorá nás môže pozdvihnúť. Ak si však aj takéto maličkosti začneme vážiť, v živote nastane rovnováha. Šťastie sa vraj kúpiť nedá, iba nájsť, tak ho skúsme hľadať nie v novom aute, ale trebárs aj v príjemnej vôni rannej šálky čaju.

 

5. Poznajme svoje limity a posúvajme hranice.

Som si vedomá toho, že som spomínala, že si musíme nájsť čas aj na odpočinok. Okrem toho ale nezabúdajme na fakt, že ako ľudia by sme nemali stagnovať a stále sa snažiť o niečo nové a lepšie. Rozvíjajme sa, a podobne ako kým sme boli deťmi, učme sa novým veciam, skúmajme to, čo ešte nepoznáme, nájdime odvahu, zabudnime na strach z neúspechu, a aj napriek počiatočným obavám, odhodlajme sa vyskúšať nové veci. Prihlásiť sa na kurz tanca alebo hrnčiarstva, niečo, čo nám zamestná telo aj myseľ. Objavujme ďalšie a ďalšie možnosti, ako byť šťastní a vyrovnaní.

 

6. Nestrácajme svoje hodnoty.

V konzumnom svete plnom peňazí a chamtivosti, je jednoduché podľahnúť. Ak niečo chceme dosiahnuť, a nejde to hneď na prvý krát, sme ochotní urobiť veľa, aj niečo, čo už môže byť pod našu úroveň. Kúpiť si lepšie známky v škole kedysi snáď nebol taký trend, ako teraz. No aj mimo školy sme schopní sa na lepší post dostať cez posteľ, podvrhnúť priateľa miesto toho, aby sme mu pomohli, poprípade ignorácia ako najlepšie riešenie na všetky neduhy sveta. Nestrácajme vlastnú tvár a uvedomme si, čo je pre nás podstatnejšie. Snáď celému svetu ešte nevyoperovali chrbtové kosti.

 

7. Je dobré postaviť sa za svoj názor, a ešte lepšie vedieť, kedy ustúpiť.

Hovoriť striebro, mlčať zlato – hovorili už naši predkovia. Často mám pocit, že my, Slováci, sa často nevieme ozvať, keď treba. Ako keby sme sa hanbili za vlastný názor, len preto, lebo je odlišný. Máme zapísané v hlavách, že všetko, čo je iné, čo sa vymyká tabuľkovým hodnotám, je zlé, poškvrnené, nečisté, narušené, neúplné. Nie vždy tomu ale tak je. Nebojme sa teda prejaviť svoj názor, nespokojnosť, alebo trebárs aj pochváliť kolegu za jeho výsledky. Čisto úprimne a zo srdca, bez závisti a podpichovania. V kolektíve, kde jeden druhého navzájom motivujete k lepším výkonom sa predsa pracuje každému ľahšie. Tak si skúsme ten negativizmus nechať s jazykom za zubami, kam patrí, a to, o čo sa môžeme prospešne podeliť s ostatnými nezabudnime patrične a hlavne slušne vykričať do sveta.

 

 

Určite sa nájdu mnohé ďalšie a ďalšie body, na ktoré som zabudla, či ich len nespomenula. Mohla by som takto písať donekonečna, no verím, že každý z vás si sám buď teraz, alebo svojimi vlastnými skúsenosťami uvedomí, čo je preňho podstatné, čo sa sám naučil na vlastných chybách, alebo len tak,  v praxi.

Článok inšpirovaný michellephan.com


Viktoria Koosova

Autor: Viktoria Koosova

Zdielať tento príspevok